10 najšpinavších rozchodov v rockovej hudbe – Deep Purple

Rockovú skupinu možno prirovnať k romantickému vzťahu. Hudobníci sa stretnú, vzplanú vášne, povestná chémia zabezpečí porozumenie a prvotná iskra sa premení v žiarivý plameň, ktorý poháňa skupinu vpred.

Niektoré vzťahy, podobne ako tie hudobné, vydržia desaťročia, iné sa rozpadnú, keď čaro opadne. Sú však aj také, ktoré končia bolestivým rozchodom plným súdnych žalôb, urážlivých odkazov prostredníctvom médií a niekedy dokonca lietajú päste.

Pozrite si 10 najbolestivejších rozchodov vo sférach rockovej hudby. Jednotlivé časti seriálu budeme uverejňovať každý týždeň, na ďalší rozchod sa teda tešte už nabudúci piatok.

6. Deep Purple vs. Ritchie Blackmore

10 najšpinavších rozchodov v rockovej hudbe - Deep Purple
10 najšpinavších rozchodov v rockovej hudbe – Deep Purple

45 ročná existencia, 14 hudobníkov, 9 personálnych zmien, 2 obnovy zoskupenia prelomovej formácie, jediný stály člen.

Deep Purple.

Prvýkrát sa na pódiu objavili v roku 1968 ešte pod menom Roundabout. Po pár vystúpeniach sa z iniciatívy Ritchieho Blackmora premenovali na Deep Purple (podľa rovnomennej piesne autora Petra De Rose-a). S novým, zvučnejším menom stihli nahrať tri albumy za 16 mesiacov, po ktorých prišla prvá výmena členov, no zďaleka nie posledná. Z pôvodnej zostavy odišiel spevák Rod Evans a basák Nick Simper. Ich nástupcami boli Ian Gillan a Roger Glover.

Mladý Blackmore z úvodu nejavil známky vodcovstva a nadvlády. Prvýkrát, ako Glover spomínal v jednom interview, chytil Ritchie do rúk opraty pri komponovaní ‘In Rock‘ v roku 1970 (v poradí štvrtý štúdiový počin DP). Stal sa tak architektom hudobného diela, ktoré sa považuje za jednu z najlepších hardrockových nahrávok 70. rokov. S touto platňou zažila kapela konečne úspech aj doma, v Británii. Na albume cítiť prívaly energie, ktorú sa podarilo nahromadiť po Lordovom úspešnom projekte s londýnskym symfonickým orchestrom, kedy bol Jon Lord považovaný za lídra a hudobného tvorcu kapely. Ostatní členovia súboru a najmä Blackmore to niesli len ťažko a In rock bola ich odpoveď na to. Glover tiež spomína: „Hrali sme tak tvrdo a tak hlasno na nástroje, že skladby boli doslova vypálené do záznamového pásu. Všetky ukazovatele intenzity boli v červenom poli. Ak sa mi s týmto albumom spája nejaká farba, tak jedine červená.“

V tomto období sa začína formovať Blackmorova nadradenosť, ktorá sa najväčšmi prejavovala voči Gillanovi, hoci nezabudol ani na Lorda, ktorému vykričal, že za život neskomponoval vlastnú vec.

https://youtube.com/watch?v=QAcd2xhuQVw

Po vydaní albumu ‘Who Do We Think We Are‘ odstredivá sila Gillana vyhodila z kolotoča a nasledoval ho aj Roger Glover. Basákovi sa čoraz ťažšie dalo presadiť medzi Blackmorom a Lordom, preto boli nahradení Davidom Coverdalom pri mikrofóne a Glennom Hughesom na base.

Zhruba v dvojročnom horizonte nahrali albumy ‘Burn‘ a ‘Stormbringer‘. Hudobné dialógy medzi gitarou a organom boli preč, stratil sa strojovo presný groove bicích a basy, objavila sa náklonosť k funky a soulu. Prišiel ten čas a z kapely odchádza Blackomore. Prvýkrát.

Náhradníkovi Tommymu Bolinovi sa podarilo udržať DP pri živote na krátku dobu okolo jedného roku, kedy po turné na podporu albumu ‘Come Taste The Band‘ sa kapela rozpadla. Máme rok 1976.

