Čistá paľba pre zanieteného fanúšika metalovej siláckosti, ktorý ide po ultimátnych sonických zážitkoch s razanciou amerického buldozéru. Áno, znovu sú, po doske „Concussion Protocol“ a po štyroch rokoch hybernácie, ale aj koncertnej snahy, naspäť... a dokonca aj v zmenenej súpiske. Dámy a páni, Vicious Rumors, metalová mašina, ktorá prináša na svojom trinástom opuse na ploche jedenástich trackov najkonzistentnejšiu porciu čistého USPM, a to hlavne neskutočnému baritónu s manickým vibrátom, ktorý dostáva každú kompozíciu minimálne o level vyššie. Tá ich tvorivá tvrdohlavosť je obdivuhodná (fungujú už od roku 1979), ale štýlovo dosť jednotvárna a zastaralá, ale vôbec nie nezaujímavá. Niekedy to síce trochu drhne, ale určité rozkokošené pasáže celý tento megaopus nakopávajú (doslova) do výšin a plný hutný sound zase do červeného. Silácka žánrová odbočka, bohužiaľ, do slepej uličky, z ktorej sa v podstate ani nechcú vrátiť. A my fans na tom vôbec netrváme!

Niečo takéto muselo vzniknúť, aby bolo vidieť, kam US power metal smeruje a či ešte pre fans je únosné necelých päťdesiat minút mlátiť hlavou a vnímať gitarové linky či sóla aj v dvojnásobnej porcii. Avšak vďaka mohutným vokálom „dickinsonovského“ novica za mikrofónom, Nicka Courtneyho, lebo katastrofické idey či power/thrash starého strihu slúžia „len aby boli“, bolo z toho vytiahnuté maximum. Naviac „Celebration Decay“ obsahuje hromadu nadsázky a skrytých fórkov, čo svedčí o fakte, že kapela sa neberie príliš vážne a v tom exceluje práve gitarové duo DüGrey/Thorpe. Trochu vadí ten kúsok amerického buranstva (pre niekoho mužnosti), kde sa strkajú sólové linky a lacné narážky na minulosť na miesta, kde nemajú moc zmysel, ale to sa dá rýchle prekusnúť a zvyknúť si na to. Niečo také by sa dalo čakať od germánskych bánd ako Edguy či Primal Fear, ale tí zase nezvyknú mixovať do siláctva toľko thrashingu a groovu. Gule rvúci mix sily a thrashu, kde Vicious Rumors postupne gradujú od tutorialu cez prvé riffy, sóla... až po finálnu maškarádu. Trochu sa to podobá „jugulátorskej“ ére Judas Priest alebo „loomisovských“ Nevermore. Na plnohodnotný metalový opus to povyšuje aj skvelý zvuk, ktorého reinkarnácia v každej jednej kompozícii triumfuje tú predchádzajúcu. A sólové linky gitár sú úplne smrtiace. Noha furt na plyne, najlepšia slepá ulička metalovej histórie!



Za pravdu dáva už hrmotná titulka, kde bránu fortifikácie otvára „anthemické“ ruchové intro s brejkujúcimi škopkami, následne striedané riffujúcim duom, skvelým vokálom a dvojkopákovým rytmom. Naozaj sľubný úvod.... a kapela nepoľavuje ani v ďalšej „Pulse of the Dead“, priamočiarej, starou školou klasického heavíku ovplyvnenej, ktorá ako keby vypadla z konca osemdesiatok. Geoff Thorpe sa naplno vložil všetkou svojou silou a umom do „Arrival of Desolation“ a vyšlo z toho všetko to, čo fans od power/thrashu očakávajú. Ten vokál je neuveriteľný, už nebolo mysliteľné, že sa objaví takýto spevák par excellence. Kompozícia je trochu podobná „mejdnovskému“ opusu Somewhere in Time. Signifikantné postupy osemdesiatkového strihu a obrovský groove sa premieta aj do ďalšej pecky „Any Last Words“, ktorá ale chytá nákazu teutónskym vírusom a hymnická „Asylum of Blood“ je oslavou dvojitej tváre tejto kalifornskej pätice. Nie všetky kompozície spĺňajú kvality dobrej metalovej muzičky, a tak prichádza aj na negatívne postrehy. Taká „Long Way Home“ má síce skvelý riff a strednotempový rytmus, ale inak skladba znie ako grunge ponorený do roztavenej metalovej gebuziny. A je tu aj pomalšia power balada „Darkness Divine“, ktorá pôsobí ako päsť na oko, síce s peknou inštrumentáciou, ale s nepasujúcim a hrozne položeným vokálom. Dosť bolo negatív..., lebo „Cold Blooded“ je síce kopiráciou niečoho od acceptovateľných germáncov, ale skvelo odsýpa a ďalšie dve kompozície, „Death Eternal“ a „Collision Course Disaster“ sú síce štandardné silácke vypaľováky, ale tá druhá je rýchle silácke monštrum, ktoré poteší kardiostimulátor každého, aj slaboduchého headbangera. A záverečná?... kvapku thrashoidná, kvapku naspeedovaná, kvapku epická „Masquerade of Good Intentions“ skvelo vráža posledný klinec do pomyselnej rakvy tohto skvelého opusu.

spustiť videospustiť video

Rakva "spoločenského úpadku" je zavretá a pomaly klesá na pomyselný tohtoročný trón amerického siláckeho metalu. Vďaka jedenástim kovovým klincom drží celá rakva ako pevný a zovretý blok, ničím nerušený, práve naopak, podporený skvelým viacvýznamovým artworkom. Skvelý záver s orgastickým vyvrcholením len potvrdzuje, že Geoff Thorpe a spol. vytvorili skoro geniálny opus, ktorý sa aj napriek zastaralej textovej stránke vynikajúco vníma. Pevne dúfajme, že takto nás prekvapia aj v budúcnosti!

Moje hodnotenie:

Vicious Rumors oslavujú spoločenský úpadok (recenzia) - 1Vicious Rumors oslavujú spoločenský úpadok (recenzia) - 2Vicious Rumors oslavujú spoločenský úpadok (recenzia) - 3Vicious Rumors oslavujú spoločenský úpadok (recenzia) - 4Vicious Rumors oslavujú spoločenský úpadok (recenzia) - 5Vicious Rumors oslavujú spoločenský úpadok (recenzia) - 6Vicious Rumors oslavujú spoločenský úpadok (recenzia) - 7Vicious Rumors oslavujú spoločenský úpadok (recenzia) - 8Vicious Rumors oslavujú spoločenský úpadok (recenzia) - 9Vicious Rumors oslavujú spoločenský úpadok (recenzia) - 10