Len nedávno, pred dvomi mesiacmi, sme si pripomínali nedožité sedemdesiatiny Bona Scotta, speváka AC/DC. V septembri, konkrétne piateho, si takto spomenieme na ďalší nezabudnuteľný hlas rockovej histórie - Freddieho Mercuryho. Podobnosť s Bonom je nielen vo výnimočnom vokálnom prejave, ale aj v tom, že Freddie taktiež odišiel predčasne. Už 24. novembra uplynie 25 rokov od jeho úmrtia.

  

Pri mieste narodenia sa ponúka ešte jedna podobnosť s Bonom. Obaja sa narodili na inom kontinente, než na akom neskôr hudobne prerazili. Bono v Európe a úspech prišiel v Austrálii, Freddie sa narodil na africkom ostrove Zanzibar ako Farrokh Bulsara. Keďže Freddieho otec pracoval ako britský koloniálny úradník, veľa ľudí si myslí, že jeho rodičia boli Briti, čo ale nie je pravda. Boli to Indovia pochádzajúci z indického štátu Gudžarát, ktorý bol tiež pod britskou správou. Do školy začal malý Freddie chodiť na Zanzibare, no už po štyroch rokoch ho rodičia poslali na internátnu školu do indického Bombaja. Táto škola ho ovplyvnila v jeho ďalšom živote. Nielen odlúčením od rodiny, hlavne od milovanej matky, vo veľmi mladom veku, ale aj tým, že na škole začal navštevovať hodiny hry na klavír a založil svoju prvú hudobnú skupinu THE HECTICS a taktiež dostal prezývku Freddie. V roku 1963 sa Freddie vrátil na Zanzibar, na ktorom práve prebiehala revolúcia za nezávislosť od Británie a v roku 1964 sa Zanzibar stal ľudovou republikou. Po týchto udalostiach sa rodina Bulsarovcov odsťahovala do Veľkej Británie.

  

V Londýne však Freddie nemal ľahký život. Kombinácia exotického, neanglického vzhľadu, cudzineckého prízvuku a predkusu ho predurčovala byť outsiderom. Na Isleworthe (umelecká škola) sa začal naplno prejavovať Freddieho umelecký talent. Počas štúdia na tejto škole  ho naplno zasiahla hudobná vlna, najviac Jimi Hendrix. Freddie bol doslova posadnutý všetkým okolo Jimiho. V triede ho často imitoval, nosil strapatý účes, dúhové košele i úzke nohavice. To bola vtedy „uniforma“ mládeže.

  

Prišiel však rok 1969 a Freddie nahradil pravítko mikrofónom. Najskôr v kapelách IBEX (premenovanú na WRECKAGE) a SOUR MILK SEA. V roku 1970 spevák skupiny SMILE Tim Staffell prehovoril Freddieho, aby nastúpil na jeho miesto. No Freddiemu sa názov Smile nepozdával a ešte v tom istom roku presadil návrh na premenovanie skupiny na QUEEN. Už na jeseň ďalšieho roka vyrazili na prvé turné. V roku 1972 mali len päť koncertov a venovali sa hlavne nahrávaniu albumu. Ten vychšiel v júli nasledujúceho roka pod jednoduchým názvom Queen. Úspech ešte neprišiel, ale to skupinu našťastie neodradilo. Už s ďalším albumom Queen II, vychádzajúcim v marci 1974, sa dostavili prvé úspechy. Piate miesto albumového rebríčka v Británii a desiate miesto singla Seven Seas Of Rhye.


To už prišlo obdobie, kedy sa rozbehnutá mašina nedala zastaviť. Všetko išlo ako po masle. Zvyšovali sa predaje albumov, návštevy koncertov aj okázalosť Freddieho povestných kostýmov a večierkov. Pritom bývalí spolužiaci zo školy neskôr v rozhovoroch potvrdili, že nič z toho im ku Freddiemu nepasovalo. Oblečenie nosieval bežné, nevýstredné a správanie mal tiež skôr utiahnuté. Mnohým sa dokonca nechcelo veriť, že je to „ten Freddie“, ktorého poznali zo školy.

