Okolo jednotlivých členov rôznych kapiel je vždy príliš dusno. Ľudia sa pýtajú, kto je najlepší, médiá robia rebríčky, kde jednotlivé hviezdne talenty porovnávajú, či už podľa kvality hudobného talentu, skúseností, kapiel, v ktorých pôsobili alebo aj rýchlosti.

 

V našom seriáli tiež postupne zostavíme naše vlastné rebríčky v niekoľkých kategóriách. Začneme s bubeníkmi, keďže sú bijúcim srdcom každej jednej kapely. V dvoch častiach vám predstavíme sedmičku tých najrýchlejších bubeníkov rocku a metalu.

 

Ako sa ale určuje taká rýchlosť bubeníka? Existuje prístroj drumometer (bubnometer), ktorý meria bubeníkovi počet úderov za minútu. Podľa tohto kritéria je potom vyhodnotené, aký rýchly je dotyčný bubeník. Jednotka merania ich rýchlosti je BPM – Beats Per Minute – údery za minútu.


7. Lars Ulrich

Niektorými nenávidený, inými milovaný, a predsa legendárny, nech sa na neho človek pozrie z akéhokoľvek uhla. Taký je Lars Ulrich, jediný bubeník Metallicy od jej vzniku až do teraz. Ale nebyť nejakého zázračného zásahu zhora, zrejme by ním nikdy nebol.

 

Ako syn dánskeho tenistu Torbena Ulricha aj Lars v útlom veku holdoval tomuto športu. Rodičia zrejme verili, že syn pôjde v otcových šľapajách a určite by tomu tak bolo nebyť osudného večera, kedy otec vtedy deväťročného Larsa vzal na koncert Deep Purple. Torben mal päť lístkov na DP, ale jeden z jeho priateľov nemohol ísť, a tak so sebou vzal syna. Lars bol taký uchvátený vystúpením Deep Purple, že okamžite prepadol hudbe. Hneď na druhý deň si kúpil ich album Fireball. Počúval však hlavne novú vlnu britského heavy metalu, a teda kapely ako Iron Maiden, Saxon, Def Leppard, Diamond Head, Motörhead a mnohé iné.

 

Lars inklinoval k hudbe čoraz viac, tenis išiel do úzadia. Keď mal dvanásť rokov, stará mama mu kúpila prvú sadu bicích. Ani len netušila, akú úžasnú vec urobila a že tak prispela k zrodu neskoršej legendy. V roku 1980 sa Ulrichovci presťahovali do Los Angeles. Tu si Lars v snahe založiť kapelu dal do novín inzerát, aby našiel podobne zmýšľajúcich hudobníkov. No a viete si tipnúť kto naň zareagoval? Pokiaľ ste hádali Jamesa Hetfielda, mali ste pravdu.

 

Ulrich a Hetfield sa zhodli na vytvorení kapely, ktorá by bola reakciou proti glam metalu, lebo v tom čase Los Angeles hýbal práve tento štýl. Tak v roku 1981 vznikla Metallica a s ňou (spolu s niekoľkými ďalšími kapelami z rôznych oblastí USA) aj nová vlna metalu – thrash metal.

 

Ambiciózni mladí rockeri ale mali veľkú smolu. Začali sa síce popularizovať, no agresívny štýl hudby im zabezpečil, že ich čoskoro v Meste anjelov zakázali. Premiestnili svoje stanovisko do San Francisca, kde Metallica získala oveľa väčšie ovácie a časom sa spolu s Megadeth (po tom, čo Mustaine odišiel z Metallicy), Slayer a Anthrax stala jedným z nosných stĺpov thrash metalu (spolu sú nazývaní Veľká štvorka).

 

Lars je so svojimi thrashmetalovými tónmi bicích považovaný za priekopníka tohto štýlu medzi bubeníkmi. Pri hraní používa techniku double bass (to znamená, že používa dva veľké bubny, ,,kopáky“). Pôvodne v prvých nahrávkach Metallicy ako Metal Militia z albumu Kill 'Em All, Fight Fire With Fire z Ride The Lightening atď. používal súpravu s deviatimi kusmi, ale ako išli roky, menil svoj štýl hrania a keď prišiel do fázy, že v provonaní so staršími vecami začal hrať menej sústredene a oveľa jednoduchšie, jeho súprava bicích sa znížila o dva kusy. Zmeny sa týkali nielen techniky jeho hrania, ale aj štýlu. V osemdesiatych rokoch hral rýchlo a agresívne. Typické sú stále pre neho čisté a rýchle údery s double bass.

 

Je teda zrejmé, prečo sa ocitol v našom malom výbere najrýchlejších bubeníkov. Že tomuto už teraz veteránovi rýchlosť nie je cudzia, je napríklad dobrý dôkaz skladba Master Of Puppets, v ktorej je jeho rýchlosť dvestodvadsať úderov za minútu.

spustiť videospustiť video

6. Dave Lombardo

Mohli ste ho za bicími počuť u Testamentu či Apocalypticy. Tento rok sa objaví jeho umenie na septembrovom albume Suicidal Tendencies. Ale úplne najviac je legendárny preto, že bol pôvodným bubeníkom Slayer, ktorí sú súčasťou Veľkej štvorky, aj keď v súčasnosti už s nimi nie je. Muž, ktorého jeho kolegovia zo Slayer zvykli prezývať A.D.Dave, teda Angel Of Death Dave podľa skladby Angel Of Death, kde je jeho rýchlosť dvestodesať úderov za minútu a ktorá obsahuje jedno z najveľkolepejších sól bicích v metale vôbec.

