Kapela vznikla v roku 2016. Jej členovia pôsobili už predtým v iných zoskupeniach. Cítili ste teda, že vaše sily sa majú zhmotniť v novej kapele? Prečo názov Tribute to Freedom?

V podstate by som povedal, že vznik tejto kapely bol akoby výsledkom prirodzeného vývoja. Ja (Majka) a Horala sme hrali relatívne dlhú dobu v punkových kapelách Slobodná Volba (Majka) a Zhoda Náhod (Horala) a obom nám bol blízky okrem punku aj hardcore a metalcore. A keďže sme spolu s našimi kapelami odohrali množstvo koncertov, stala sa z nas rodina a trávili sme dosť času spoločne. A čím ďalej, tým viac sme sa začali pohrávať s myšlienkou založiť spoločne svoju HardCore/Metalcore kapelu. Následné sme sa dostali k Andrejovi, ktorý pred tým pôsobil v kapele Miriel Feänor a pridal sa k nám do bandy.  Po tom, ako sme sa rozhodli ísť do toho, chýbala basa, preto som oslovil Peťa - Píta, s ktorým som predtým hral v kapele Playground Violence a na bicie Pala, ktorý v tej dobe hrával v kapele Strike Down. A začali sme makať na prvých veciach, ale hlavne sa baviť obľúbenou hudbou. 

Názov Tribute To Freedom (Pocta Slobode) vznikol o dosť neskôr, a má ho na svedomí hlavne Horala. Mali sme viac možností, ale táto vystihovala presne to, čo bolo v nás a o čom aj táto hudba pre nás bola. Sloboda je pre nás veľmi dôležitá, asi ako pre každého, a to vo všetkých smeroch, slobodne sa rozhodovať, čo si oblečiem, čo budem jesť, ako sa budem správať, a taktiež sloboda pre nás prináša množstvo zodpovednosti za svoje činy. A taktiež máme so slobodou spojenú aj toleranciu a boj za správnu vec, aby sme si slobodu ochránili pred tým, aby nám ju vzal nejaký totalitný režim.

Nie je aj rozhodnutie pre totalitný režim slobodnou voľbou? Myslím tým to, že aj sympatie, propagácia či vyrábanie materiálov v spojení s režimom alebo názormi, ktoré potláčajú slobodu iných, sú slobodou pre tých, čo ich nastoľujú a sympatizujú s nimi. 

Samozrejme, že rozhodnutie propagovať sa alebo hlásiť sa k totalitným režimom je slobodnou voľbou, aj keď veľmi smutnou a hlúpou. Podstata slobody, či už ako ľudského práva, alebo slobody ako takej, je to, že moja sloboda končí tam, kde začína sloboda niekoho iného. My nemáme právo hovoriť niekomu, ako sa má správať, ako má vyzerať. Ľudia, ktorí sa hlásia k totalitným ideológiám, sa skrývajú za slovíčko sloboda alebo za slobodu názoru, avšak svojím správaním a vyjadrovaním dávajú jasne najavo, že nerešpektujú rôznorodosť a odlišnosť ľudí, de facto ani ich slobodu rozhodnúť sa žiť svoj život po svojom. Každý sme sa narodili na tento svet rovnako a myslíme si, že totalitné režimy nemajú so slobodou nič spoločné. Pokiaľ budeme dávať priestor ľuďom, ktorí pod zámienkou slobody slova propagujú totalitné myšlienky a ideológie, mohli by sme veľmi ľahko o našu slobodu prísť. Bojujeme a budeme bojovať za slobodu a striktne odsudzujeme fašizmus či komunizmus alebo akékoľvek totalitné režimy.


Čo si majú fanúšikovia bližšie predstaviť pod vaším častým heslom: „HC je viac než len hudba.“ Čo zo štýlu straight edge je vám blízke?
Heslom ´Hardcore is more than music´, alebo ´Hardocore je viac ako hudba´ sa snažíme poukázať na to, že hardcore je pre nás, ale veríme, že aj pre všetkých členov tejto komunity, životným štýlom. Hardcore nemá začínať, keď človek príde na koncert a končiť, keď ide z koncertu domov. Hardcore komunita po celom svete bojuje za rovnoprávnosť ľudí, ľudské práva a slobodu jednotlivca. Hardcore absolútne odmieta rasizmus, fašizmus, resp. neo-nacizmus. Jednoducho povedané, odmietame akúkoľvek formu nenávisti. Netolerujeme intoleranciu. A s týmto postojom sa snažíme žiť každý deň. Keby každý jeden človek z nás mal v sebe kúsok hardcoru, myslíme si, že tento svet by bol oveľa lepším miestom. Čo sa týka straight edge štýlu, jednoznačne podporujeme túto “odnož” hardcore kultúry, sú to ľudia, ktorí sa rozhodli žiť “čistý” život, to znamená bez alkoholu, cigariet, iných omamných látok a taktiež k tomu patrí aj vegetariánstvo, resp. vegánstvo. My všetci máme veľmi radi pivo, takže SxE je zatiaľ na nás vysoký level sebakontroly :D

