Tí, ktorých nezmohol akciami nabitý víkend a počkali si do nedele na zlatý klinec, sa dočkali odmeny v podobe koncertu trojice severských doommetalových kapiel na čele so SWALLOW THE SUN, s ktorými sme sa ponorili do nekonečných hĺbok či beznádeje a miestami to pripomínalo voľný pád, kde nikto netuší, ako to dopadne. Zároveň sa včer niesol v príjemnej gradujúcej atmosfére, kde to odštarovalo s OCEANWAKE, pokračovalo s OCTOBER TIDE a vyvrcholenie prišlo v podobe takmer jeden a štvrť hodinového setu Swallow The Sun.

 

Všetky kapely mali 10. novembra výborný zvuk, na bratislavský Randal až výnimočný a ani tým citlivejším nedrásalo ušné bubienky, nech ste stáli kdekoľvek v klube. To sa však nedalo povedať o svetle. Kapely svorne zvolili temnotu. Čo ma dosť zarazilo, bola na začiatku pomerne nízka účasť. Zhruba 150 ľudí sa mi na kapelu tohto formátu zdá pomerne málo.


Tradične neľahkej úlohy otvoriť večer sa výborne zhostili fínski Oceanwake. V ich hudbe popri doom metale nájdete aj prvky progressive death a celkom šťavnatý postmetalový zvuk. Vokalistovi Eerovi Haulovi občas utekal čistý spev a ako prvá kapela mali pred pódiom o niečo menej ľudí.


Tí pribudli s druhou škandinávskou formáciou. Švédski October Tide priniesli trochu melodickosti a, dovolím si povedať, že aj života do pochmúrneho nedeľného večera. Vokalista Alexander niekoľkokrát celkom vtipne prehovoril k publiku: ,,Ste šťastní?“ Po kladnej odozve od publika povedal: ,,To je zle, lebo my sme vás prišli urobiť smutnými.“ V záverečnej časti setu si dokonca odbehol do publika, kde si zatancoval s jednou fanúšičkou. A ako prvá kapela večera mali aj prídavok.

 

Takmer na minútu presne o pol desiatej prišli na rad samotní headlineri večera Swallow The Sun. Za gregoriánskeho chorálu, ktorý je súčasťou skladby Lumina Aurea, odštartovali svoj set. Spomenutá skladba, ktorú sme mali možnosť počuť len v skrátenom podaní pred niektorými piesňami v sete, je osobná tryzna a prejavenie smútku nad stratou manželky Juhu Raiviho, speváčky Aleah Starbridge. Jej smrť prudko zasiahla Raiviho a prenieslo sa to aj do ich tvorby.

 

Od tejto udalosti je album When A Shadow Is Forced Into The Light prvým uceleným štúdiovým počinom. Z neho nám zahrali skladby When A Shadow Is Forced Into The Light, Firelights, Upon The Water. V skladbe Cathedral Walls sa k nám na chvíľku pridala Anette Olzon, aj keď len zo samplu. Táto skladba má svojou precítenosťou u mňa zvláštne miesto a chvíľami mám pri nej až zimomriavky. Zhruba o pol jedenástej sa kapela stiahla z pódia, aby sa opäť nechala privolať ešte na prídavok. Ten obsahoval dve skladby Here On The Black EarthSwallow.