„My sa ľudí nesnažíme podvádzať, ale len chceme, aby si mysleli, že ich podvádzame. Keď si nebudú myslieť, že ich podvádzame, začne im vŕtať hlavou, čo za tým asi je, že nepodvádzame.“

Takýmto pomyselným psychotickým citátom slovenskej  indie rockovej trojice Queer Jane by sa dala začať dnešná rozprava o premenlivej meňavke s rukopisom Vlada Nosáľa, ktorá sa znovu bunkovým delením rozpadla na tretiu časť svojej pôvodnej materinskej bunky, vyklonovanú z tradičných esencií klasického šesťdesiatkového bigbítu a moderného indie rocku.

Len málokto by si pred desiatkami rokov dokázal predstaviť, že moderná hudba raz bude vznikať recykláciou tej starej. Masívny nástup samplerov a nových technických výdobytkov pre jednu generáciu symbolizoval úpadok tradičného rockerstva, zatiaľ čo iní v tom videli fascinujúci doklad hudobného pokroku. Našťastie, to besnenie a ohúrenie novými technológiami sa dostalo do prijateľných medzí a o to viac zosilnela potreba a nutkanie k návratu ku klasickým koreňom rockovej muziky. A v takejto situácii, takéto dosky, ako je táto, nutne vyznievajú ako záchrana, aj keď mnohí ju budú považovať zastaralo a mimo misu. Už samotné grafické stvárnenie vkusného bookletu je o skoro komiksovej ilustračnej perokresbe, ktorú dopĺňa len jednoduchý text. Samotná hudba je zostavená podľa rovnakého kľúča, akým sa robila hudba v sixties a seventies – na pesničkový základ sú nahodené gitarové riffy napodobňujúce smrad ostrovnej psychedélie, alebo je to o jednoduchých akustických beglajtoch doplnených famóznym vokálom, niečo medzi dylanovskou deklamáciou a lennonovskou vypätosťou. Dokopy to tvorí zmysluplný celok, ktorý však nemá predpoklady na väčší úspech. Nájdu si ho len naozajstní fajnšmekri, ktorí ho vyňúrajú v tej veľkej kope popovej šmeliny.


spustiť videospustiť video

Jednoznačne štýlovo nezaraditeľných nezávislákov treba nadefinovať buď podľa každého albumu osobitne, alebo len proste Queer Jane. Nie je to žiadne „šlohnuté zboží“, ale plnohodnotný hudobný celok, niekedy sa podobajúci na svojich deväťdesiatkových predchodcov inokedy zabŕdajúcich do klasickej éry rocku, psychedélie a sixties, alebo sa obzerajú do priestoru „madchestru“, či dokonca brit-popu. Queer Jane, jedna z najvýraznejších kapiel mladšej indie-rockovej generácie, prichádza s najnovším albumom prozaicky nazvaným Amen Dolores. Po oceňovanom prvom albume mohol prísť len totálny prepadák, alebo ako v tomto prípade vskutku skvelé nadviazanie na dvojku, ktorá pred časom podtrhla ich kondíciu v kráľovskej disciplíne rockových kapiel.

spustiť videospustiť video

Hudobne by sa dali prirovnať niekedy až k folkrockovému Bobovi Dylanovi, alebo indie-countryovým Bright Eyes s výrazným pohľadom do softrockových sixties, alebo k neskoršej tvorbe The Beatles. Z ich trojminútových perličiek sálajú emócie, rock, psychedélia, ale aj inteligencia a bohom daný talent. Autorská citlivosť nastavuje dlane v jemných, kvapkou zašpinených aranžmánoch, ktoré rozpradú každú skladbičku až k poslednému zvukovému tónu, aby ju následne ukončili a naplno posunuli ďalej. Naozaj pripomínajú svojím soundom prelom šiestej a siedmej dekády, hlavne zaujímavým vokálom s veľkou dávkou krehkosti a naliehavosti a minimalistickými aranžmánmi. Nezbavili sa melodického potenciálu a užitočne ťažia aj zo svojej nedávnej minulosti, hlavne z predchádzajúcej dosky, aj keď nový album je dokonalým kontrastom debutu. Menia tempá, menia štýly, „E.L.O.vskému“  farebnému majsterštrichu „Good Morning Mom“ s burácajúcou gitarou predchádza folková „bítlsácka“  melanchólia „Gerard Love“ a lennonovské motívy „I Went to See my Face“ sa poja so soft rockom „A Minor Crisis“ úplne v štýle Simon&Garfunkel. Hlas Vlada Nosáľa sa jemne opiera do naliehavých gitarových závesov a je zázrakom, ako tieto dve diametrálne odlišné komponenty do seba geniálne zapadajú. V celkovom výsledku je čosi veľmi moderného na báze niečoho veľmi starého, a pri tom sa tomu vôbec nemusí hovoriť recyklácia. Hudba, v ktorej je premyslený každučký detail, hudba, ktorá sa pomaly vynára a následne sa opatrne stráca podľa toho, ako sa napínajú emócie, hudba, ktorá proste existuje a žije si svojou prekrásnou existenciou.

Moje hodnotenie:

V hudobných bolestiach Queer Jane (recenzia) - 1V hudobných bolestiach Queer Jane (recenzia) - 2V hudobných bolestiach Queer Jane (recenzia) - 3V hudobných bolestiach Queer Jane (recenzia) - 4V hudobných bolestiach Queer Jane (recenzia) - 5V hudobných bolestiach Queer Jane (recenzia) - 6V hudobných bolestiach Queer Jane (recenzia) - 7V hudobných bolestiach Queer Jane (recenzia) - 8V hudobných bolestiach Queer Jane (recenzia) - 9V hudobných bolestiach Queer Jane (recenzia) - 10