Prvá, povedzme polovica, krátkeho výberu najrýchlejších gitaristov a gitaristky, keďže sme tam mali aj jednu dámu, bola honosná. Ale viete čo? Zabudnite na ňu, lebo vrcholné tri stupienky sú ešte honosnejšie. V podstate sú to opäť samí shredderi, keďže tým to ide najlepšie. Napokon, pozrite sa sami na mená, ktoré tu máme a posúďte.


3. Yngwie Malmsteen

V minulej časti sme tu mali ženského Yngwieho, teda The Great Kat, a teraz tu máme originál, lebo by bol hriech nezaradiť sem tohto pána. Preslávil ho neoklasický metal, ktorý aplikoval do heavy metalu. Tento švédsky gitarový boh pochádza z hudobne založenej rodiny. Narodil sa v Štokholme a dlho nemal veľký záujem o hudbu, kým nevidel v televízii ako 18. septembra 1970 Jimi Hendrix podpálil svoju gitaru, čo na Yngwieho zapôsobilo. V rovnaký deň Hendrix zomrel, ale zrodila sa nová legenda v podobe vtedy iba sedemročného chlapca.

 

Keď mal desať rokov, sformoval svoju prvú kapelu Track On Earth, v ktorej bol len on spolu s kamarátom zo školy, čo hral na bicie. V dvanástich si zmenil priezvisko z Lannerbäck na matkine dievčenské Malmsten, neskôr na Malmsteen. Zároveň si zmenil svoje tretie meno Yngve na Yngwie. Jeho pôvodné celé meno znelo Lars Johan Yngve Lannerbäck. V pätnástich Yngwie pracoval v hudobninách ako opravár hudobných nástrojov. O tri roky neskôr sa vďaka Mikeovi Varneymu zo Shrapnel Records dostal do USA, kde sa už začala jeho skutočná kariéra hudobníka.

 

Najväčšiu slávu dosiahol počas osemdesiatok. Objavil sa v kapelách ako Steeler či Alcatrazz, kde zdokonalil svoj talent a neskôr sa dal na sólovú kariéru. Jeho prvý sólový album Rising Force je dnes bibliou neoklasického rocku. Avšak koncom deväťdesiatych rokov sa vrátil ku klasickým koreňom a v Prahe za pomoci Českého Filharmonického Orchestra zložil album Concerto Suite For Electric Guitar And Orchestra In Eb Minor, Op. 1. O niekoľko rokov neskôr pre pozitívne ohlasy znova oživil skladby z tejto nahrávky, ale tentokrát s japonským orchestrom. Yngwieho hlavným vzorom bol v tínedžerskom veku Niccolo Paganini, ku ktorému neskôr pribudli mená z metalu a rocku ako Ritchie Blackmore, Uli Jon Roth alebo Brian May.

spustiť videospustiť video

2. Synyster Gates

Synyster Gates alebo vlastným menom Brian Haner Junior patrí medzi najrýchlejších gitaristov sveta a má to niekoľkokrát potvrdené. V mnohých rebríčkoch sa pre svoje rýchle prsty udomácnil na vysokých miestach, a to právom. Tento shredder od netopierov, čím sa, samozrejme, myslia Avenged Sevenfold, býva dosť frekventovane podceňovaný hlavne pre kapelu, ktorej je súčasťou. Chalanov ľudia často neznášajú, nadávajú na nich a nevedia oceniť ich kvality, čo je obrovská chyba. Neraz sa dokázalo, že sú talentmi.

 

Brian začal hrať na gitaru, keď mal deväť rokov, ale vážnejšie to začal brať až od jedenástich. Úplne prvou skladbou, ktorú sa naučil hrať, bola I Think We´re Alone Now od Tiffany, hoci za svoju najobľúbenejšiu pieseň považuje Bohemian Rhapsody od Queen. Medzi jeho vzory patria John Petrucci, Dimebag Darrell, Zakk Wylde či Slash. Ako sám tvrdí, nikdy síce nevynikal v škole, ale napriek tomu to dotiahol až na vysokú, kde študoval jazzové hranie na gitare. Dovtedy sa učil hrať sám iba podľa počutia a nikdy nechodil na žiadne kurzy. Hranie na gitaru však dosť pravdepodobne zdedil po svojom otcovi, ktorý je takisto hudobníkom.

 

Hoci sa Avenged Sevenfold viac-menej dali dohromady počas štúdia na strednej, Brian neštudoval na rovnakej škole ako ostatní a dostal sa k nim cez Jimmyho. S Jimmym sa poznali už od ôsmej triedy, odkedy sa stretli v obchode s hudobninami a Sullivan si z neho najprv uťahoval, no potom našli spoločnú reč v hudbe. A toto neskôr pomohlo k tomu, že sa stretli v jednej kapele. Čo sa týka gitár, Synyster používa Schecter – hoci kedysi ste ho počas Waking The Fallen a City Of Evil mohli vidieť aj s Gibsonkou - a má aj svoj vlastný rad tejto značky. Zároveň priznal, že je veľmi lenivý na prestrunovanie gitary a radšej ju pošle späť do Schecteru, aby mu vymenili struny než by to mal urobiť sám.

 

A prečo je v tomto krátkom výbere na druhom mieste? Pretože je naozaj sakramentsky rýchly, ale nielen to, zaraďuje sa medzi najlepších. V rebríčku Guitar World sa v stovke najlepších gitaristov všetkých čias umiestnil na osemdesiatomsiedmom mieste, ale zmestil sa aj do ich tridsiatky najlepších shredderov všetkých čias a keď spravili päťdesiatku najlepších gitaristov všetkých čias, objavil sa aj tam. 

spustiť videospustiť video

1. Michael Angelo Batio

Doteraz sme tu mali samé legendy, ale v tejto chvíli prichádza doslova ikona. Jeho lekcie boli inšpiráciou mnohých vynikajúcich gitaristov ako Tom Morello, John Petrucci, Dimebag Darrell, Michael Romeo, Corey Beaulieu, Herman Li a ďalších. Lebo Batio je ten, ktorému nestačilo hrať jednou rukou na jednej gitare. Namiesto toho má dvojitú gitaru a hrá oboma rukami naraz alebo používa gitaru so štyrmi hmatnikmi. Nemožné? Pre neho nie.

 

Michael je taliansko-nemeckého pôvodu, ale vyrástol v Chicagu, kde sa aj narodil. Prvé stretnutie s hudbou mal už vo veku päť rokov, kedy hral na piáno aj komponoval vlastnú hudbu. Ku gitare sa dostal ako desaťročný a o dva roky neskôr už hrával s kapelami v kluboch, kostoloch a všade inde, kde to bolo možné. Počas víkendov hrával desať až dvanásť hodín denne, čo bol prakticky stále na dieťa poriadne veľký výkon, keďže ani mnohí dospelí toľko nezvládnu, ak nie sú profesionáli. Samozrejme, chodil na lekcie hrania na gitare, no s tým rýchlo skončil. Teda, obzvlášť po tom, keď mal trinásť rokov a jeho učiteľ mu povedal, že ho viac nemôže učiť, pretože Michael je v trinástich rýchlejší než bol on v dvadsiatich dvoch rokoch. Po tomto sa Batio ďalej učil a zdokonaľoval pozorovaním profesionálov, pri ktorých sa snažil zlepšiť riffy i ladenie.

 

Po štúdiu na vysokej škole sa zamestnal v miestnom štúdiu. Jeho práca vtedy spočívala aj v nahrávaní zvučiek pre Burger King, Pizza Hut, Taco Bell, KFC, United Airlines, United Way, McDonalds, Beatrice Corp. a pre chicagský hokejový tím Chicago Wolves. Neskôr bol v niekoľkých kapelách a nakoniec sa dal na sólovú dráhu. Batio je však najzaujímavejší nielen tým, že bol v podstate mág s gitarou už ako chlapec, ale ešte skôr pre techniku a štýl hrania. Vzhľadom k tomu, že má hudobné vzdelanie a hlboké znalosti v tejto oblasti, ľahšie dokáže komponovať. Je známy svojím extrémne rýchlym hraním a výborné alternatívne držanie krku gitary, čo sám pripisuje faktu, že prsty, ktoré práve nepoužíva na uchopenie nejakého tónu, necháva na tele gitary, aby ju udržal nehybnú na rýchlejšie prechytenia.

 

Batio pri hraní využíva plynulé ťahavé prechytenia v arpeggiu a tapping (v podstate búchanie rukou po strunách). Pri ladení preferuje stupnicu ostré F mol, ktorá je F#, G#, A, B, C#, D a E, pričom kvôli harmónii je E často povýšené na E#. Toto ladenie sám nazýva démonickým, lebo pri ňom vzniká temný, zlovestný zvuk. Druhou jeho obľúbenou stupnicou je ostré F phrygian dominant, kde je piaty tón dominantným. Okrem tohto všetkého je Michael ešte aj vynálezcom techniky under and over (pod a na), ktorej podstatou je, že má ruku zospodu krku gitary a vlastne na nej hrá ako na piáne, ale strieda polohu ruky pod a na. Takéto niečo mu pomáha v tom, aby mohol hrať oboma rukami naraz na dvoch gitarách súčasne, čo dokazuje najmä na jeho slávnej dvojitej gitare (double guitar, ktorú tiež vymyslel Batio) s dvomi hmatníkmi či štvoritej gitare (quad guitar) so štyrmi hmatníkmi. A je úplne jedno, či hrá synchronizovane alebo každou rukou úplne inú melódiu.

 

Napriek tomu, že je ľavák, ak náhodou hrá na obyčajnej gitare, vidíte ho skôr hrať ako praváka. Ale je to jedno, lebo ako je jasné, Batio je obojručný, čo sa naučil sám, a preto mu nerobí používať obe ruky na hranie rovnako. No a čo nakoniec? Nie je čo dodať. Koho posadiť na trón hoci aj krátkeho výberu, keď nie Batia? Chlap, ktorý dokáže stíhať hrať oboma rukami naraz na dvoch až štyroch hmatníkoch súčasne, si to rozhodne zaslúži, lebo takých nenájdete len tak hocikde.

spustiť videospustiť video

Ale ktorí sú tí vaši top gitaristi?

Použité zdroje:
Foto: guitaridiot.com, giantbomb.com, wikimedia.org, hngn.com