Utorok 11. júna pokojne mohol byť zvolený jedným z tohtoročných najväčších sviatkov metalu. Ak sa pýtate prečo, odpoveď je jednoduchá. Na výber bolo hneď niekoľko silných akcií, no pokiaľ opomenieme tie mimo našich hraníc (áno, mám na mysli Slipknot v Prahe, Dropkick Murphys v Prahe a Slayer vo Viedni), potom zostáva v ponuke iba jediná vec taká mocná, že kombinácii, čo vystúpila v bratislavskej Inchebe, nedokázalo uveriť množstvo ľudí. Na veľkom festivalovom pódiu sa tam totiž spoločne ocitli AMON AMARTH, BEHEMOTH, TRIVIUM a POWER TRIP.

 

Zahrievacie kolo poskytli Power Trip, ktorí k nám zavítali z amerického Texasu. Niektorí si ich možno pamätáte z času, keď u nás mali premiéru ako predskokani Trivium.

 

Pätica servírovala dávku poctivého thrash metalu a poriadne rozparádila zatiaľ len poredší dav, keďže mnoho ľudí prichádzalo na daný koncert až po práci. Ale tých, čo prišli už od začiatku, Riley, Nick, Blake a Chrisovia dostali do varu. Všade lietali vlasy, keď veľa prítomných začalo headbangovať, dokonca vznikali aj pokusy o circle pity, no zapájalo sa do nich len pár jedincov. Oveľa viac sa ich zúčastnilo tejto typickej ,,choreografie“ až po Rileyho (vokalistovej) výzve, aby dav urobil niečo také.

 

To však nebolo všetko. Riley veci dohnal do extrému tesne pred úvodom poslednej skladby. Okrem toho, že poďakoval všetkým za pozornosť a podobne, rozdelil si publikum na polovicu, aby takto z neho dostal čo najmasívnejšiu wall of death. Vtedy sa už zapojil takmer každý.

 

Malí veľkí Power Trip predviedli vynikajúce vystúpenie a perfektne pripravili pôdu pre zvyšnú trojicu výrazne väčších mien. Ich jedinou smolou bol nie práve najšťastnejší zvuk. Až príliš ich prezvučili a drásalo to ušné bubienky.


Po zhruba polhodinovej prestávke spojenej so zmenou pódia sa o štvrť na osem pred nami objavilo prvé z výrazných mien metalového priemyslu Trivium a spolu s nimi niečo z úplne iného metalového súdka ako PT. Vtedy sa začínalo otvárať predpeklie, prípadne očistec, ak chcete.

 

Vokalista Matt Heafy, ako už tradične, predvádzal dokonalú prácu s davom, v ktorej nezaostávali ani ostatní členovia. Sem-tam bolo vidieť, že k rôznym aktivitám nabádal trebárs aj basgitarista Paolo Gregoletto. No bol to párve Matt, kto ľudí hecoval najviac. Veď už po doznení úvodnej skladby setu The Sin And The Sentence si krúžením ukazovákom vo vzduchu pýtal circle pit a v podobnom duchu pokračoval až do konca. Niekdy chcel od publika skákanie, inokedy už zmienený pit, prípadne spev.

 

Keď odznela Beyond Oblivion, líder ukázal úzke spriaznenie so slovenskými fanúšikmi predstavením skupiny v relatívne čistej slovenčine, ktoré neskôr dotiahol do osobných rozmerov so zbehnutím pred prvý rad davu počas Sever The Hand. Vyliezol na schodík zábran a stále s gitarou v ruke sa naklonil medzi nadšených podporovateľov zoskupenia. Neskôr sa zase po slovensky spýtal, ako sa máme alebo už tradične sa pokúšal zistiť (už v angličtine), koľkokrát kto z prítomných videl Trivium.

 

Musím sa priznať, že ja som Matta, Paola a Coreyho videla už tretíkrát a Alexa druhýkrát, keďže raz som ich videla ešte s Paulom Wandtkem, a ani tak sa mi neomrzeli. Ich vystúpenia vždy obsahujú množstvo živelnej energie, ktorá vás strhne a nepustí. Ani neviete, ako sa ocitnete v divokom skákaní a headbangovaní na ich počesť a stratíte sa podobne, ako občas mizli v umelej hmle na pódiu jednotliví členovia kapely. A s hroziacim príchodom konca ich setu si budete želať, aby nikdy neopustili pódium pred vami.

 

Aj s nimi sa však do istej miery tiahol problém so zvukom, ktorý sužoval i Power Trip. Už to síce bolo o niečo vyladenejšie a neprichádzali ste o ušné bubienky, no raz sa napríklad stalo, že Mattovi z nejakého dôvodu akosi divne preskočil zvuk mikrofónu, čo sa premietlo do krátkeho úseku, kedy ho asi na dve sekundy nebolo vôbec počuť.

