Album „Seal The Deal & Let's Boogie“ je podobný „Beyond Hell / Above Heaven“ a skoro rovnaký ako predchádzajúci „Outlaw Gentlemen & Shady Ladies“. Takže ako označkovať nový opus „Rewind, Replay, Rebound“, lebo nedostatkom fertility zjavne netrpí. Ale? ...inokedy štandardne inšpiratívni Volbeat tentokrát uplácali v inom pomere tie tri zložky svojej chiméristickej tvorby (niečo málo rockabilly, časť groove metalu, či klasického heavíku a kúsok hard-rocku) zabalenej do čiernobielej guy-ritchiovskej fotografie s dvomi skvelými hosťami. Go On!


Najprv si to človek zostra užíva a navyše s istotou, že žiadna infekcia nehrozí, takže to robí úplne bez ochrany, ale potom to začne trochu páliť a nakoniec je z toho výrazný žltý výtok so sprievodnou svrbivou vyrážkou. Poulsen&spol. vyslovene nechceli šliapnuť do blata, a tak vsadili na istotu a „ostopéro“ skopírovali to, čo zafungovalo na predchádzajúcich troch doskách. Patrne zabudli na svoje inšpiračné zdroje, či možno v Dánskom kráľovstve zaviedli prohibíciu, ale nosná pointa sa utopila v zdravom zelenom čajíčku a vývoj, či progres na tomto materiáli, je povedzme si, kvapôčku diskutabilný. To však nemení nič na fakte, že je nová fošňa aj napriek napadnutiu červotočom minulosti stále skvelá, zábavná a prudko počúvateľná. Stále je to Volbeat, stále to pripomína Volbeat, teda rachejtlu vhodenú do opičieho výbehu, Volbeat s originálnymi témami v textoch, Volbeat s vlastným soundom a štýlom. Je to akési zavŕšenie predchádzajúcich troch dosiek. Vo svojom úzkom subžánri sa orientujú vcelku bez problémov a s nadhľadom. To, že to vyzerá podobne ako spomenuté opusy, až tak nevadí, len by sa žiadalo nejakú tú drobnú inováciu alebo mierny progres, ak nemienime vývinom nazvať úplné vylúčenie groove-metalového feelingu v prospech hard-rocku. Pre ucelený zážitok by bolo dobré začať počúvať najprv predchádzajúci opus „Seal The Deal & Let's Boogie“ a až potom sa pustiť do vnemu nového materiálu. Na druhej strane je to rozkošné, roztomilo agresívne, sound je nádherne čitateľný a vokál je dokonalo mrazivý s nepatrným hetfieldovským odtieňom, ktorý sa ale konečne preniesol cez zábradlie Metalliky. Takže sa to k tomu lepšiemu hodnoteniu nakoniec doškriabalo.

            Nezvyklá „Last Day Under the Sun“ je netradičným otváračom, hlavne pre svoj úplný rockovo-mainstreamový priebeh a vkusný hard-rockový refrén, ktorý dopĺňa skvelé sóličko. Už druhá „Pelvis On Fire“ je kvalitné rockabilly, prekrvujúce chlpaté čongále, až sa kŕčové žily strácajú. „Rewind The Exit“ je zlovestný kúsok, neobyčajne intenzívny a okamžite človeka chytí za srdce, o čom svedčí aj jeho úspech v rockových rebríčkoch. Celý album je kolekcia nezabudnuteľných melódií s výrazným Poulsenovým prejavom s občasnými neodmysliteľnými zvratmi ako napríklad hosťovanie Neila Fallona (Clutch) v tracku „Die to Live“, ktorému unikátnu farebnosť dodáva saxofón či honky tonk piano. Akustické beglajty gitary a pochodový rytmus „When We Were Kids“ kontrastujú skvelému sólu hosťujúceho Gary Holta (Exodus, Slayer) v skladbičke „Cheapside Sloggers“. Do prvej polovice opusu sa zdá, že človek vníma nadpriemernú záležitosť, ale v konečnom resumé si však každý vo svojej bedni uvedomí, že je to dosť jednotvárne aj napriek vyššie uvedeným detailom. Dánskej dvojke Poulsen/Larsen skvelo kryje „záda“ anthraxovský Caggianovic Bobík, a to jak na doskách, čo znamenajú svet, tak aj v producentskej cimre. Jeho skvelé sóla len umocňujú každý track. Avšak vrcholom je jeho vynikajúci „shredding“ v groovy skladbičke „The Everlasting“. Volbeat sa do nej krásne položili a naozaj vypichli jej thrashovú náladu. Albumu sa nevyhol ani drobný fórik v podobe skoro až punkovej „Parasite“, ktorá trvá len necelých štyridsať sekúnd, takmer tak dlho ako kopulácia tínedžerov. Záver predstavuje vyslovene popíkovská „7:24“, ktorá by mohla figurovať na hocijakom indie albume z prelomu milénia. A toť vsjo o novom matroši.

            Volbeat a jeho hybnosť ustavične kľučkuje, a tak ich posledné tri albumy, ako aj tento, sú veľmi úspešné medzi tvrdšie retardovanou verejnosťou. A tento posledný „Rewind, Replay, Rebound“ má šancu stať sa z nich ten najúspešnejší, vďaka prístupnosti a melodickosti.


Moje hodnotenie:

Volbeat a ich posledný album Volbeat a ich posledný album Volbeat a ich posledný album Volbeat a ich posledný album Volbeat a ich posledný album Volbeat a ich posledný album Volbeat a ich posledný album Volbeat a ich posledný album Volbeat a ich posledný album Volbeat a ich posledný album