TIP REDAKCIE: Hudobné nástroje, zvuková technika a príslušenstvo od TOP značiek

Korene metalu #6: Punk

V úvodnej prvej vetve nášho seriálu sme si rozobrali vznik rocku ako takého a ukončili sme ju bonusom o pôvode metalového paroháča. Ale je čas pohnúť sa ďalej, k ďalšej medzizastávke k metalu. A čo iné by ňou malo byť, keď nie punk?

Pojem punk a punková kapela

Pojem punk ako taký ľudstvo poznalo už v šestnástom a osemnástom storočí. Vtedy ale neznamenal nič lichotivé. Jeho synonymom bolo slovíčko prostitútka. V takomto zmysle slova ho napríklad použil William Shakespeare v hre Veselé paničky Windsorské. Najviac sa však neskôr začal tento pojem používať ako pomenovanie pre rôznych gangstrov, výtržníkov a podobne, jednoducho pre niekoho, kto bol grázel a spodina spoločnosti.

 

Slovné spojenie punk rock sa prvýkrát objavilo 22. marca 1970 v Chicago Tribune, kde citovali Eda Sandersa, spoluzakladateľa skupiny The Fugs. Sanders vtedy túto frázu použil pri popisovaní svojho sólo albumu. O rok neskôr, v májovom čísle Creemu, tento pojem použil kritik Dave Marsh, keď ho pripísal k jednej kapele hrajúcej garage rock. Odvtedy sa takéto kapely a ich nasledovatelia označovali punkáčmi.

 

No a kedy je zoskupenie punkové? Základom je, aby malo aspoň speváka, gitaristu (s elektrickou gitarou), basgitaristu a bubeníka. Čo sa týka charakteristiky po hudobnej stránke, punk je typický krátkymi, ale zato poriadne rýchlymi skladbami s neotesanými melódiami i vokálnymi prejavmi (často s arogantným nádychom, hlavne v počiatkoch), pričom inštrumentálna zložka je jednoduchá a texty sú často zamerané na politiku alebo sú vyslovene rebelujúce proti vláde. Punkáči zároveň uznávajú etiku DIY, teda urob si sám, a preto mnohé punkové kapely produkujú svoje nahrávky samy a distribuujú ich prostredníctvom rôznych informačných kanálov.

Punk a jeho vznik

Rocková hudba mutovala, formovala sa rôznymi smermi. Stále sa v nej niečo menilo. Niektoré veci pribudli, iné odbudli a neustály kolobeh takýmto spôsobom dával vznik novým a novým žánrom. A potom rock došiel do bodu, kedy začal stelesňovať nástroj kultúrnych i sociálnych pohnútok. U niektorých jedincov do neho začala presakovať rebélia proti systému, nechcenosť byť súčasťou mainstreamu, byť súčasťou stáda. Trhali sa od zabehnutých koľají rockovej hudby a takýmto spôsobom vytvorili punk.

 

Punk je iný názov pre rockový subžáner punk rock, no dá sa definovať aj ako úplne samostatný štýl. Jeho korene siahajú do šesťdesiatych rokov minulého storočia, konkrétne do garage rocku, ktorý je známy aj ako proto punk, čo bol prvým zvestovateľom príchodu punku. Nakoniec sa ako žáner punk sformoval niekedy uprostred sedemdesiatych rokov na troch rôznych územiach, a to v USA, vo Veľkej Británii a v Austrálii.

 

Punkáči sa už od začiatku zvykli dištancovať od konvenčného rocku. Aj preto by ste v tom čase nikdy nenašli punkovú kapelu hrať veľký štadiónový koncert, ale skôr bolo istejšie sa po nich obzerať v rôznych malých kluboch a puboch. Napokon, mnohí z nich boli často amatéri, ktorí sa takýmto spôsobom snažili niečo povedať svetu bez toho, aby boli plnohodnotní hudobníci. Dá sa teda nakoniec povedať, že punk je rockom v jeho najsurovejšej forme.