Po 8 ročnej odmlke vydavateľstvo Polydor oslovilo zostavu zo začiatku 70. rokov s nápadom nahrať album. Blackmore, Gillan, Glover, Lord a Paice sa vybrali do Vermontu, USA, kde oživovali staré väzby v prírodnom prostredí pri futbale, pive a neskôr sa tam aj zavreli do štúdia s cieľom nadviazať na úspechy ‘Machine Head‘, ‘Fireball‘, ‘In Rock‘. Na svet sa dostal vynikajúci počin ‘Perfect Strangers‘. Zdalo sa, že lokomotíva nakopla kapelu do ďalšieho úspešného ťaženia, avšak opak bol pravdou. Nasledovalo nahrávanie ‘The House of Blue Light‘, ktorého svetlo bolo však viac smutné ako modré. Blackmore bol tým mužom činu, ktorý zavelil a veci sa diali podľa jeho predstáv. Gillan sa odmietal podriadiť nastolenému systému s tým, že to nie je „One man show“, že sú kapela a ako pätica sa chcú podieľať na kompletnej tvorbe. Blackmora to naštvalo a vyhodil Gillana zo štúdia. Zakázal mu doňho vstúpiť, a tak si spevák chodil svoje party nahrávať iba vtedy, keď tam gitarový mág nebol. Nakoniec sa to všetko nakopilo a Gillan znovu opúšťa kapelu. Novým členom sa stal Joe Lynn Turner, ktorý pôsobil v Blackmorovej kapele Rainbow. Glover s Lordom s tým neboli spokojní, a tak presvedčili aj nahrávaciu spoločnosť, aby pretlačili Gillana naspäť. Začalo sa totiž javiť, že Deep Purple v tom čase už existovala len na papieri, lebo nahrávky a koncerty skôr pripomínali zostavu Rainbow. Manažment privolil, staronový spevák sa pripojil ku kapele počas prebiehajúceho turné a „za jazdy“ vymenil Turnera i napriek pretrvávajúcim osobnostným nezhodám s gitaristom.

Všetky ukazovatele intenzity boli v červenom poli. Ak sa mi s týmto albumom spája nejaká farba, tak jedine červená.

Blackmore bol celkovo ťažkej povahy. V tom čase chcel všetko robiť po svojom, nevedel si vypočuť návrhy iných, nedával priestory ostatným členom, aby sa mohli podieľať na tvorbe svojimi partami. Bol natoľko výbušný, že mu nerobilo problém zrušiť vystúpenie v deň konania. Počas svojho posledného turné v roku 1993 boli zrušené všetky koncerty za oceánom a tiež niekoľko v Európe. Dôvody nie sú úplne jasné, ale vypovedá to aj o atmosfére, ktorá v tom čase bola rozvrátená, chladná. Tvorca hry nekomunikoval, mal vlastnú šatňu, nadával štábu, že sú to neschopní amatéri. Gillan schytal na pódiu počas hry na bongá letiace pivo, čím si Blackmore ventiloval odpor k súboru.

Posledný koncert, kedy bol Blackmore na pódiu s Deep Purple, odohrali 17. novembra 1993 v Helsinkách. K úvodnej skladbe sa pridal až v polovici, na záver vynechal ďakovnú klaňačku divákom a stratil sa v zákulisí, aby následne zmizol zo života kapely.

Aktuálne obe strany hudobne fungujú ďalej. V Deep Purple sa udomácnil Steve Morse, nahrali spolu 5 albumov, stále koncertujú.

Blackmore chvíľu po odchode z DP fungoval s Rainbow. V roku 1997 vyšli prvé skladby dvojice Ritchie Blackmore a Candice Night pod názvom Blackmore’s Night. Štýlovo sa zaraďujú k folkrocku a svetoznámy gitarista sa k svojej minulosti vyjadril tak, že nechápe, ako mohol niekedy komponovať taký rachot, ako je Deep Purple. Aj o tom je rozvoj (alebo úpadok?) osobnosti.

Nezmeškajte live koncert

Deep Purple stále hrajú, koncertujú, dokonca sa 4. 8. objavia v Slavkove pri Brne.

Ďalšie časti seriálu

Guns N‘ Roses, The Everly Brothers, The Police, The Clash, Oasis, Rage Against The Machine, Pantera, Stone Temple PilotsPink Floyd

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *