Tetovanie v 20. storočí (3.časť)

Počas 20. storočia sa tetovanie vyvíjalo a menilo. Aby sme preskúmali vývin umenia atramentom detailnejšie, rozdelili sme ich na dekády. Poďme sa bližšie pozrieť na evolúciu body artu v západnej kultúre za posledných 100 rokov.

1910

Na začiatku 20. storočia väčšinu potetovaných ľudí tvorili vystupujúci v cirkusoch a námorníci. Tetovania boli vyjadrením osobného príbehu či profesie, napríklad pre námorníka bolo bežné, že mal vytetovanú kotvu.

Medzi námorníkmi sa tetovania stali symbolom zaradenia do komunity. Mladí námorníci boli potetovaní, keď sa pridali do spoločenstva. Bolo to takmer ako prijímacia ceremónia, aby ich uvítali na palube. Odvtedy tradičné tetovacie umenie pokračovalo a rástlo a plnilo viac praktický účel. Množstvo tetovaní bolo používaných na identifikáciu námorníkov.

Námorníci získavali tetovania z rozličných prístavov, kam sa plavili. Tetovania symbolizovali rozličné destinácie a tiež dĺžku ich cesty. Tetovanie korytnačky mohlo znamenať, že námorník prešiel rovník a tetovanie s lastovičkami symbolizovalo prekonanú cestu v dĺžke 5000 míľ. 

1920

V tomto období sa tetovania stali populárnymi viac medzi ženami. Veľa z nich chcelo získať populárne makeup trendy na ich tvárach v podobe tetovaní. Bežný tetovací makeup zahŕňal linky obočia a linku na pery.

Tradične dizajnované tetovania boli menej bežné v spoločnosti a tiež neboli priveľmi akceptované. Stále boli znakom takzvaných vyvrheľov, ako cirkusantov, námorníkov a kriminálnikov. Čiže z hľadiska spoločenskej neprijateľnosti väčšina žien skrývala, že za ich krásou na tvári stojí tetovanie.

1930

Rodné čísla sa začali používať v roku 1930 a všetci si museli pamätať to svoje. Mnohí sa uchýlili k tomu, že si svoje rodné číslo nechali vytetovať na telo. Avšak, tetovania stále neboli spoločensky prijímané.
Tí, ktorí mali rodné čísla vytetované, to spravili skôr z nutnosti, než z túžby mať tetovanie. Ale spoločnosť nenahliadala rovnako na ľudí, ktorí mali tetovanie z nutnosti a tých, ktorí mali ozdobné a osobné tetovania.
Body art sa stále vnímal tak, že patrí len spodine spoločnosti a nie čestným občanom.

Rok 1930 bol prelomovým v tom, že spoločnosť vnímala tetovania ako potláčanie sexuálnej túžby. Albert Parry vydal knihu, v ktorej tvrdí, že celý proces tetovania je primárne založený na sexuálnom podklade. Práve takáto literatúra len vrhla väčší tieň na body art a tetovanie bolo stále tabu.

1940

V tejto dekáde sa zrodil ikonický tetovací štýl Sailor Jarry, ktorý vytvoril Norman Keith Collins. Pridal farbu do svojich tetovaní a vytváral vlastné pigmenty, ktoré používal pri tvorení jeho tetovacích dizajnov.
Klasický dizajn tetovaní obsahoval odvážne motívy a množstvo farieb.
Tematicky, sa tetovania točili okolo námorníckych alebo vojenských motívov. Taktiež stúpol dopyt po patriotistickom tetovaní z dôvodu druhej svetovej vojny.
Kvôli vojne boli ženy nútené viac pracovať a tiež vzrástol počet potetovaných žien.

Tento zásadný posun v tetovacom štýle spôsobil, že na tetovanie sa nahliadalo menej kriticky, než v predchádzajúcich dekádach.

Množstvo tetovaní štýlu Sailor Jerry sa považuje za nadčasovú klasiku, ktorú ľudia obľubujú dodnes.

Norman Keith Collins ako Sailor Jerry

1950

V 50. rokoch bolo tetovanie zobrazením mužstva. Kým sa z toho stal trend najmä medzi „zlými chlapcami,“ ktorí mali tetovanie, stále existovala spoločenská stigma. Ľudia s tetovaniami sa stále označovali za kriminálnikov alebo násilníkov.

Pre tých, čo sa tetovali, pokračoval trend námorníckych tetovaní aj v tých časoch. Táto dekáda zvýšila dopyt po tetovaniach na hrudi.

1960

Tetovacie salóny v New Yorku boli obviňované z nárastu hepatitídy v 60. rokoch. Nemusela to byť pravda, ale vytvorila sa ďalšia stigma ohľadom tetovacieho priemyslu. To znamenalo, že veľa ľudí upustilo od túžby po tetovaní v týchto časoch.

Napriek tomu, že mnohí známi muzikanti sa pýšili tetovaniami, napríklad Janis Joplin.

Dopyt po tetovaniach s patriotistickými symbolmi upadol vďaka vojne vo Vietname. Klasická lebka s prekríženými hnátmi bola čoraz populárnejšia najmä medzi bicyklistami.

Janis Joplin

1970

V týchto časoch sa tetovania stávali čoraz viac populárnymi, až prenikali do mainstreamu. Už sa to nebralo tak, že len vyvrheli spoločnosti mali tetovania, ale body art bol bližší pre väčší počet ľudí.

Klasickými symbolmi tetovania boli symboly mieru a odkazy na mier.

V 70. rokoch vznikol nový štýl tetovaní s detailným a zložitým dizajnom, ktorý získaval popularitu.   

1980

Toto desaťročie bolo charakteristické rebéliou, ktorú priniesla rocková muzika. Tá vo veľkom zasiahla aj tetovací priemysel. Tetovania sa stávali väčšími a výraznejšími. Hrubé čierne línie, keltská tematika a farebné motívy predovšetkým v obrázkoch ruží.

Množstvo ľudí, ktorí sa dali tetovať, čerpali inšpiráciu zo svojich idolov – rockových hviezd. Ale body art nezostal len u milovníkov gitarovej muziky, postupne sa presúval ešte do širšej masy ľudí.

Tetovanie sa stávalo bežnou súčasťou body artu.

1990

Podobne ako v 80. rokoch, aj o 10 rokov neskôr zohrali populárne osobnosti určujúci faktor pri popularizácii tetovania.

V tomto období boli vo vytetovaných obrázkoch v obľube symboly čínskych písmen, obrázky slnka alebo tribal.

Tetovanie typické pre 90. roky 20. storočia

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *