Už dávno pred začatím koncertu sa 29. júna pred MMC začalo stmievať. Kde sa človek pozrel, tam metalista a poväčšine dobre pripravený na nadchádzajúcu udalosť s tričkom prislúchajúcim k TRIVIUM.

 

Dve hodiny pred začatím akcie bolo na terase pred klubom plno. Všetci už netrpezlivo čakali, kým sa otvoria dvere a s nimi samo peklo s dvomi čertami na pódiu. Tí si však na svoju pravú chvíľu ešte museli počkať, keďže do hlavného bodu večera ešte bolo ďaleko. 

 

Klub sa zapĺňal veľmi pomaly. Nakoniec bol plný asi z polovice, čo neskôr Mattovi Heafymu umožnilo ľudí vyburcovať do moshpitu, a to rovno dvakrát. Ale k tomu sa dostaneme neskôr.

 

Prvou lastovičkou večera boli MEREDITH, ktorí nikoho nešetrili. Ľuďom v prvých radoch ohromný zvuk bicích, gitár a animálneho hlasu speváka jednoznačne rozhrkotal všetky kosti v tele. Aj napriek tomu, že na pódiu nemali veľký priestor, keďže väčšinu z neho už zaberali veci Trivium. Meredith tak balansovali na jeho okraji, no na kvalite im to neubralo. Fanúšikovia sa iba mohli tešiť, že tak mali svojich miláčikov o niečo bližšie. A samotní Meredith sa tešili hojnému počtu hláv pred sebou. Spevák Rob stále o tom žartoval, ale bolo na ňom vidieť, aká veľká česť je pre neho s kapelou otvárať akciu práve pre pánov z Orlanda. V rámci jeho vtipkovania padli vety ako ,,Ale vás tu je veľa! Prečo asi, čo?" a podobne. 

 

Bubeník zostavy dal do setu všetko a že mu bolo pri toľkej robote poriadne horúco dokazovali aj jeho bosé nohy. Počas hodinu a pol trvajúceho setu, ktorého dĺžka sa potom rovnala tomu, čo mali Trivium, nemohla chýbať Scream Your Name, ktorú Rob venoval všetkým dámam v klube.

 

Čo Meredith začali, Trivium dokončili. Oddaní fanúšikovia sa dusili vo vlastnej šťave, keďže lepkavé počasie pri bujarom fandení nikoho tričko nenechalo suché. Niečo po pol desiatej už na pódiu nezostalo ani stopy po Meredith, ale zato zmizla plachta z bicích Paula Wandtkeho, ktoré boli dovtedy rafinovane ukryté. Mikrofón pre hlavného speváka zrazu nestál naboku, nakoľko už bolo viac priestoru na výstup, ale trónil v strede pódia, aby ho po oboch stranách mohli podporiť ďalšie dva. Po chvíli bolo všetko pripravené na príchod americkej pýchy.

 

Sotva zhasli svetlá a ozvalo sa intro, Slováci ukázali, že Trivium za nimi nechodili nadarmo. Ktosi začal skandovať ,,Trivium, Trivium, Trivium!“ a postupne sa pridávali aj ostatní ľudia. Nakoniec sa im podarilo vyvolať démona a na nízkom pódiu sa objavili tí, na ktorých sa celý večer čakalo. Ozvalo sa trio gitár Heafyho, Gregoletta a Beaulieua, postupne sa pridali Wandtkeho bicie a dokonalú harmóniu konečne doplnil Heafyho mierne chrapľavý hlas, keďže začínali s jednou z klasických vecí, a to Strife. Na všetko hrdo dozerali dvaja veľkí bieli démoni na kovových stojanoch s blikajúcimi očami, čím iba podčiarkli, že takto to má vyzerať na tvrdom koncerte.

