Zaparkovať v Seredi bol v piatok celkom problém. Nielen preto, že bolo 5. júla, a teda sviatok, počas ktorého bola väčšina obyvateľov doma, ale najmä preto, že sa chystala veľká vec. Návšteva legendy. Na amfiteátri v Zámockom parku sa pripravovalo vystúpenie WHITESNAKE.

 

„Touto cestou sa ide k amfiteátru?“ opýtal sa miestneho pána náš fotograf. „Áno, ale ani tam nechoďte, je tam veľa ľudí,“ dostal inštrukcie od domáceho. A skutočne. Po príchode na miesto polhodinu pred avizovaným začiatkom koncertu sme sa len zaradili medzi stovky čakajúcich rockerov. Neviem, čo spôsobilo tieto komplikácie, no ešte o ôsmej, kedy už mala začať hrať kapela, sme neboli dnu. A ani ďalší nedočkavci za nami.

 

Personál zabezpečujúci vstup sa však neflákal a postupne opáskoval a vpustil do areálu (údajne) okolo 4 a pol tisíc ľudí. Toľkú pozornosť Sereď nezažíva každý deň. Bol ešte čas vystáť si rad na občerstvenie, pokecať so známymi a tesne pred deviatou, teda s takmer hodinovým meškaním, to začalo.

 

Nebolo treba predkapelu. Publikum bolo dostatočne „nažhavené“ aj bez nej. Tak aspoň My Generation od The Who do reprákov a ide sa na to. Na pódium vybehli všetci členovia kapely, ktorej príbeh začal písať frontman, spevák a zakladateľ David Coverdale už pred štyridsiatimi rokmi. Aj setlist odštartoval starším hitom Bad Boys. Potom to už bola zmes predstavenia noviniek aj osvedčených „stariniek“.


Z najnovšieho albumu Flesh & Blood odzneli 3 skladby – Hey You (You Make Me Rock), Trouble Is Your Middle Name Shut Up & Kiss Me. Počas Trouble Is Your Middle Name svietili z pódia akoby policajné svetlá a boli dopĺňané aj policajným majákom. Bolo vidieť, že táto pieseň u publika naozaj funguje, ako tvrdil aj gitarista Joel v našom rozhovore.            

 

Všetky piesne bežali jedna za druhou v našľapanom tempe bez akýchkoľvek väčších príhovorov. Občas padlo nejaké to thank you, inokedy výkrik Slovakia! či Bratislava!, ktorý pobavil vzhľadom na to, že od Bratislavy sme boli vzdialení cca 60 km.

 

Ozvláštnením celého vystúpenia bol akýsi gitarový duel medzi gitaristami Joelom Hoekstrom a Rebom Beachom, počas ktorého zaznelo z Joelovej gitary napríklad aj intro Hendrixovej Voodoo Child. A, veru, bolo ťažké vybrať si víťaza tejto gitarovej bitky. David môže byť hrdý, že títo páni sú súčasťou jeho kapely rovnako ako aj Tommy Aldridge, ktorý dostal priestor na bubenícke sólo. To by ale nebolo nič nezvyčajné, keby v jeho polovici neodhodil paličky do publika a zvyšok neodohral holými rukami.

 

Po týchto inštrumentálnych vsuvkách už prišiel rad na tie najväčšie hity. Is This Love, Here I Go Again Still Of The Night spievali všetci a všetci si to naozaj užívali. Kapela, ktorú okrem už spomenutých muzikantov tvoria aj basgitarista Michael Devin a klávesák Michele Luppi, však z pódia neodišla, aby sa nechala privolať naspäť, ako to zvyknú robiť už azda všetky kapely. David sa jednoducho opýtal Slovákov, či chcú viac, a keďže dostal pozitívnu odozvu, pridali ešte cover Davidovej bývalej kapely Deep Purple Burn.

 

A to bol už skutočne záver. Kapela sa poklonila, z reprákov znela pieseň We Wish You Well a návštevníci amfiteátra sa rozpŕchli autami poupchávať seredské cesty v snahe dostať sa domov. No mohli sme si priať lepšie trávenie sviatočného dňa? Azda ani nemohli. Kapela predviedla výborný výkon, aj keď David ku koncu už neznel práve ako na CD, ale to sa dá odpustiť. Škoda bola, že odohrali len 80 minút. Dôležité ale je, že z nich išla obrovská energia a nechali na pódiu Slovákom kus dobre odvedenej roboty.

 

Setlist: Bad Boys, Slide It In, Love Ain't No Stranger, Hey You (You Make Me Rock), Slow An' Easy, Ain't No Love In The Heart Of The City, Trouble Is Your Middle Name, Shut Up & Kiss Me, Is This Love, Give Me All Your Love, Here I Go Again, Still Of The Night, Burn