 

Setlist: The Sin And The Sentence, Beyond Oblivion, Like Light To Flies, Sever The Hand, Until The World Goes Cold, Down From The Sky, The Heart From Your Hate, Strife, Pull Harder On The Strings Of Your Martyr, Capsizing The Sea, In Waves

Po ďalšej pauze na premenu pódia sme sa v Inchebe z predpeklia presunuli ešte hlbšie do temnoty. Ak Trivium boli očistec, potom s Behemoth došlo k vykopnutiu pekelných brán a tancu s diablom ruka v ruke, čo potvrdila aj veľká ohňová šou.

 

Príchodu vlčej svorky z inferna najskôr predchádzala nahrávka s desivo znejúcim detským džavotaním ako z hororu (niečo podobné aj s inými inštrumentálnymi alebo inak tvorenými premosteniami obohacovalo celý set, keď to tvorilo výplň medzi dramatickými pauzami, lebo kapela na krátke chvíle opúšťala pódium približne po každých dvoch skladbách) spolu s premietaním mapy Slovenska na dvoch paneloch s obrazovkami umiestnených okolo bubeníka. Na tom by nebolo nič extra, keby cez obrys našej krajiny nenakreslili obrátený kríž. Plátna potom po príchode Satanovej svorky v priebhu celého vystúpenia obsahovali rôzne výjavy od tajomného lesa až napríklad po zábery z klipu ku skladbe Bartzabel.

 

Projekcia a plamene však neboli jedinými efektmi, ktoré kapela použila počas svojho setu. Hneď na úvod vybehli pred dav s maskami kostlivcov, neskôr si zase líder Nergal priniesol dve fakle, pokľakol s nimi na zem a takmer celý čas sa schovával pod čienou kapucňou. Takmer preto, lebo počas už zmienenej Bartzabel vymenil kus látky za bohato zdobenú pápežskú mitru. Počas Chant For Ezkaton ešte napríklad do publika pľuli falošnú krv, ktorej zbytky bolo pred pódiom a na ľuďoch vidieť až do konca večera, ale vtedy sme videli hlavne to, ako jednotlivým členom skupiny stekala po bradách.

 

Oslava kráľa pekla, prvého padlého anjela, kedysi bohovho najmilšieho Lucifera zaviedla Nergala k rovnakému gestu voči fanúšikom, akým skôr prvé rady počastoval Matt Heafy, keď zbehol dolu z pódia. Nergal si však nevzal so sebou gitaru, vďaka čomu mohol byť kontakt s ľuďmi ešte užší a dav ho takmer strhol do crowdsurfingu.

 

Behemoth u nás mali zastávku v rámci turné k najnovšiemu albumu I Love You At Your Darkest. Objavili sa tu po veľmi dlhom čase, čo bolo pre mnohých jedným z veľkých lákadiel a najpádnejších dôvodov zavítať do Incheby aj počas pracovného týždňa.

 

Napriek faktu, že Behemoth a im podobné skupiny ani omylom nezapadajú do toho, čo bežne zvyknem počúvať, ich vystúpenie ma dokázalo uchvátiť. Všetko to tajomno, nekoncentrované zlo a temnota do mňa vsakovali ako voda do špongie a ochotne som ich nasávala spolu so všetkými ostatnými ľuďmi v dave, medzi ktorými by ste v tom momente už len s dosť veľkými ťažkosťami hľadali prázdne miesta. No musím sa priznať aj k vine z milovania aspoň jednej skladby od týchto Poliakov, a to z ich štýlu vymykajúcou sa Bartzabel.

 

Pekelné brány sa nakoniec zavreli krátko pred desiatou, keď sa všetci členovia skupiny v hmle rozostavili na okraji pódia s bubnami zavesenými na krkoch, aké môžete poznať z rôznych pochodov, a takýmto spôsobom sa s nami rozlúčili.

 

Setlist: Intro (Solve), Wolves Ov Siberia, Daimonos, Ora Pro Nobis Lucifer, Bartzabel, Ov Fire And The Void, God=Dog, Conquer All, Sabbath Mater, Decade Ov Therion, Blow Your Trumpets Gabriel, Slaves Shall Serve, Chant For Ezkaton 2000, Lucifer, We Are The Next, Coagvla

Keď sa Behemoth rozlúčili so slovenskými fanúšikmi a zabuchli za sebou vráta inferna, započali na pódiu prípravy toho, aby Amon Amarth mohli odomknúť dvere všetkých deviatich svetov Yggdrasilu a nakoniec sekerou rozlámať vchod do Valhally. Na to všetko sme však museli vyčkať, kým konečne spadla čierna plachta na okraji pódia s runami AA – podľa futharku dvomi ansuzmi, pričom ansuz je znakom všeotca, najvyššieho boha, pána vojny, smrti a šibeníc Ódina – spolu s nápisom BERSERKER.