 

Minúty ubiehali a v horúcom vzduchu bolo cítiť pravú upotenú atmosféru, keďže pot sa lial potokmi a s ním dosť pravdepodobne aj pivo. Trivium hrali pecku za peckou, Paolo s Coreym sa striedali, aby boli blízko všetkým ľuďom obaja a nielen každý na jednej strane. Matt chválil publikum, ktoré poctivo spievalo s nimi každú jednu skladbu. Vyzýval ľudí na masové pokriky na jeho znamenie, tešil sa z dvoch mosh pitov. Začiatkom ich setu sa dokonca objavil aj jeden crowdsurfer, ktorého si hneď všimli. Jednoducho metalový koncert so všetkým, ako sa patrí.

 

Striedali sa staršie skladby s novými a každý pravý fanúšik cítil kontrast medzi jemnejšími piesňami zo Silence In The Snow a staršími vypaľovačkami, ktoré svojou silou všetkých zmietali ako drtivá tsunami. Samozrejme, nechýbali medzi nimi notoricky známe veci ako Built To Fall či Down From The Sky. Práve pri starších veciach sa častejšie objavoval headbang, zatiaľ čo metalové paroháče trčiace vo vzduchu ako znamenia toho, že tu je pravý metal, bolo vidieť počas celej šou.

 

Matt neprestával chváliť publikum. Páčilo sa mu tak veľmi, že vyhlásil, že pokiaľ budú slovenskí fanúšikovia takýto stále, budú ich na domácej pôde vidieť častejšie. Na všetkých štyroch členoch kapely bolo vidieť, ako si užívali divokú atmosféru, ktorú neutlmilo ani horúce počasie, čo človeka doslova ubíjalo. Pod chvíľou sa usmiali, pristúpili bližšie k davu, Paul občas na niekoho ukázal paličkou. Matt sa dokonca s fanúšikmi podelil o vodu. Prvú fľašu dal kolovať neotvorenú, no z druhej sa najskôr napil a až potom ju posunul medzi ľudí.

 

V jednej chvíli na pódiu nechali na dlhé sólo iba Paula Wandtkeho, ktorý jasne ukázal, čím si zaslúžil post na bubeníckej stoličke Trivium. Zúrivé bubnovanie otriasalo ušnými bubienkami, ale aj malým vyvýšeným pódiom pod samotným Paulom, čo mal postavené na hlavnom pódiu. Bol moment, kedy sa jeho dosky zatriasli tak, že si niekto mohol pomyslieť, že to nevydržia. Samozrejme, vydržali. Nikto by nikdy neriskoval posadiť bubeníka na vratké pódium, takže i toto bolo dostatočne pevné, aby vydržalo všetko.

 

Pomaly sa blížila jedenásta hodina a s ňou aj finále. Raz darmo, že aj všetko dobré musí skončiť. Bolo nad všetko jasnejšie, ako by si všetci priali, aby Trivium hrali hoci i do rána ďalšieho dňa. Ale prišla posledná skladba večera. Nebola ňou žiadna iná než In Waves. No ešte skôr, ako ju skupina odpálila, Matt požiadal ľudí v sekcii na sedenie, aby sa postavili. Následne celé publikum požiadal, nech sa zohne k zemi a na jeho výzvu, keď zaspieva ,,In Waves“, vstane a začne spievať s ním. A tak aj bolo. Základmi MMC otriasalo mocné a ťahavé ,,Iiiiiiiiiiin Waaaaaaaaaaaaaaaves", ľudia vyskočili na rovné nohy, opäť začali headbangovať a pri ďalšom ,,Iiiiiiiiiiin Waaaaaaaaaaaaaaaves" ho ťahali spolu s Mattom.

 

Ku koncu skladby Matt niekoľkokrát poďakoval davu pred sebou, a to krásnym ,,Ďakujem, Slovakia!“. Po doznení posledných tónov hodil svoje brnkátko do davu, kde sa oň dobreže nestrhla bitka. Potom ich hodili ešte tak za hrsť, aby sa suvenír ušiel čo najviac ľuďom. Paul paličky ale nehádzal, namiesto toho prišiel až k okraju pódia a popodával ich niekoľkým šťastlivcom v prednom rade. Potom už len nasledovalo Meet & Greet pre niekoľkých vyvolených s oranžovou páskou na ruke a už zostali na Trivium iba krásne spomienky spolu s nádejou, že sa čím skôr vrátia naspäť.