  

Ešte v tom istom roku (1974), len v novembri, vydali Queen tretí album Sheer Heart Attack. Jeho prvý singel Killer Queen sa dostal na druhé miesto singlového rebríčka v Británii. Úspech potvrdil to isté umiestnenie v albumovom rebríčku. V ďalšom období išla kapela v štýle každý rok nový album. A Night At The Opera (1975) je prvý album skupiny, ktorý sa dostal na prvé miesto v predajoch. Ako prelomový, nezabudnuteľný a historicky významný sa do svetových hudobných kroník zapisuje singel z „Opery“ Bohemian Rhapsody, ktorý sa na prvom mieste udržal deväť týždňov. So skladbou malo problém vydavateľstvo EMI, ktorému sa nepozdávala dĺžka piesne aj neobvyklá kombinácia rocku a opery. Samotnému singlu pomohlo aj jeho vizuálne stvárnenie. Podľa niektorých kritikov je práve video k Bohemian Rhapsody prvým skutočným videoklipom v rockovej hudbe.

 

Nasledujúci album A Day At The Racers (1976) kopíruje svojho predchodcu a taktiež sa dostal na vrchol predajov. Počty návštevníkov na koncertoch sa v tom čase rátali na desaťtisíce. Album News Of The World (1977) na prvú priečku nedosiahol, ale priniesol dva zásadné hity, ktoré sú populárne dodnes. Prvým je „štadiónovka“ We Will Rock You a tým druhým je hymna víťazov naprieč všetkými športovými odvetviami We Are The Champions. Jazz (1978) ani žiadny z jeho singlov sa na pozíciu jednotky nedostali. Tvorivú prestávku z roku 1979 dobehli hneď v nasledujúcom vydaním dvoch albumov. The Game v júni a Flash Gordon v decembri ako soundtrack k rovnomennému filmu. Pri The Game prišiel ďalší dôležitý míľnik v kariére Queen. Singel Crazy Little Thing Called Love sa stal jednotkou v Billboard Hot 100 v USA. Freddie o skladbe povedal, že ju napísal v kúpeľni mníchovského hotela menom Bayerischer Hof Hotel.

  

Po vydaní „Flasha“ pristúpila kapela k dvojročnej periodicite vydávania albumov, takže Hot Space vyšiel až v roku 1982. Na ňom sa nachádza skladba, ktorú treba bezpodmienečne spomenúť. Roger Taylor o nej povedal, že je jedna z najlepších, aké Queen nahrali. Tou skladbou je duet s Davidom Bowiem Under Pressure. Ďalšou nahrávkou v poradí je The Works (1984) s hitmi, ktoré prevalcovali všetky hitparády - Radio Ga Ga a I Want To Break Free.



Rok 1985 priniesol skupine Queen skúsenosti, ktoré dovtedy nemali. V apríli Freddie prišiel so svojou prvou, dva roky chystanou sólovkou Mr. Bad Guy.  Hlavná hudobná udalosť roka, ktorá mala nielen kultúrny, ale aj politický rozmer, sa uskutočnila 13. júla. Live Aid  organizovali Bob Geldof a Midge Ure s cieľom vyzbierať finančné prostriedky na pomoc obyvateľom hladomorom postihnutej Etiópie. Akcia sa konala na londýnskom Wembley a v americkej Philadelphii. Telemostami sa spájali obe mestá a pridali sa aj účinkujúci v Sydney, Viedni, Belehrade, Moskve, atď. Odhaduje sa, že prenos sledovalo 1,5 až 1,9 miliardy divákov zo stodvadsiatich až stopäťdesiatich krajín. Queen svojím vystúpením pozostávajúcim zo šiestich piesní tak nadchli publikum na celom svete, že predaj ich albumov dramaticky stúpol. 