Ako potom so svojimi názormi vidíte súčasnú politickú situáciu? Aký je podľa vás ideálny stav v našej krajine, možno aj na celej zemi?
Súčasná politická situácia je, aká je. Máme čerstvo po voľbách, jednu vládnu silu vystriedala iná. Či to je zmena k lepšiemu alebo horšiemu, to ukáže až čas. Veríme, že sa Slovensko posunie vpred v problematike vnímania menšín, či už národnostných, sexuálnych, alebo náboženských. Taktiež by bolo super, ak by zo spoločnosti zmizli predsudky voči ľuďom z týchto menšín, ale aj predsudky voči ľuďom, ktorí svojím výzorom nezapadajú do „ideálu“ spoločnosti. Ide o to, aby sa ľudia, ktorí majú kerky, číro, dredy alebo piercingy, alebo čokoľvek iné, nemuseli stretávať s predsudkami ostatných členov spoločnosti na základe svojho výzoru. A ideálny stav v našej krajine alebo aj vo svete, k tomu asi toľko, ideálne by bolo, keby boli ľudia k sebe úprimní, nezávideli si a správali sa k sebe dobre. Keby sme tu nezabíjali našu planétu, lebo tá sa zaobíde bez nás, ale my bez nej veľmi ťažko. A aby peniaze neboli to, prečo ľudia žijú, ale aby žili svoje životy pre seba a pre ostatných ľudí. V konečnom dôsledku, všetci sme v tom spoločne.

Podobná otázka tej predchádzajúcej: Čo predstavuje názov albumu Čierna je lepšia než zlato?
Je to náš prvý album, a preto sme rozmýšľali ako ho nazveme a i keď sme mali pesničky, podľa ktorých by sa album mohol volať, nazvali sme ho nakoniec Black Is Better Than Gold. Ako si si určite všimla, tento názov sa odráža aj na designe obalu, keďže sa na ňom nachádza primárne čierna a zlatá farba. V subkultúre hardcore, punk či metal je bežná čierna farba, tzv. hardcore kids nosia väčšinou čierne tričká a mikiny a z toho vychádza v názve albumu čierna farba, v protiklade je zlatá farba, ktorá symbolizuje bohatstvo, pátos, konzum,  mainstream, atď. Takže názov albumu v prenesenom význame znamená, že hardcore je lepší alebo je viac ako povrchný mainstream, že ide o viac ako len o hudbu, peniaze a pátos, ide o rodinu, spolupatričnosť, atď a teda - HardCore Is More Than music.

Na svojej fb stránke prezentujete často statusy v angličtine. Máte teda veľa fanúšikov za hranicami alebo sa chcete viac presadiť v cudzine?
To, či máme veľa fanúšikov v zahraničí, ťažko povedať. Zatiaľ je prevažná časť našich fanúšikov zo Slovenska, avšak nakoľko sú naše texty po anglicky, snažíme sa prezentovať aj na sociálnych sieťach po anglicky. Predsa len, žijeme v EÚ, máme otvorené hranice a vieme cestovať, a teda aj hrať v podstate kdekoľvek. Taktiež pracujeme na prezentáiií cez streamovacie služby, kde na nás môže naraziť naozaj hocikto z hocijakej krajiny sveta, takže považujeme za lepšie, ak si ten status v angličtine vie prečítať hocikto, nielen ľudia zo Slovenska.  

Pokiaľ som správne zachytila, váš prvý singel bol Haters gonna hate. Celkom sa mi páči klip, ale aj text. Na druhú stranu sa mi nedá neopýtať: Nemyslíte si, že tématika haterov je toľko premieľaná aj u iných hudobných žánrov, že sa preceňuje alebo sa na ňu strháva viac pozornosti, než je potreba?
Ďakujeme a sme radi, že sa ti tento song páči. V prvom rade by som chcel podotknúť, že tento song je pre všetkých, ktorí niečo robia alebo sa snažia niečo dosiahnuť a narážajú na ľudí, ktorí im nedoprajú a chcú im toto úsilie skomplikovať. V tomto songu som vychádzal aj z vlastnej skúsenosti, keďže som to zažil na vlastnej koži. Hateri boli, sú aj budú, ale my sme chceli týmto songom podporiť všetkých ľudí, ktorí chcú niečo dokázať, aby sa nenechali odradiť, pretože sa to naozaj deje. Niekedy je ťažké bojovať proti hejtu a ľudia to vzdávajú. Ja som to pred pár rokmi tiež takmer vzdal, a pomohla mi práve podpora okolia, aby som išiel ďalej. Takže motivácia a podpora všetkých kreatívnych ľudí je potrebná a nie je jej nikdy dosť. Čo sa týka hejterov, ak to vie človek správne podať, treba hovoriť, spievať aj o nich a poukazovať na tento problém. Väčšina týchto ľudí to nerobí s priamym úmyslom škodiť, často len posúvajú to, čo sa stalo im, alebo majú svojich démonov, s ktorými nevedia bojovať.