 

Setlist: Divinity (Intro), Strife, Rain, Watch The World Burn, Into The Mouth Of Hell We March, Built To Fall, Dead And Gone, The Deceived, Silence In The Snow, Down From The Sky, Until The World Goes Cold, Pull Harder On The Strings Of Your Martyr, In Waves Interlude, In Waves, Ace Of Spades Outro

 

S fotoaparátom čarovala Zuzka Tomková.


Svoj pohľad na koncert nám poslal aj jeden z čitateľov:

Streda, 29. jún. Deň ako každý iný až na jednu výnimku. V bratislavskom klube MMC mali vystúpiť orlandskí TRIVIUM. Neskutočne zahopkaní už celý deň sme konečne tesne pred siedmou dorazili do spomínaného klubu. Rady pred vstupom potvrdzovali to, že účasť bude slušná. Po malom relaxe v podobe pár pív sme sa tesne po 20:00 ocitli pod pódiom, kde už sypali svoj set support MEREDITH. Meredith celkom slušne rozprúdil krv v tele asi každému, kto už stál v klube. Výborný zvuk, veľmi šikovný bubeník a celkový štýl kapely zanechali výborný dojem. Iba škoda, že dostali taký malý priestor z celého pódia. Dojem mohol byť ešte lepší, ale to nie je chyba kapely. Veľmi ma potešilo, že aj na Slovensku sú kapely, ktoré sa dokážu vyrovnať kvalitou svetovým velikánom.

 

Po ich skončení vybehlo na pódium mnoho technikov, aby pripravili stage pre hviezdu večera. Tesne po 21:30 to prišlo. Intro a prvé tóny brutálne naboostrovaných gitár a pieseň Strife. Výborný nástup a neskutočný zvuk oboch gitár nenechal nikoho na mieste a fandovia pod pódiom strhli prvé mravenisko. Veľké mínus ale v prvej časti koncertu bolo, že celkový zvuk bol natoľko hlasný, že aparatúra mala značne počuteľné problémy. V niektorých partoch už nechcelo brať gitary a bol tam trošku rušivý praskot. Ale asi po dvoch songoch to zvukár dal na poriadok a zážitok pokračoval v plnom prúde. Hrali skladby od starých až po tie najnovšie. Neskutočná energia, ktorá sa valila z pódia, má na svedomí všetko, čo k metalovému koncertu patrí ako mash, obrovský circle pit cez takmer celé MMC až po wall of death. Hity ako Built To Fall, Dead And Gone, Down From The Sky, Until The World Gones Cold či Silence In The Snow dokázali rozospievať, rozskákať alebo rozpogovať úplne každého. Bolo veľmi dobre vidieť, že Matt si spoluprácu s davom nesmierne užíva. Základný set ukončil bubeník svojím naozaj zaujímavým sólom, kedy som stál s otvorenou gambou a pozeral som, čo všetko dokáže. Naozaj výborné. Ako prídavok kapela zvolila song, ktorý asi netreba predstavovať. Počas intra k piesni vyzvali všetkých, aby si čupli ľudia aj v kotli, aj na tribúne. Prišiel odpal v podobe In Waves s neskutočnou atmosférou. Celá hala spievala, skákala a robila, čo sa len dalo aj napriek neznesiteľnému teplu. Kapela za touto piesňou poďakovala za skvelý večer a atmosféru. Koncert sa skončil. Musím uznať, že Trivium to naozaj vedia. Nebyť tej malej chyby v ozvučení, nad ktorou isto každý prižmúril oko, tak pre mňa získavajú 11 bodov z desiatich. Naozaj bomba. Neviem sa dočkať, až sa opäť zastavia. Vtedy by nemal váhať naozaj nikto.