Napriek tomu, že 2. december bol pondelok, bratislavská Refinery Gallery praskala vo švíkoch. Bodaj by nie, pri takej chuťovke, akú servírovali. Po druhýkrát tento rok sa k nám vrátila nemecká vlčia svorka POWERWOLF. Tentokrát však vystúpili v inej spoločnosti než v lete na východe. Možno ste ju nevideli, ale niekde v okolí isto bola okrem vlčieho tourbusu kúsok od vchodu zaparkovaná aj lietajúca ponorka, povoz vesmírnych pirátov GLORYHAMMER. Z našej domácej scény silnú zostavu doplnili EUFORY.

 

Časový harmonogram k tejto silnej akcii prikvitol v udalosti na Facebooku už dávno a ja som si hovorila, že sa možno ešte bude meniť. No dúfala som, aby sa tak nestalo. Našťastie, moje priania sa vyplnili a program išiel presne podľa stanovených časov. Takmer na minútu presne sa tak ako prví na veľké pódium postavili naši Eufory.


Pätica to na pódiu rozhodne rozbalila poriadne. Už od samého začiatku spolupracovali aj s davom pred nimi a nikoho nešetrili. Neustále pobehovali hore-dolu, nepostáli ani len na chvíľu, lenže to pri ich hudbe ani my. Všimla som si, že sa v dave našli takí, ktorí ich ešte nepoznali, ale po ukončení polhodinového setu si veľmi pochvaľovali. A ja o to viac, že som ich poznala už predtým.

 

Ľuboš (spev), Števo (gitara, sprievodné vokály), Peter (gitara, sprievodné vokály), Adrián (basgitara) a Miriama (bicie) nikoho nešetrili. Zároveň bolo vidieť, ako si sami celé vystúpenie poriadne užívajú. Takáto vec sa vždy pozná a dodáva celému setu šťavu. Keď sa hýbe kapela, dav tiež nevydrží len tak nehybne stáť. A to sa stalo aj tentokrát.

 

Zo skladieb Eufory odzneli napríklad What A Shame (ktorú Ľuboš venoval všetkým farárom a veriacim a u Števa sme mohli vidieť dokonca striedanie dvoch gitár), Be My Brother (venovanú prítomným Čechom, ktorých nebolo málo) či Dancing Star (záverečná skladba setu, pričom pred ňou Ľuboš vyhlásil, že majú radi sex a tanec a máme si s nimi zatancovať). Eufory podali výborný výkon, ale je pravda, že som ich ešte zatiaľ nepočula nikdy nikde hrať zle. Škoda bola iba to, akého zlého zvuku sa im dostalo. Boli príliš prezvučení a miestami to poriadne drásalo uši.

 

Setlist: Dragon Hearts, Metal Is The Hero, What a Shame, Louder, Be My Brother, Dancing Star


Po približne polhodinovej prestávke po prvom predjedle svetlá zhasli druhýkrát. A hoci sme hneď všetci čakali, že na pódium okamžite prídu členovia vesmírnych Gloryhammer, nestalo sa tak. Najskôr sa nás rozhodli rozohriať skladbou Delilah od Toma Jonesa, ktorú pustili z nahrávky. Viacero prítomných si tento slaďák dokonca okamžite začalo pospevovať. Lenže pri jeho posledných tónoch sme sa premiestnili mimo náš svet, do priestoru medzi galaxiami, kde nás premiérovo na našom území zaviedli korunný princ z Fife Angus McFife XIII. (vokalista; príslušne oblečený v čiernom koženom brnení), vodca rytierov smrti z Crailu Ser Proletius (gitarista; tiež celý v čiernom, ale mal aj pár kúskov červenej látky a plecia mu zdobili ostne), astrálny poloboh z Unstu Hootsman (basgitarista; odetý v kožušinách a koži), temný vládca Dundee Zargothrax (klávesák) a záhadný veliteľ ponorky z Cowdenbeathu Ralathor (bubeník; príslušne oblečený vo veliteľskej uniforme).

 

Skupina nám vyrozprávala príbehy z ich svetov, ktorých hlavným rozprávačom bol Angus. Ten už na začiatku musel čeliť jednému zo svojich najviac nenávidených nepriateľov, goblinovi, aby od neho získal svoje kladivo používané práve proti týmto nechutným zeleným stvoreniam. K slovu sa však neskôr dostali aj Hootsman a Ser Proletius. Angus hneď v úvodnom prejave poznamenal, že isto vieme, že oni nie sú Powerwolf, ale určite poznáme jeho meno. Takýmto spôsobom uviedol ďalšiu skladbu týkajúcu sa práve jeho postavy, a to Angus McFife. Neskôr si zase chválil, aké je skvelé byť v znešenej krajine menom Slovensko, avšak aj tak sa rozhodol zobrať nás do krajiny jednorožcov prostredníctvom The Land Of Unicorns.