V roku 2017 si dvaja vaši členovia zahrali futbal proti rasizmu a fašizmu. Viete bližšie priblížiť túto akciu?
Na tejto akcií sa Majka (spev) a Pít (basgitara) zúčastňujú už pravidelne niekoľko rokov. Je to akcia, ktorá sa koná každoročne v máji a organizujú ju ľudia z United Colours of Football. Je to futbalový turnaj spojený s festivalom zameraným na utuženie myšlienok antirasizmu a tolerancie voči menšinám. Atmosféra na tomto turnaji je jednoducho jedinečná, každý rok sa tam veľmi dobre zabavíme, zahráme si futbal a podporíme dobrú vec. Okrem futbalu tam nájdete vegánske občerstvenie, koná sa tam množstvo workshopov, chodia sa tam pozrieť rodiny s deťmi. Je to akcia, kde sa v jeden deň stretne veľmi veľké množstvo dobrých ľudí, aby sa spojili pre dobrú vec a my sme veľmi radi, že aj na Slovensku máme ľudí, ktorí takéto akcie organizujú. 

Čiže futbal proti rasizmu a fašizmu je protiváhou na problém hooligans, ktorí robia vlastne opačné veci.
Takto by sme to neškatuľkovali. Keď je niekto hooligan, neznamená to, že je rasista alebo vyznávač extrémnych myšlienok. Na Slovensku je veľmi dobrým príkladom fanklub AS Trenčín, ktorý verejne o sebe hlása, že je antifa hooligans. Taktiež, keď je niekto skinhead, neznamená to, že je nácek, pretože táto tupá ideológia sa do tohto hnutia priplietla až neskôr a rozdelila tábor na pravých skinheads (SHARP) a nazi skinheads (zjednodušene dnešní náckovia). Hooligans vo svojej podstate taktiež nemá nič spoločné s rasizmom alebo fašizmom, i keď sa táto ideológia, bohužiaľ, dostala aj na štadióny. Futbal proti rasizmu a fašizmu je presne o tom, čo je v názve. Je to verejné podujatie, ktoré jasne vyjadruje svoj odmietavý postoj k fašizmu a rasizmu príjemnou kultúrno-športovou formou. 

V júni 2016 ste usporiadali benefičný koncert pre Filipa v bdelej kóme. Možno pre nezainteresovaných - je netradičné spojenie charity a tvrdej muziky. Ako to vnímate vy?
Uff, na túto otázku sa mi odpovedá celkom ťažko. Nie preto, že by bolo ťažké zodpovedať túto otázku, ale preto, že Filip, tento skvelý a úžasný človek, už, bohužiaľ, nie je medzi nami.
V každom prípade, po tom, ako som sa dozvedel, v akej situácii Filip je, prvé, čo mi napadlo, bolo pomôcť a využiť to, čo viem a čo mám najradšej - hudbu. Už predtým som organizoval malé akcie, ale doteraz bola táto jedna z najväčších a najťažších, aké som kedy organizoval.

Avšak, organizovanie charitatívnych akcií, kde je “tvrdá” hudba, nie je ničím výnimočným. Špeciálne pre hardcore komunitu a hardcorovú hudbu je to veľmi prirodzené a deje sa to takmer stále. Nakoľko však stále ide o subkultúru, nie je to až tak viditeľné pre majoritu. Keď som organizoval túto benefičnú akciu, stál som pred zásadným rozhodnutím. Buď spravím akciu, kde vystúpia undergroundové kapely, alebo využijem moje známosti s mainstreamovými kapelami. Rozhodol som sa pre mainstreamové kapely. Prečo? Odpoveď je veľmi jednoduchá. V prvom rade som prihliadal na to, čo má rád Filip. A na druhej strane, išlo mi o to vyzbierať čo najviac peňazí. A i keď to hovorím nerád, mainstream je mainstream a chodí na takéto koncerty viac ľudí ako na undergroundové kapely. Samozrejme, že by som bol radšej, keby tam hrali kapely, ktoré mám rád ja alebo sú mi bližšie, ale v tomto prípade nešlo vôbec o mňa.

Takže suma sumárum, myslím si, že benefičných či charitatívnych akcií, kde vystupujú kapely, ktoré hrajú tvrdší štýl muziky alebo tieto akcie organizujú, je viac, ako tomu je v mainstreame. No tak či onak, v závere nie je podstatné, či to robí taká alebo taká kapela, podstatná je pomoc tým, ktorí to potrebujú a na to sú potrebné ako kapely, tak aj diváci a až všetci spolu môžeme naozaj pomôcť tam, kde to je potrebné.