 

Vždy mal rád hudbu. Keď mal osem rokov, mal svoje prvé vystúpenie, kedy na bongá zahral Everybody's Everything od Santanu. Rodičia si jeho veľký záujem o hudbu všimli až keď mal desať a kúpili mu prvú sadu bicích. Začal chodiť na lekcie bubnovania, ale vydržal iba týždeň. Rýchlo ho začali nudiť pre neustále opakovanie sa a pomalý progres v zlepšovaní sa, ktorý pre jeho už vtedy unikátne schopnosti nebol dostatočný.

 

Kapitola jeho života, ktorá ako raketa smerovala k neskorším Slayer, začala tým, že ako šestnásťročný spoznal Kerryho Kinga, svojho neskoršieho kolegu v legende. King a Lombardo ako tínedžeri rýchlo zistili, že majú toho veľa spoločného. Kerry Davea predstavil ďalšiemu gitaristovi Jeffovi Hannemanovi. Vtedy prišiel nápad založiť si kapelu. No potrebovali ešte speváka a basgitaristu, ktorým sa stal Tom Araya, Kingov bývalý kolega z kapely Quits. A takto, dámy a páni, vznikli Slayer.

 

Lombardo bol v Slayer na tri etapy. Prichádzal a odchádzal pre problémy s kolegami, až ho nakoniec v roku 2013 vyhodili definívne pre hádku okolo peňazí. Nahradil ho Paul Bostaph, ktorý tak započal rovnako svoju tretiu etapu na bubeníckom poste týchto velikánov. Momentálne je Lombardo členom Suicidal Tendencies.

 

Čo sa týka techniky hrania, Dave je známy rýchlym a agresívnym hraním štýlom double bass (ako aj Ulrich), ktorý mu u magazínu Drummerworld vyniesol titul starý otec double bassu.

 

Keď sa Kerryho Kinga v jednom rozhovore spýtali, aký talentovaný je Dave Lombardo, King odpovedal: ,,Videli ste niekedy film The Natural? Taký je Dave. Nemusí sa pokúšať byť dobrý. Na miesto konania koncertu prichádza tak desať až pätnásť minút pred tým, než ideme na pódium a nerozcvičuje sa. Proste ide a hrá po tom, čo sme sa Jeff a ja rozcvičovali asi tak hodinu.“

spustiť videospustiť video

5. Nick Augusto

V poradí druhý pán na bubeníckom poste Trivium, ku ktorým sa vrátime aj pri štvrtom mieste nášho krátkeho výberu, do ktorého by sa dali v podstate zaradiť všetci bubeníci, čo sa vystriedali v tejto kapele. Každý jeden z nich je totiž riadna mašina.

 

Medzi rokmi 2005 až 2009 pôsobil ako bubeník vo floridskej grindecorovej kapele Maruta. Zároveň bol aj súčasťou projektu Metal Militia, kde pôsobil aj jeho neskorší kolega v Trivium Paolo Gregoletto. S Paolom sa poznali už od škôlky. Najskôr bol Smithovým technikom, avšak keď Smith počas Into The Mouth Of Hell We Tour zrazu odišiel a oni potrebovali náhradu, Nick sa stal prvou voľbou. Videli v ňom potenciál, že dokáže zvládnuť rýchle skladby namiesto Travisa Smitha. Tak 29. októbra 2009 odohral s Trivium prvý koncert a keď sa Smith nevrátil, 4. februára 2010 kapela zoficiálnila Augustovo pôsobenie u nich. Nick s nimi odohral krásnych šesť rokov, no potom pre nezhody skončil. Svoj posledný koncert s nimi odohral 3. mája 2014.

 

A čo sa s ním následne stalo? Vrátil sa domov do Boca Raton, spojil sily s niekoľkými ďalšími hudobníkmi a založil novú skupinu Corrosion, kde s ním pôsobia napríklad aj dvaja členovia nórskej zostavy Insense. Nick chvíľku hral s Insense na turné. V júni tohto roka ho naverbovali na turné Devil You Know, kde nahrádza Johna Sankeyho. Ktovie, možno sa nakoniec stane ich novým permanentným bubeníkom.

 

No a prečo sa ocitol v našom krátkom výbere? Odpoveď je jednoduchá – lebo sem jednoducho patrí! Veď sedel za bicími Trivium pri albumoch In Waves a Vengeance Falls. To on na nahrávkach odbubnoval rýchle vypaľovačky, ktoré sú známe každému jednému fanúšikovi Trivium, ako sú napríklad Strife, In Waves či Built To Fall.

spustiť videospustiť video

Ste zvedaví na ďalšie miesta v rebríčku? Počkajte si na pokračovanie, ktoré príde už o pár dní.

Použité zdroje:
Foto: musicradar.com, revolvermag.com, themusic.com.au, drummagazine.com