Výskum odhalil, že death metaloví fanúšikovia nie sú bezcitní,  čo sa týka predstavivosti o násilí.

„Death metaloví fanúšikovia sú milí ľudia,“ hovorí profesor Bill Thompson z austrálskej univerzity, ktorá sídli v Sydney. „Nejdú von s cieľom ublížiť niekomu.“ Posledná štúdia, ktorá trvala desať rokov pod tímom profesora Thompsona, sa zapodievala pôsobením hudby na emócie.

„Veľa ľudí obľubuje smutnú hudbu. A to je trošku taký paradox – prečo by sme chceli byť smutní?“ pýta sa. „Rovnaké je to s hudbou, ktorá má agresívne až násilné témy. Pre nás je to psychologický paradox, ale ako vedci sme zvedaví. Rovnako vnímame aj násilie v médiách, ktoré je spoločensky významnou témou.“


spustiť videospustiť video

Ako vedci testujú na ľuďoch reakcie na násilie

Test sa robil tak, že 32 poslucháčov počúvalo death metalovú muziku a 48 ľudí nie. Obom skupinám poskytli nechutné obrázky.

Hlavný výskumník Yanan Sun vysvetlil, že účelom experimentu bolo odmerať, nakoľko mozog účastníkov reaguje na násilné scény a porovnávať, či ich citlivosť je ovplyvnená hudbou.

Výskumníci vybrali skladbu Eaten od Bloodbath a pop skladbu Happy od Pharella Williamsa.

Každému poslucháčovi boli pustené tieto dve pesničky cez slúchadlá, počas ktorých sa pozerali na rozličné obrázky raz jedným, potom druhý okom. Jedna snímka ukazovala násilnú scénu, ako niekoho napadli na ulici. Druhý obrázok ukazoval skupinu ľudí, ktorí sa prechádzajú rovnakou ulicou.

„Ak sa rodičia či náboženské skupiny obávajú, že násilná hudba vzbudzuje bezcitnosť, tak výskum to nepreukázal. Poslucháči metalovej muziky, rovnako i poslucháči nemetalovej muziky, preukazovali rovnaké reakcie pri prezeraní násilných obrázkov.“

Čo hovorí kapela Bloodbath na tento výskum a to, že takýmto spôsobom bola použitá ich hudba?

„Nemáme s tým žiadny problém,“ uviedol vokalista Nick Holmes pre BBC News. „Texty sú neškodná zábava, ako tvrdí štúdia. Väčšina death metalových fanúšikov sú inteligentní, zamýšľajúci sa ľudia, ktorí majú vášeň pre hudbu. Je to rovnaké ako s ľuďmi, ktorí milujú horory alebo zápasy,“ ukončil svoj názor.

Profesor Thompson povedal, že zistenia môžu upokojiť rodičov alebo náboženské komunity, ktoré sa tak zaoberajú násilím v hudbe. Práveže čoraz viac sa ukazuje, že násilie v médiách vedie k sociálnym problémom. „Ak ste znecitlivení na násilie, tiež sa vás nedotkne, ak vidíte, že na ulici niekomu ubližujú a neposkytnete pomoc.“

„Hlavnou emotívnou odpoveďou na túto hudbu je radosť a sila,“ povedal Thompson. „A myslím si, že počúvanie takejto hudby sa prevedie do svojej sily a pekného zážitku a to je úžasná vec.“

Výskumníci tiež našli dôkaz o bezcitnosti ľudí, ktorí často hrajú násilné videohry.