 

No a potom sme museli čeliť veľkému problému. Teda, hlavne oni. Hootsmanovi, ktorý preto, lebo nie je bežným smrteľníkom a podľa Angusa potrebuje na správne fungovanie alkohol, princ vybral z davu dobrovoľníčku, ktorá mala špeciálnu misiu dostať sa do intergalaktickej pevnosti (v tomto prípade baru) prostredníctvom magickej jazdy (crowd surfingom) a priniesť pivo. Slečna výzvu prijala, ale radšej do pevnosti zašla po svojich. Misiu však splnila, a tak Hootsman plný novej energie mohol plnohodnotne pokračovať ďalej v hraní. No ešte predtým stihol poznamenať, že na to, aby k nám prišli prvýkrát, museli najskôr urobiť najlepší album všetkých čias, a to Legends From Beyond The Galactic Terrorvortex.

 

Ďalej nám princ chcel ukázať, ako znie švih jeho kladiva (goblin shmashera) vo vesmíre. Ten chcel získať od nás. Lenže na prvýkrát sme zlyhali a Angus vyhlásil, že takto by rozhodne žiadneho goblina nezabil. Chcelo to viac sily. Na druhý pokus to už, našťastie, vyšlo. Goblini sa už viackrát radšej ani nepriblížili. Zrejme vedeli, že Angus by ich rozmlaždil.

 

Ale aby to nebolo iba o intergalaktických veciach, Angus sa v jednom momente rozhodol položiť nám otázku, ktorú vraj kladie každú noc kdekoľvek prídu – ako sme sa dopravili na koncert. Prvá možnosť bola pešo. Pri nej sa zodvihlo snáď najmenej rúk, čo bolo pochopiteľné, lebo sa tam zbehli fanúšikovia z celého Slovenska aj zo zahraničia. To však princ nemal ako vedieť. Druhou ponúknutou možnosťou bol vlak alebo autobus. Zodvihlo sa o dosť viac rúk. A ako posledné zmienil auto, pri ktorom sa zodvihlo niekoľko rúk, pričom pár z nich dedič trónu Fife vyhodnotil ako hanblivé priznania sa. Potom ich však upokojl, že sa nemusia hanbiť, pretože oni sami na miesto prileteli. Lietajúcou ponorkou. A vraj, pokiaľ by sme sa s nimi chceli zviesť, museli by sme byť členmi Hootsforce.

 

Aj keď sa počas šou objavil iba jeden goblin, neskôr chcel robiť problémy Sir Proletius, ktorí by z nás rád videl otrokov. Hlavný hovorca skupiny, korunný princ zase naopak ponúkal pruateľstvo a chcel nás trochu rozpáliť ohňom. Najskôr nám v rámci žartu ponúkol skladbu Fire & Forgive (vtip prevedený na účet Powerwolf), ale rýchlo vzal svoje slovo späť, lebo vraj nie je možné, aby nám toto predviedli oni, keďže prišli z vesmíru, a preto bolo potrebné zapáliť vesmír s Universe On Fire.

 

Už keď som prvýkrát počula GH, vedela som, že naživo budú neskutoční. Nemýlila som sa. V Refineri urobili bláznivú intergalaktickú párty, ktorá vás strhla aj keby ste o nich počuli prvýkrát v živote až priamo na mieste. Podobne ako Ľuboš pri Eufory, i Angus neustále pracoval s publikom. Každý z vesmírnych pirátov dával zo seba všetko. Úprimne, naozaj dúfam, že sem ešte niekedy prídu, ale ako headlineri. Pokojne by som sa za ich hudby dokázala baviť až do rána. A absolútne mi neprekážal fakt rovnako prepísknutého zvuku ako pri Eufory, ba ani to, že Angusovi občas preskočil hlas medzi tóninami. Lenže bolo potrebné nechať si energiu ešte na úplný vrchol večera...

 

Setlist: Into The Terrorvortex Of Kor-Virliath (intro z nahrávky); The Siege Of Dunkeld (In Hoots We Trust); Gloryhammer; Angus McFife; The Land Of Unicorns; Questlords Of Iverness, Ride To The Galactic Fortress!; The Hollywood Hootsman; Goblin King Of Darkstorm Galaxy; Hootsforce; Masters Of The Galaxy; Universe On Fire; The Unicorn Invasion Of Dundee; Outro (The National Anthem Of Unst)


Z veselých vesmírnych sfér sme sa teda museli vrátiť späť na Zem, kde nás už očakávali ostré drápy a rozďavené papule vlčieho komanda Powerwolf. Tí išli po vzore GloryHammer, takže skôr ako sa dostavili na pódium, z nahrávky odznela skladba. No už nie žiadny slaďák, ale trochu temnoty sprostredkovanej cez Mr. Crowley od Ozzyho Osbourna. Veď sme sa aj museli preladiť na úplne inú vlnu.