 

Priekopníkmi tohto vtedy nového typu hudby boli zoskupenia ako New York Dolls, Television či Ramones, čo sa týka územia USA a v prípade Británie to boli napríklad Sex Pistols alebo aj The Clash.

 

Hoci sa punkáči dlho bránili mainstreamu, nakoniec sa dostal i k niektorým z nich, a tak v deväťdesiatych rokoch na hudobný trh prišiel pop punk, ktorý takýmto spôsobom opäť viac potiahol punk ako taký do popredia prostredníctvom kapiel ako Green Day, Rancid či AFI.

Punk ako subkultúra

Punk ako subkultúra hrá dôležitú rolu v subkultúrach rozvíjajúcich sa v dvadsiatom storočí. Ako v umení, tak aj vo filozofickom chápaní v prípade punkovej subkulkúry vládla anarchia. Veľký vplyv naň mal aj nihilizmus, vďaka ktorému boli punkáči vždy bezstarostnými vtipnými ľuďmi, ale zároveň pôsobili veľmi chladne. Okrem toho čiastočne prebral prvky revolučného nadšenia typického pre marxizmus.

 

Táto subkultúra sa inšpirovala mnohými predchádzajúcimi, no napriek tomu, že mali niektoré prvky spoločné s hippies, nikdy zvyšky vtedy takmer zaniknutej subkultúry medzi seba punkáči neprijali.

Korene metalu #6: Punk
Korene metalu #6: Punk

V otázke módy v období vzniku punku bolo typické nosiť tričká s urážlivou potlačou obsahujúcou nápisy zničiť a podobne. Ničím neobvyklým bolo mať tričko roztrhané. Punkáči nosievali aj rôzne špeciálne navrhnuté saká, kožené bundy, košeľové šaty s rôznymi sloganmi, nášivkami, ale aj od krvi a s kontroverznými obrázkami. Niektorí punkáči svoje oblečenie zaviedli do takých extrémov, že nosili rôzne kúsky typické pre BDSM módu. Medzi doplnky patrili fishnety (sieťované silonky pripomínajpce rybiu sieť, odtiaľ odvodený názov fishnet; často ich nosili roztrhané), vybíjané náramky, obojky, zatváracie špendlíky (ako ozdoba oblečenia, ale aj ako piercingy) a strieborné náramky. Pri mejkape ako pri ženách i pri mužoch bola dôležitým prvkom hrubá čierna očná linka.

 

Ženy pri výbere oblečenia niekedy rebelovali voči stereotypnému vnímaniu jemnosti a ženskosti tak, že skombinovali typické ženské oblečenie s niečím, čo bolo skôr maskulínne. Tak napríklad dochádzalo ku kombinácii baletných sukničiek s ťažkými topánkami, akých dobrou ukážkou sú trebárs Martensy.

 

Punková móda často využívala predmety dennej potreby na estetické účely. Roztrhané oblečenie spájali zatváracími špendlíkmi alebo páskou, z vriec na odpadky si robili šaty, tričká a sukne. Ako šperky niektorí využívali napríklad aj žiletky a reťaze. Výnimkou nebolo ani kožené a gumené oblečenie, najmä pre jeho spojenie so sexuálnymi praktikami ako bondáž.

 

Medzi obľúbenú obuv punkovej subkultúry patrili vojenské topánky, motorkárske čižmy, brothelky, conversky a neskôr Martensky. Vlasom panovali vystrihané účesy, pričom vlasy mali vždy tvoriť jeden chaos. Populárne boli rôzne divoké, hlavne neprirodzené farby. Známy Mohawk do punku pribudol až v osemdesiatych rokoch.

 

Dnes je už punková móda o niečo iná, keďže okrem hudby sa vyvýjal aj tento aspekt subkultúry. A, samozrejme, líšila sa a aj líši podľa územia, ale mnohé podstatné prvky v nej stále vidíme zachované do dnes. V nasledujúcej časti nášho seriálu sa pozerieme na niektoré vybrané subžánre punku ako hlavnej vetvy.


Použité zdroje:
Foto: alex-buono.com, readersdigest.co.uk

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *