Whiskey Myers patria k muzikantským týpkom, ktorí síce stoja trošku mimo hlavný rockový prúd, avšak hlavne v dobe vydania svojich posledných dvoch albumov suverénne na tom istom mieste a s rovnakou mierou popularity (ak nie vyššou) aj významu v kontexte súčasnej americkej konzumnej hudby.

Ale aj tak sa zdá, dokonca aj teraz po vydaní ich už v poradí piateho albumu, že k spravodlivému doceneniu ich stabilnej formy (zase myslím len dve dosky) zatiaľ neprišlo. Možno len pri hite „Gasoline“ nastal nejaký ten „poprask“, ktorý sa len tak už pravdepodobne nezopakuje. Prečo?

Whiskey Myers sú čistokrvní americkí ľudkovia z Texasu, zo začiatku kariéry chovaní „americanou“ a country, ktoré pretavovali do svojsky naturalizovaného rocku, avšak vždy sa do ich hudby nejaká ta chybička „vloudila“, a tak to často smrdelo aj južanským naturelom, namodralými dvanástkami a hard rockom. Syntézou týchto vplyvov to prerástlo do originálnej rockovej reči, ktorá sa zaobišla bez tých pôvodných „roots“ kecov. Ich novodobá hudobná pozícia, ktorej štandard vytvorila rada zámorských muzikantov už niekedy na prelome šiestej a siedmej dekády, je vo väčšine ich nových skladieb evidentne ovplyvnená aj indie-rockovou modernou. Melodickosť a prístupnosť tentokrát neprichádza plnými hrsťami, ako tomu bolo na ostatných doskách, tým pôsobivejšia je prepracovanosť, aranžmány a kvalitná inštrumentácia. Čo do hitovosti je na fošničke veľmi málo kúskov, ktoré by sa dali opečiatkovať razítkom „Hit“. Možno by sa presadili len v amerických country rebríčkoch.


spustiť videospustiť video

Od predchádzajúceho albumu Mud nás Whiskey Myers presvedčili o výnimočnosti svojho talentu, a to dokazuje aj hit „Gasoline“ z tohto opusu. Bolo by určite zaujímavé konfrontovať tento snímok z predchádzajúcimi minimálne dvomi albumami, ktoré sú považované za referenčné v rámci ich poslednej tvorby. Predchádzajúce dva sa pýšia melodikou, prístupnejším soundom a aranžmánmi. Ale čo sa týka hĺbky citového náboja, nový matroš je výrazovo vypätejší, štýlovo rozpriahnutejší, čo v prípade skladieb ako celku nie je na škodu. Čo sa týka komerčnosti, je určite ťažší, viac zameraný na country, a teda menej prístupnejší pre väčší okruh receptorov. Dá sa tu obdivovať ušľachtilý homogénny sound jednotlivých nástrojov a dokonalo premyslená dynamická zložka, ktorá s charakteristickým vokálom vytvára zadymenú atmosféru plnú cigár, bourbonu a sporo odetých kočiek. Ak sa vám tento album nepáči, tak sa vám nemôžu páčiť ani korene rock'n'rollu.


Bluesrockový otvárač „Die Rockin“ je skvelý, špinavý hybrid, odpichnutý od „dirty“ tvorby ich neznámych krajanov Black Pistol Fire, ktorý sa následne preleje do energickej southern-rockovinky „Mona Lisa“, kde do seba bez ostychu anhilujú plnými nádychmi južanskú scénu Jacksonville, konkrétne klasikov štýlu Lynyrd Skynyrd. Veľké harmónie a dvanástkový rytmus v prvej kontrastujú so slajdovým riffom, skvelým refrénom a ženskými vokálmi v druhej. Gitarová práca v tretej „Rolling Stone“ je fantastická a ja milujem takéto špinavé tmavé intrá od gitaristu Johna Jeffersa, tentokrát podporené skvelou fúkačkou. Je to skvelý song trochu sa podobajúc na skladbu „Born Free“ od Kid Rocka. Trojminútová „Bitch“ je aj napriek určitej gýčovitosti chytľavá a s vynikajúcimi harmóniami a je akýmsi manifestom súčasnej tvorby Whiskey Myers. Vyvstávajú otázky... je to country-rock?... je to americana?... je to „jižárna“?

spustiť videospustiť video

Odpoveďou je hitovica „Gasoline“, ktorú nemožno nemilovať. Je to čisto kamionistický kúsok, v ktorom je cítiť smrad nafty, potu a veľkých saván stredozápadu, ktorá v sebe má aj kus zdravej sentimentality a hitového potenciálu. Atmosférický pomaláč „Bury My Bones“ je aj napriek kľudnej atmosfére skvelou predzvesťou nezvyčajnej „Glitter Ain't Gold“, ktorej sekaný riff a skreslený vokál mohol figurovať na hociktorej súčasnej indie doske. V skladbe „Houston County Sky“ je skvelá „steelka“ a „Little More Money“ je skvelá countryovka. „California to Caroline“ je priemerná balada, ktorá sa nezaobišla bez sentimentu a ťahavosti. Mohli ju vynechať. Za ňou však nasleduje asi najlepšia skladba na albume „Kentucky Gold“, ktorá využíva všetky prvky, frázy a textové hračičky všetkých rock n rollových titulov. Prvky štadiónového rocku, country a južanského rocku sú tu namiešané do úderného arena-rockin´rollu. Vokálmi najfarebnejšia „Running“, ktorá je podporená úžasným country drajvom, zaujme aj skvelými zbormi a nádhernou inštrumentáciou. Asi sa snažili napodobniť nashvillské country hviezdy a zjavne sa im to podarilo. Ďalšia „Hammer“ je precízne zahratá zabijácka téma, kde následne opakujúca modulácia jej dáva tragickú atmosféru. Je to kúsok, ktorý má v seba niečo z Boba Segera, ZZ Top a AC/DC. Whiskey Myers si pre posledný epos vyčlenili naozaj to najlepšie, a tak „Bad Weather“ je smutné a nádherné dielko o spätnom pohľade na život, plný ľútostí a zmeškaných príležitostí. Navyše úžasné inštrumentálne členenie tejto skladby vyvrcholí veľkým finále – rozšíreným gitarovým sólom. Naozaj geniálne!

Whiskey Myers sa opäť posunuli ďalej a nielen hudobnou koncepciou, ale aj výberom textovej zložky. Je veľmi zaujímavé sledovať ich expandujúcu kariéru od krčmovej kapelky na ikonu južanského rocku. Dúfame, že vydržia čo najdlhšie a svoj americký rockový hybrid opatria aj nejakými nekonzistentnými vplyvmi. Ak sa vám páčili predchádzajúce albumy, budete nadšení, lebo Whiskey Myers sa našli a vedia, čo chcú.

Moje hodnotenie:

Whiskey Myers a ich jižárna (recenzia) - 1Whiskey Myers a ich jižárna (recenzia) - 2Whiskey Myers a ich jižárna (recenzia) - 3Whiskey Myers a ich jižárna (recenzia) - 4Whiskey Myers a ich jižárna (recenzia) - 5Whiskey Myers a ich jižárna (recenzia) - 6Whiskey Myers a ich jižárna (recenzia) - 7Whiskey Myers a ich jižárna (recenzia) - 8Whiskey Myers a ich jižárna (recenzia) - 9Whiskey Myers a ich jižárna (recenzia) - 10