 

Svorka na čele s kňazom Attilom večer odpálila ,,ohnivo“ so skladbou Fire And Forgive, po ktorej nám hneď oznámili, akí sú radi, že sú tu. Potom už nadviazal na nadchádzajúcu skladbu s otázkou, či sme ich armáda. Lebo prichádzala Army Of The Night a po nej nám dal poučenie, že na udržanie armády treba železo, ale na heavy metal zase kadidlo, ktoré si hneď vytiahol, aby nám ním požehnal.

 

Powerwolf si aj tentokrát udržiavali štandard, čo si nastavili na prebiehajúcom turné. Používali množstvo rôznych efektov (svietiaci krucifix vzadu na pódiu počas Killers With The Cross, kadidlo, ohne, kalich, vlajka s logom kapely...) a pódium mali vyzdobené naozaj skvostne. Dokonca som si všimla novinku, ktorú som si nepamätala z koncertu v Prahe, kde som ich videla naposledy, a to vlčiu kaplnku na pravej strane pódia.

 

A mala som dojem, že sa zmenila ešte jedna vec. Prístup vlkov. Netvrdím, že predtým s publikom spolupracovali menej alebo čo, no minimálne sa teraz zhustilo to, že Greywolfovci sa nám neustále klaňali. To som si doteraz u nich nevšimla až v takej veľkej miere a neviem, či vôbec. Lenže teraz po každej jednej skladbe pokľakli na zem na okraji pódia, aby nám vzdali hold za to, aké sme úžasné publikum. Do toho nechýbali nespočené požehnania od každého z členov.

 

Samozrejme, Falk Maria ani tentokrát neobstál celý čas na piedestáli, kde mal klávesy. Veľmi často lietal po pódiu ako šarkan, hecoval dav, krútil hore-dolu štólou a pošťuchoval sa s Attilom. Dokonca vedúceho vlka dokázal zásahom publika rozosmiať tak veľmi, že Dorn mal problém dostať sa zo spárov smiechu. Stalo sa to v momente, keď odniekiaľ z hľadiska na pódium priletela vlčia maska. Vtedy sa chcel Attila trochu pohrať s davom, obzvlášť s dievčatami, keďže nasledujúcu skladbu Demons Are A Girl's Best Friend chcel venovať všetkým prítomným dámam.

 

Lenže Falk mu to kazil. Vzal vlčiu masku, navliekol si ju na ruku, prišiel s ňou k mikrofónu a použil ju ako maňušku. Presne kopíroval pohyby Attilových pier, ktorý sa žartu hneď chytil a ešte si trochu zmenil hlas. Ale po pár slovách sa tak veľmi rozosmial, že nevedel hovoriť ďalej. Nakoniec to však prekonal a pokračoval tak, ako mal. Dokonca sa k Falkovmu nápadu s maskou/maňuškou v priebehu koncertu vrátil.

 

Attila okrem toho veľmi často trénoval naše hlasivky. Pri jednom z takýchto momentov so smiechom poznamenal, že majú ľahké texty plné "oooh", preto ich nikdy nezabudneme ani my, ani on. Samozrejme, v priebehu večera nesmelo chýbať rozdelenie davu na mužov a ženy, aby zistili, kto kričí hlasnejšie. Ku koncu nesmeli opomenúť ani zápas v kričaní davu Schlegel vs. Dorn, ktorý som si už skoro myslela, že ani nedajú. Napokon však prišiel a Falk si odmietal pripustiť prehru, preto nás hecoval dovtedy, kým sme skutočne neprekričali Attilovu stranu.

 

Hoci tentokrát Attila nechal plameňomety doma a nekonali sa ani ohnivé stĺpce na kraji pódia, boli aspoň tri ohnivé ,,hranice“, pričom jedna z nich bola určená iba pre vlčieho kňaza. No a nesmelo chýbať ani Falkovo horiace piáno pri Where The Wild Wolves Have Gone.

 

Powerwolf predviedli úžasnú šou plnú rôznych malilinkých detailov, ktoré ju poriadne okorenili. A teraz tým nemyslím iba Attilove oplzlé vtipy typu, že keď sa v tourbuse pozrel pod perinu, bola tam maličká, ale bola erekcia, o čom sa zmienil pred Ressurection By Erection. Skôr tak celkovo. Absolútne mi ani nechýbalo, že nerobili takú ,,grilovačku“ ako v Prahe. Bohate si to vynahradili inými spôsobmi.

 

A neustále nám dávali pocítiť, že sa tešia z návratu na Slovensko. Nepochybne to bolo aj vidieť na nich samotných. Skoro akoby boli prekvapení až takým obrovským davom, ktorý sa v Refineri Gallery zbehol začiatkom pracovného týždňa.

 

Setlist: Fire And Forgive, Army Of The Night, Incense & Iron, Amen & Attack, Killers With The Cross, Demons Are A Girl's Best Friend, Armata Strigoi, Stossgebet, Ressurection By Erection, Blessed & Possessed, Where The Wild Wolves Have Gone, Kiss Of The Cobra King, We Drink Your Blood, Lupus Dei, Agnus Dei, Sanctified With Dynamite, Coleus Sanctus, Werewolves Of Armenia, Wolves Against The World