 

S odstránením kusu látky naposledy v ten večer nastal nával eufórie. No a Amoni začali zhurta, keďže hneď pootvorili dvere Múspelheimu, sveta ohňa, z ktorého na okraji pódia šľahali plamene. Tento vchod do jedného zo svetov následne zostal otvorený počas celého koncertu. Okrem neho nám však dali nahliadnuť ešte napríklad do sveta hmly Nifelheimu, pričom sa na pódium valil hustý opar (najhustejší počas Death In Fire). Z neho napríklad počas As Loke Falls vystúpil aj sám Loki a v závere vystúpenia sa z morských hlbín doplazil had Jormungandir, aby čelil Thorovi prevtelenom do vokalistu Johana Hegga, ktorý mocne udrel mjölnirom až zaduneli hromy.

 

Boh - podvodník však nebol jediný, kto sa pridal na pódiu ku kapele. Počas skladby Way Of Vikings sa k nim pripojili dvaja Vikingovia v plnej zbroji, aby bojovali na život a na smrť a jeden z nich bol nakoniec poslaný na okraji dosiek do Valhally.

 

Johan Hegg neustále ďakoval v našom rodnom jazyku za každý potlesk a výkrik po všetkých pesničkách. Nechýbali popritom ani ,,hecovacie“ príhovory, keď napríklad pred skladbou Shield Wall, čo je názov typickej formácie bojovníkov v období Vikingov, sa najskôr spýtal, či sme pripravení bojovať do posledného muža. Po kladnej odpovedi následne dodal: ,,Tak teda, Vikingovia, vytvorte štítovú hradbu!“ Pred Raise Your Horns, poslednou skladbou riadneho setlistu, najskôr v slovenčine pripil na všetkých prítomných z obrovského rohu na pivo, pričom s menšími sa k nemu pripojil nielen zvyšok kapely, ale aj Vikingovia, ktorí na pódiu boli už aj skôr. Potom prišiel rad na nás, aby sme pozdvihli rohy pre nich, čo Hegg vyjadril výzvou: ,,Teraz nastal čas, aby ste pozdvihli rohy vy!“

 

Švédi tentokrát predviedli takú veľkolepú šou, že môžem len dúfať, aby som nezabudla spomenúť nejaký z jej detailov, keďže používali množstvo zaujímavých prvkov, ktoré u nich do teraz nebolo vidieť. Ale s Berserker Tour sa veci zmenili. Okrem tradičných postáv spolu so scénkami neodmysliteľne patriacimi k ich vystúpeniam a uzatvárania setlistu s Twilight Of The Thunder God a Johanovým úderom Thorovým kladivom sprevádzaným s ,,výbuchom“ iskričiek, ktoré tentokrat doplnili o nafukovacieho Jormungandira v pozadí a samostatnú zadnú plachtu s bleskami (zadná plachta bola menená počas koncertu celkovo trikrát – z Jomsvikinga na Berserkera a z Berserkera na blesky), pribudlo množstvo rôznych efektov.

 

Niektoré som už spomenula – hmla, ohne -, ale za zmienku stoja napríklad aj veľké kovové runy AA, ktoré celý čas stáli na bokoch pódia, avšak počas Guardians Of Asgard ich presunuli viac do stredu a tam vzbĺkli. A to, že plamene na okraji pódia horeli takmer neustále, pričom kde-tu ich doplnili aj zadnými červenými ohňami, bol len ďalší horúci bonus. No a trebárs počas Raven's Flight na pódiu lietali konfety. Nakoniec ešte záver epickej Twilight Of The Thunder God sprevádzal ohňostroj.

 

Za seba môžem konštatovať o šou, ktorú Amon Amarth predviedli v Inchebe, že doteraz vo vizuálnej rovine nikdy nemali nič lepšie. V tej hudobnej to bola stará dobrá klasika.

 

Setlist: Pursuit Of Vikings, Deceiver Of The Gods, First Kill, The Way Of Vikings, Fafner's Gold, Crack The Sky, As Loke Falls, Legend Of The Banished Man, Death In Fire, Shield Wall, Raven's Flight, Guardians Of Asgard, Raise Your Horns, Twilight Of The Thunder God

 

Kto sa nezúčastnil tejto mega akcie, môže si búchať hlavu o stenu pre premeškanie dokonalého vizuálneho zážitku spojeného s poriadnym ,,eargasmom". A kto sa zúčastnil, ten zaiste neľutuje, že ráno išiel do roboty rozbitý na šrot.