Dve z najobľúbenejších (a ako to už býva, tým pádom aj z najnenávidenejších) kapiel na Slovensku sa opäť vydali na spoločné turné. Bola by hanba, keby sme neboli jeho súčasťou aj my. Martinská zastávka turné Valašky a budzogáne vol. 2 kapiel CATASTROFY a ČAD bola 28. septembra zároveň aj tou mojou.

 

Koncert mal začať o ôsmej. Odštartovať ho mala kapela BOX. Už okolo pol ôsmej bol hudobný klub Včelín ale naplnený doslova po okraj. Všetky stoly boli beznádejne obsadené a okolo baru sa tiahla dlhá fronta. Pri takom množstve ľudí v relatívne malom (ale veľmi príjemne pôsobiacom) klube sa nie je čo čudovať, že kým sa trenčianske trio nazvučilo, v ich blízkosti sa už zbehli prví hudobní nadšenci. Treba uznať, že ich počas ich koncertu ešte pribudlo, ale musím sa priznať, že mňa táto banda vôbec neupútala. Ich hudba zrkadliaca v sebe tradičný punk so značnou ,,prímesou Ine Kafe“ a niekoľkých coreových vsuviek nedal poslucháčovi nič, čo by ešte nepočul.

 

Prítomní sa však pri ich hudbe v značnej miere rozcvičili a zaskákali si, i keď väčšina iba postávala. Najviac si koncert bez pochýb užil gitarista kapely. Ten skákal a tancoval aj namiesto všetkých, ktorí sedeli. Naproti tomu bubeník sa so svojím nástrojom značne trápil počas celého koncertu. Zvuk pri prvej kapele ešte nebol bohvie ako vykryštalizovaný a to sa podpísalo aj (predovšetkým na dvojhlasných) spevoch. V končenom dôsledku však páni z kapely Box publikum zabavili a slušne rozohriali na to, čo malo prísť. To im nikto nemôže vziať.

 

Po pauze na výmenu aparátov prišlo to, prečo väčšina prítomných prišla. Začala sa šou, na akú sa nezabúda. Ako prvá zo sľúbenej dvojice prišla na pódium kapela Catastrofy. Zbojníci pozdvihli valašky a svojím živelným thrashom takmer Včelín v okamihu zborili. Koncert začali bez dlhých rečí Príručkou mladých zbojníkov. A tí sa, veru, priučili všeličomu.

 

Najlepšou lekciou však bola tá, ako si užiť koncert a zabaviť sa pri hudbe skvelej kapely. Ešte som azda nebol na koncerte, kde by bola kapela v takom úzkom kontakte s publikom. Hrdlorez Boris doslova spieval medzi ľuďmi a zároveň s ľuďmi. Atmosféra bola priam neopísateľná. Priestor pred kapelou praskal vo švíkoch a vír vtiahol do kotla takmer každého. Catastrofy svoju vydarenú albumovú novinku Besnota síce predstavili iba piatimi skladbami, ale to neubralo setu tohto večera na kvalite ani za mak. Zo Zbojníckeho tanca si fanúšikovia zaspievali šesť skladieb a zo splitu, na ktorom sa Catastrofy podieľali, ďalšie tri.

 

Ľudia spievali, čo im hrdlo stačilo a kotol rástol a silnel až do konca. Zvukovo som nečakal v tomto klube zázraky a dobre som spravil. Spev bolo počuť a rozumieť síce skvele, ale bicie prehlušili väčšinu hudby a gitary boli úplne utopené. A to, bohužiaľ, aj počas sólových častí. Pri pohľade na baviaci sa dav ste ale vedeli, že to nikto nerieši.

 

Setlist Catastrofy: Príručka mladých zbojníkov, Ja som spokojný..., Bastardi spoločnosti, Zbojníci apokalypsy, Kazimír, A.D.A.B. (All Drábs Are Bastards), Sekera je zákon, Jebem vaše idoly, Len slová, Ančine cecky, Na detskej oslave, Morava, Zbojnícky tanec, Krik a beznádej


Z hľadiska množstva ľudí pod pódiom by sa dal koncert Catastrofy pokladať za vrchol večera. Tým ale vôbec kapele Čad prichádzajúcej na pódium nekrivdíme. Predsa len už boli mnohí prítomní spoločensky unavení a podaktorí sa už uložili k spánku na stoloch. To ale neubralo vystúpeniu tohto tria. Hudobne je meno Čad jednoducho zárukou kvality. A ani tento raz nesklamali.

 

Sledovať za bicími tornádo Valéra, teda Valéra Tornáda, je jednoducho zážitok nadosmrti. Doteraz nerozumiem tomu, ako je schopný úvod skladby Štvaná zver vždy zabúchať tak, ako to nahral na CD. A vôbec, celý Čad znel aj v tento večer ako z CD. Basu si s chalanmi strihol Hulo, ktorého môžete poznať napríklad ako niekdajšieho člena Davovej Psychózy a Pištovu gitaru, chvalabohu, zvukár zrovnoprávnil so zvyškom muziky. Zvukovo teda Čad obstáli najlepšie z trojice kapiel.

 

Atmosféra, ktorú Catastrofy rozpútali, tiež pretrvala. Besný kotol, pri ktorom som mal niekedy strach, že odposluch položený hore na bedniach padne Pištovi na hlavu. Našťastie, sa tak nestalo, a tak Pišta potešil prítomných aj svojimi povestnými historkami a glosami povsúvanými medzi skladby a prednesenými so šarmantným úsmevom na perách. Čad odohral dokonca až dvadsať skladieb. Urobili tak pekný prierez svojimi piatimi doskami, pričom z najnovšieho počinu Bastard zaznelo osem kúskov. Zaujímavým oživením ich koncertu bola aj verzia piesne Johny Múčka, ktorú s kapelou odspieval samotný Johnny.

 

Setlist Čad: Satani, Rabovačka, Skaza, Bastard, Démon samoty, Vyvrheľ, Plytký hrob, Dunaj, Johny Múčka, Močiar, Štvaná zver, Čertova kovadlina, Zlá burina, Sekery a budzogáne, Zlo som ja, Varič pika, Psia krv, Ťažký kov, Frustrovaný, dojebaný a nasratý, Konflikty

 

Čo dodať. Nielen pivo sa pilo, muzika hrala, merch sa predával. Pohárov sa rozbilo v hojnom počte, ale k ujme nikto neprišiel. Fajčilo sa iba vonku a pripomínali to ceduľky na každom kroku. To treba ohodnotiť veľmi pozitívne, tak isto ako zásah sympatickej čašníčky, nemilosrdne vytrhávajúcej cigaretu z ruky „negramotného“ punkáča. Catastrofy a Čad opäť dokázali, že tvrdšia muzika má svoje čaro a zásadné miesto na slovenskej hudobnej scéne a dá sa robiť triezvo a s rozumom. Ostáva len dúfať v návrat týchto „karpatských bastardov spoločnosti“ aj o rok, nech valašky a budzogáne svištia nad Slovenskom aj po tretí raz.

Použité zdroje:
Foto: Bohuš Blahušiak