Slovko „progresívny“ je v dnešnej dobe tak sprofanované, že sa ním oháňa každá skupina, ktorá dvakrát za celý album použije sedemosminový rytmus či „invenčne“ vynechá tretí refrén v pesničke. Znevažuje to potom najmä snahu kapiel, ktoré sa skutočne snažia posúvať mantinely žánrov, neboja sa načrieť aj do iných ako metalových vôd a tak nejak celkovo sa to ich úsilie vymaniť sa zo zástupu sterilných klonov legiend úplne nemíňa s účinkom. Príkladom nech je práve recenzovaná fošňa.

 

Švédsky kvintet DARKWATER sa o slovo hlási po nekonečných deviatich rokoch, kedy o sebe naposledy dal vedieť nielen medzi progovými fanatikmi ceneným albumom Where Stories End. Dôvody tejto hibernácie mi nie sú úplne známe, jedným z nich boli istotne aj vážne, snáď už natrvalo zažehnané zdravotné problémy basgitaristu Simona Anderssona, ale aj participácia ostatných členov na všelijakých, nielen metalových hudobných projektoch. To však napokon nie je až také podstatné. Dôležité je, že táto melodická banda nám po viacerých omeškaniach (pôvodne mala byť novinka vydaná už v roku 2016!) konečne servíruje čerstvý materiál s jednoduchým názvom Human. A pri všetkej vážnosti možno hovoriť o jednom z kandidátov na progmetalovú platňu roka.


Darkwater to totiž vzali od podlahy. Pre verných ukuchtili takmer osemdesiatminútovú porciu melodického a technicky precízneho materiálu. Ťažko povedať, či je to ospravedlnenie za tú necelú dekádu mlčania alebo „obyčajný“ kreatívny pretlak, pri ktorom by bola škoda nechať ktorúkoľvek pieseň v šuflíku. Každopádne, muziky je veľa. Hutný zvuk vám s istotou udrie do uší už po pár sekundách a aj audiofili budú spokojne prikyvovať, pretože napriek spomínanej hutnosti tu ostal priestor aj pre dynamiku krásne prejavenú najmä v tichších pasážach.

 

A New Beginning je symbolicky aj doslovne novým začiatkom. Skladba, ktorá má takmer šesť a pol minúty, no napriek tomu je najkratšou na albume, je úplne ideálnym štartom nahrávky. Nežný klávesový motív je celkom rázne uťatý nástupom šťavnatých gitár napredujúcich v rýchlom tempe podporovanými skvelým vokálom Henrika Båtha. Nie je to žiadny výškar a la Geddy Lee, ale do Darkwater sa hodí výborne a miestami, veru, vie svoje hrdlo prevetrať aj astrálnymi tónmi.

 

Progresívny (power) metal sa nedá hrať bez toho, aby kapela dokonale poznala svoje nástroje a s patričnou virtuozitou to potom preniesla aj na zvukovú stopu. Tu absolútne niet čo vyčítať (pravdu povediac, bol by celkom prúser, keby áno). Od prvého úderu na činel po posledný vytiahnutý tón gitary tu máme dočinenia s pánmi muzikantmi, nejakých prepísknutých sólových orgií sa však netreba obávať.

 

Relatívne častým problémom podobných albumov je ich neprístupnosť, akoby sa snažili cez všetky tie nuansy, vyhrávky a polámané rytmy v prvom rade zapáčiť iným hudobníkom a až potom „bežným“ poslucháčom nejakou chytľavou melódiou. Darkwater na to idú presne opačne. Kráľovské refrény majú silu uragánu (predovšetkým predposledná Turning Pages je absolútny skvost a prvýkrát to bola takmer nadpozemská skúsenosť) a aj desaťminútová kompozícia je v prvom rade dobrá pesnička, kde sa síce všetci členovia inštrumentálne vybláznia, nikdy nie však na úkor formy.

 

Aj vďaka tomu pôsobí celý album kompaktne, bez nejakých rušivých elementov. Je to však dvojsečná zbraň, pretože po prvotnom nadšení si človek uvedomí, že ak niečo na Human chýba, tak je to moment prekvapenia, ak nepočítame až chilloutové intermezzo Alive (part I). Na nejaké klepačky rovno zabudnite, aj rýchlejšie momenty sú vzácne, prevládajú stredné až majestátne pomalé tempá. Vlastne to nie je úplne nepodobné posledným albumom ich švédskych kolegov Evergrey. Darkwater sú však uhladenejší, viac nabubrení a s evidentnejšími epickými chúťkami.

 

Ak nadviažeme na úvod recenzie, treba spravodlivo uznať, že žiadne výpravy do neprebádaných temných vôd (see what I did there?) sa nekonajú. Som si vedomý toho, že to vyznie prapodivne, ale Human je na pomery prog metalu až príliš konzervatívna nahrávka, čo však nebráni tomu, aby ste si tento návrat na scénu neužili každým jedným taktom - aj tým sedemosminovým.


Moje hodnotenie:

Vyplatilo sa deväťročné čakanie na novinku Darkwater? (recenzia) - 1Vyplatilo sa deväťročné čakanie na novinku Darkwater? (recenzia) - 2Vyplatilo sa deväťročné čakanie na novinku Darkwater? (recenzia) - 3Vyplatilo sa deväťročné čakanie na novinku Darkwater? (recenzia) - 4Vyplatilo sa deväťročné čakanie na novinku Darkwater? (recenzia) - 5Vyplatilo sa deväťročné čakanie na novinku Darkwater? (recenzia) - 6Vyplatilo sa deväťročné čakanie na novinku Darkwater? (recenzia) - 7Vyplatilo sa deväťročné čakanie na novinku Darkwater? (recenzia) - 8Vyplatilo sa deväťročné čakanie na novinku Darkwater? (recenzia) - 9Vyplatilo sa deväťročné čakanie na novinku Darkwater? (recenzia) - 10

spustiť videospustiť video

Linky:

FB kapely

Použité zdroje:
Foto: archív kapely