Po ostatnom albume Healed By Metal ostala v ústach trochu nepríjemná pachuť. Pôsobil akosi unavene a bez šťavy a keď ani nie dva roky po jeho vydaní už kapela ohlasovala jeho nástupcu, zrejme som nebol jediný, kto ho od tej chvíle očakával s miernymi obavami. Tie trochu opadli s prvým zverejneným lyric videom, no po klipovke Zombie Dance sa v diskusiách medzi fanúšikmi strhol neskutočný bordel. Asi najnetradičnejšia skladba, akú kedy GRAVE DIGGER nahrali, prilákala aj ľudí, ktorí by inak o túto takmer štyridsaťročnú heavymetalovú inštitúciu ani nezakopli, no na druhej strane mnohí frflajúci ortodoxní nad nimi definitívne zlomili palicu. Navnadenie metaluchtivých poslucháčov na The Living Dead sa teda hrobárom podarilo náramne, čo dobre dokumentujú aj vysoké vstupné pozície v rebríčkoch predajnosti či už v domácom Nemecku alebo u našich českých bratov. Lacné? Možno. Účinné? Na to vezmite jed.

 

Až taký štýlový kolotoč sa na novinke, samozrejme, nekoná. V podstate jediná výraznejšia zmena – aj to len v porovnaní s dvomi predošlými fošňami – je väčší príklon k power metalu, a to predovšetkým v refrénoch. Tie majú silu buldozéru, ale zároveň nepostrádajú ľahkosť a vzletnosť a keďže na nich vždy z väčšej časti stála a padala tvorba Grave Digger, úplne vážne sa môžeme baviť o jednom z vrcholov diskografie týchto matadorov. Zásluhy však treba tentokrát pripísať nielen Chrisovi Boltendahlovi, ktorý sa konečne slohami len neprešteká, ale naozaj ich odspieva, ale aj sekerníkovi Axelovi Rittovi.

 

Pre svoj osobitý štýl mnohými zaznávaný gitarista sa tentokrát skutočne vytiahol a namiesto nemelodických a prvoplánových sól, ktorými sa „blysol“ na Return Of The Reaper, nám servíruje jednu lahodnú porciu vyhrávok za druhou. Naviac, jeho gitara skutočne pracuje pre celok a nie ako prostriedok na ukázanie svojich schopností. Takže sa nečudujte, ak v niektorých skladbách namiesto inštrumentálnych orgií zaznie atmosférická vsuvka o niekoľkých tónoch (fantastická progresívna Hymn Of The Damned) či neoklasická pasáž (napumpovaná What War Left Behind).


Hitovkou je každá jedna skladba, nemá zmysel ich vypisovať. Zaujímavejšie je skôr pozrieť sa na tie drobnosti, ktoré povyšujú The Living Dead o riadny kus nahor oproti predchodcovi. Vezmite si také klávesy. Ak sa to s nimi nepreháňa, dokážu zázraky. V Blade Of The Immortal či v Insane Pain sa to krásne ukazuje. Dodáva to atmosféru, ale aj punc výnimočnosti, teda aspoň v medziach Grave Digger. Poteší aj akustický úvod Shadow Of The Warrior. V kombinácii s navrstveným čistým (!) Chrisovým spevom príde človeku až ľúto, že je pasáž taká krátka a vôbec, prečo používajú Hrobári tie akustické gitary tak málo?! Svoje čaro má aj rock n' rollom nasiaknutá Fist In Your Face. Z tej na vás dýcha duch Motörhead a doslova počuť, ako si kapela túto hardrockovú polohu užíva.

 

Aj z produkčného hľadiska je novinka veľkým krokom vpred. Zvuk je vyvážený, vokálne harmónie sú mimoriadne prepracované a opäť raz počuť aj basovú gitaru Jensa Beckera. Poctivú robotu odviedol aj dnes už bývalý bubeník Stefan Arnold dokazujúc, že bol veľmi dôležitou súčasťou kapely a Kniep bude mať čo robiť, aby dôstojne zasadol na jeho miesto. Subtílne údery do kotlov, prirodzená súhra nôh a rúk a nečakané využitia china činelu mi, veru, budú chýbať.

 

Na kritizovanie tu toho naozaj nemám veľa. Už tradične mi tak trochu lezie na nervy, že bonus track pre limitovanú edíciu patrí k najlepším na albume. V minulosti sa im to podarilo aj so skladbami ako Ship Of Hope (Liberty Or Death) či Watch Me Die (The Clans Will Rise Again). Melodická Glory Or Grave má skvelý zlovestný refrén, ktorý je úmyselne tak trochu disharmonický a rýchle tempo z nej robia adepta na otváraciu skladbu. Nie. Bonus. Bože môj...

 

Druhá výčitka bude smerovať k totálne infantilnému textu k Power Of Metal. Ostatne, čo čakať od tak debilného názvu. Darmo sa bude Chris oháňať tým, že pred tridsiatimi rokmi boli takéto texty tiež a nikto sa nesťažoval. Našťastie, tento nezmar dokáže upliesť aj z exkrementu bič a vďaka hymnickému refrénu človeka od hanby až tak neskrúca a po zopár pivách bude určite veľká sranda hulákať to pod pódiom. O Zombie Dance pomlčím, tam si už musíte názor spraviť sami, ja im tento úlet žeriem aj s navijakom.

 

Suma sumárum, zlé predtuchy sa nenaplnili a nemecké legendy opäť dokázali, že po dôchodku nepoškuľujú a že by bola veľká škoda, keby s tým sekli. Evidentne ešte stále majú čo povedať a hlavne sa neuspokojili so svojím statusom a neúnavne hľadajú, do akého nepreskúmaného hrobu by ešte Hrobár mohol zaboriť svoj krompáč.


Moje hodnotenie:

Vyšli Grave Digger s novým albumom zo svojej komfortnej zóny? (recenzia) - 1Vyšli Grave Digger s novým albumom zo svojej komfortnej zóny? (recenzia) - 2Vyšli Grave Digger s novým albumom zo svojej komfortnej zóny? (recenzia) - 3Vyšli Grave Digger s novým albumom zo svojej komfortnej zóny? (recenzia) - 4Vyšli Grave Digger s novým albumom zo svojej komfortnej zóny? (recenzia) - 5Vyšli Grave Digger s novým albumom zo svojej komfortnej zóny? (recenzia) - 6Vyšli Grave Digger s novým albumom zo svojej komfortnej zóny? (recenzia) - 7Vyšli Grave Digger s novým albumom zo svojej komfortnej zóny? (recenzia) - 8Vyšli Grave Digger s novým albumom zo svojej komfortnej zóny? (recenzia) - 9Vyšli Grave Digger s novým albumom zo svojej komfortnej zóny? (recenzia) - 10

spustiť videospustiť video

Použité zdroje:
Foto: sonicperspectives.com