  

Album A Kind Of Magic (1986) sa stal neoficiálnym soundtrackom k filmu Highlander. Európske letné turné k tomuto albumu trvalo mesiac a videlo ho viac ako milión divákov. Skupina vydala, ale až v roku 1990, záznam z koncertu vo Wembley Queen At Wembley. Najväčšia udalosť spomínaného turné sa však udiala 27. júla. V ten deň prišli Queen ako prvá veľká západoeurópska skupina do východnej Európy. Aj z tohto koncertu vznikol záznam pod názvom Live In Budapest, u nás známy ako Queen v Budapešti. Súčasťou videozáznamu je aj zaujímavý a vtipný dokument o výlete skupiny po Budapešti.

  

Do vydania nasledujúceho albumu vznikla najdlhšia prestávka v histórii kapely - tri roky. Každý člen ju vypĺňal po svojom. Freddie nahrávaním druhého sólového albumu. Po pridelení letných olympijských hier na rok 1992 Barcelone bol Freddie oslovený na skomponovanie oficiálnej hymny hier. Vzhľadom na to, že už predtým koketoval s operou, voľba speváčky do duetu bola jasná. Freddieho partnerkou v hymne sa stala barcelonská rodáčka Monserrat Caballé, ktorá ho obdivovala a sama mu zavolala. Ako neskôr Freddie priznal, obdiv bol obojstranný a už v roku 1983 navštívil jej koncert. Freddie vlastnil všetky jej albumy a Monserrat všetky albumy Queenu. Z jednej skladby bol nakoniec celý album. Jeho nahrávanie navrhla Monserrat a Freddie bol z ponuky celý bez seba. Počas osláv pridelenia hier Barcelone, v októbri 1988, Freddie odspieval svoje party na playback. Bolo to jeho posledné verejné vystúpenie. Vtedy sa začali množiť špekulácie o jeho zdravotnom stave.

  

V máji 1989 vyšiel trinásty štúdiový album The Miracle. Freddieho výzor v klipoch i na verejnosti prinášal ďalšie obavy, ale aj otázky. Skupina všetky dohady dementovala. Až neskôr, po Freddieho smrti, priznali, že nahrávanie albumu Innuendo (1991) bolo pre neho utrpením. V klipe k singlu I'm Going Slightly Mad je vidieť Freddieho vychudnutú tvár pokrytú hrubou vrstvou mejkapu.  Klip k singlu Innuendo je zas zostrihaný a graficky upravený zo starších klipov. Symbolickým posledným singlom Freddieho života, vyšiel tri týždne pred jeho smrťou,  je pieseň The Show Must Go On. V jej texte nájdeme odkazy typu „môj mejkap sa možno odlupuje“ či „vo vnútri v temnote som ubolený a chcem byť voľný“

spustiť videospustiť video

Oficiálne vyhlásenie prostredníctvom tlačovej hovorkyne o tom, že bol pozitívne testovaný na HIV a prepukol u neho AIDS vydáva Freddie 23. novembra 1991, dvadsaťštyri hodín pred svojou smrťou. Nasledujúci deň bola vydaná ďalšia stručná správa. „Freddie Mercury zomrel dnes večer vo svojom dome. Príčinou smrti bol zápal pľúc spôsobený ochorením AIDS.“

  

Posledný štúdiový album skupiny Queen Made In Heaven vyšiel štyri roky po Freddieho smrti. Kapela použila vokály, ktoré stihol Freddie naspievať pred svojou smrťou. Aj keď kritika album nechválila, stal sa najpredávanejším v histórii kapely a jednotkou v mnohých krajinách na čele s Veľkou Britániou.

  

Freddieho prínos pre hudbu je nespochybniteľný. My sa môžeme len domnievať, čo by nám ešte ponúkal, pokiaľ by žil. Všetko najlepšie, Mr. Mercury!

  

The Show Must Go On...

spustiť videospustiť video

Použité zdroje:
Foto: lynniel.com, fanpop.com