Aj napriek tomu, že vonku sa počasie stále nevie rozhodnúť, či má byť teplo alebo zima, 28. marca sa bratislavský MMC stal poriadne horúcou pôdou. Postaral sa o to orkán TRIVIUM, ktorý k nám privialo zo slnečnej Floridy. Cestou to víchor ešte zobral cez Texas, aby so sebou nabral POWER TRIP a Anglicko, kde sa pridali ešte VENOM PRISON. Nakoniec celou silou divoká búrka udrela u nás.

 

Hoci koncert kapacity, o ktorej sa hovorí, že by mohla byť schopná raz detronizovať Metallicu, organizátori posadili do stredu týždňa, pred veľkonočnými sviatkami si sem mnoho čiernych duší prišlo vyhodiť z kopýtka. Už po príchode na miesto činu sa pomaly od vstupu cez schody a chodbu až po vchodové dvere tiahol tmavý had. Ten prezrádzal poriadne budúce šialenstvo.

 

Prvou hodenou petardou večera boli Venom Prison pod vedením charizmatickej vedúcej dámy za mikrofónom Larissy Stupar. Mohlo to byť dobré odpálenie večera, keďže táto kapela rozhodne má čo ponúknuť, no ako sa ukázalo, ich britská oceľ bola akosi menej ostrá. A nebolo to spôsobené len nie zrovna dobrým zvukom, čo nebola vina skupiny. Klubom sa niesli sotva rozoznateľné tóny, ktoré tvorili jednu neotesanú masu a boleli z nich uši. Zrejme aj z tohto dôvodu vystúpenie Britov utrpelo na kvalite. Lebo na štúdiových nahrávkach by ste počuli, že ide o veľmi dobré zoskupenie.


Nálada sa oveľa viac rozprúdila s príchodom texaského masakru thrash metalom v podobe Power Trip, ktorí miestami zneli akoby hrali aj oveľa tvrdší štýl. A že to bol teda poriadne silný výlet do sveta kvalitného thrashu. Vokalista Riley Gale bol nezastaviteľný, hotový perpetum mobile. Neustále skákal a behal po pódiu, že skoro nebola šanca mať prehľad, kde sa nachádza.

 

Zvukovo bola táto partička na tom značne lepšie ako Venom Prison, už to bolo vyladenejšie a hlavne sa dalo aj rozoznávať, čo hrajú a spievajú. Pravda, hudobne tiež boli inde. Iný štýl, iné podanie. Celkovo pôsobili oveľa lepšie, lepšie dokázali ľudí prinútiť k spolupráci i zabávaniu sa, vďaka čomu poriadne podkúrili pod pekelným kotlom MMC, v ktorom to pomaly začínalo bublať. Dôkazom bola zvýšená pozornosť davu zhromaždeného pred pódiom, čo sa dobre bavil. Dokonca ako pocta ku kapele priletela odniekaľ ruža. Tú si Riley najskôr zapichol do stojanu na mikrofóne, neskôr si ju zase zastrčil za ucho. A hecoval dav, ako sa patrí. Až kým atmosféra nezastala niekde tesne pod bodom varu.

Čas ubiehal neúprosne rýchlo, ale napriek tomu čakanie medzi Power Tripom a dezertom sa zrazu rovnalo večnosti. Niektorí z nedočkavých fanúšikov pokrikovali na slávu Trivium dávno pred tým, než na pódium vyliezla toľko chcená štvorica. Spevák Matt Heafy so svojím gangom vystúpil vo veľkom štýle. Podobne ako pred dvomi rokmi, aj teraz bola dodržaná postupka bubeník, gitarista s basákom a až nakoniec spevák. Preto sme prvého videli prichádzať najčerstvejšieho člena zoskupenia, majstra bicích Alexa Benta. A maestro to okamžite odpálil do raketových výšin len čo začal s prvými tónmi The Sin And The Sentence.

 

Keďže problémy so zvukom sa tiahli celým večerom, nevyhli sa ani hlavným protagonistom. Víchor Trivium bol zo začiatku čiastočne ochormený, kým sa všetko vyladilo, a tak sa napríklad stalo, že počas spevu Mattovi na chvíľu vypadol zvuk mikrofónu, čo by niekto mohol považovať za preskočenie hlasu, ktorým to rozhodne nebolo.

 

Po vyladení drobných nedostatkov sa tak v MMC otvorili pekelné brány a Satanovi vykypel guľáš z duší, keď zasiahla floridská veterná smršť, ktorá nikoho nešetrila. Jediné tričko nezostalo suché, jediná ruka nezostala nehnute visieť vedľa tela, nohy neboli prilepené k zemi a hlasy umlčané. Lebo teraz zo seba vypustili živly a divoké šelmy všetci, vrátane tých, čo si šetrili sily práve na záverečnú bodku. A tá mala obrovské rozmery.

 

Ako to už zvykne na koncertoch Trivium bývať, opäť došlo k bohatej spolupráci s fanúšikmi, masívnym circle pitom, ale aj crowd surfingu, vykričaniu si hlasiviek, vyskákaniu sa a totálnemu šialenstvu. Orlandská pýcha ponúkla setlist zložený z dobre známych vypaľovačiek (Strife, Inception Of The End, Becoming The Dragon...), z ktorých si viaceré nechali ako prídavok, pričom už tradične celú šou zakončili s epickou In Waves, kde si celý klub vrátane kapely najskôr čupol a potom so zborovým výkrikom ,,Iiiin waaaaaves!“ vyskočil na nohy.

 

Podobne ako Power Trip aj Trivium dostali ruže, a tak jedna z nich skončila zapichnutá v Alexovom stojane na mikrofón a ďalšiu si Matt na chvíľu vložil medzi zuby. Dav burácal, kapela si užívala atmosféru a zrejme nikto by nedbal, keby boli bývali veľkonočné polievačky v tej chvíli, lebo by sme sa aspoň nevarili vo vlastnej šťave. Pomedzi to všetko sa Matt po anglicky, ale aj po slovensky – po rýchlej lekcii slovenčiny od našich redaktorov – prihováral ľuďom v publiku. Napríklad pozdravil dav pekným: ,,Dobry večer.“ Potom predstavil kapelu: ,,My sme Trivium.“ A neskôr sa spýtal, ako sa máme.

 

Skvelé kapely, vynikajúca atmosféra a zážitky, na ktoré sa len tak nezabúda. Takí boli Trivium aj so svojimi spoločníkmi. Pokiaľ ste si ich nechali ujsť, môžete len ľutovať. Lebo tento masaker rozhodne stál za to.

 

Setlist: The Sin And The Sentence, Throes Of Perdition, Betrayer, Ascendacy, Sever The Hand, Inception Of The End, Until The World Goes Cold, Becoming The Dragon, Thrown Into The Fire, Strife, Caustic Are The Ties That Bind, The Heart From Your Hate, Beyond Oblivion. Bonus: Shattering The Skies Above, Pull Harder On Strings Of Your Martyr, In Waves