Tretí júlový víkend od 21. do 23. júla patril na Slovensku najväčšiemu festivalu extrémnej metalovej hudby u nás Gothoomu. V poradí už druhý rok sa uskutočnil v rekreačnom stredisku pri chate Kollárová, odkiaľ sa presunul z Tajchu pri Novej Bani kvôli nevôli občanov. Rodinnú atmosféru umocňovala prítomnosť rodín, a to nielen manželských párov, ale aj detí, ktoré od mala privykajú kvalitnej hudbe. V poradí už 7. ročník je úspešne za nami bez nejakých vážnejších nehôd. Samozrejme, nemohli sme pri tom chýbať.

 

Prvý deň s názvom Blackmetal Day padol na štvrtok. Program začínal našťastie až o piatej hodine poobednej, takže bolo dosť času sa presunúť z bydliska, ubytovať sa a následne ustrojení sa vydať cestou-necestou k areálu festu. Našťastie, ak ste v Žarnovici správne odbočili, v nasledujúcich dedinách vás smerové tabule bezpečne doviedli k cieľu. Pred bránou nás trocha zaskočil chaos okolo parkovania, žiaľ, niektorí ľudia sú v tomto strašne arogantní, a tak to aj vyzeralo. Vstup sme si vybavili bez problémov a všetko nám bolo vysvetlené s veľkou ochotou. To isté platilo aj pre bezpečnostnú službu a obsluhu v kateringu.

 

S úderom sedemnástej hodiny prišla na pódium kapela NEVALOTH. Atmosférickí blackmetalisti zo Zvolena predviedli, že to vedia roztočiť aj na veľkom pódiu. Ako prvá kapela to nemali jednoduché, keďže sa väčšina ľudí vybaľovala alebo občerstvovala pred večerom, nehovoriac, že gro návštevníkov bolo ešte len na ceste.

 

Druhou kapelou dňa boli INFER, ktorí skôr ako svojím prejavom sa zviditeľnili správanim svojho speváka, ktorý najskôr prehral svoj boj s rastlinami v kvetináčoch a nakoniec zaspal v jednom z nich. Ďalej to radšej netreba komentovať...

 

Presný opak predviedli českí blackmetalisti z INFERNA, ktorí prišli na pódium ustrojení tak, ako sa na kapelu tohto žánru patrí s warpaintami, v mníšskych kutniach, s obrátenými krížmi a predviedli skvelú nielen vizuálnu šou, čo sme mohli brať ako predzvesť prvého veľkého mena, a to HARAKIRI FOR THE SKY. V ich sete odzneli skladby ako Oltář Zvrhlosti, Šepot Naděje V Slzách Krve, Svatý Jed.

 

Viedenským post blackmetalistom patrila ôsma hodina večerná a k dokonalosti ich vystúpenia plného ťahavých, mierne depresívnych tónov, ktoré podnecovali k vyplavovaniu emócii a plnému precíteniu, chýbalo len to, keby bolo v neskorších hodinách, pretože si tmu vyslovene pýtalo.

 

Kapela BÖLZER pochádzajúca zo Zürichu pozostáva len z dvoch členov, ktorí hrajú na gitare a bicích. Na pódiu sa rozhodne netlačili a predviedli svoju šou plnú surových rífov. Miestami to pôsobilo ako neusporiadaný rámus, ale na druhej strane priniesli niečo nové a zaujímavé. Hlavne nášmu fotografovi Imrovi doslova učarovali.

 

Predposlednou kapelou večera boli MARDUK, švédska blackmetalová legenda zo začiatku devädesiatych rokov. Pod pódiom sa utvoril prvýkrát obrovský kotol. Pre väčšinu pravoverných blackmetalistov to bolo vyvrcholenie večera. Aj keď sa množstvo ľudí sťažovalo, že od ich výkonu čakali viac a viac vecí z novších melodickejších albumov. Šrám na ich vystúpení tiež urobil konflikt medzi opitým spevákom Mortisom a organizátormi, kde ich nazval idiotmi.

 

Pre nás skutočným vyvrcholením večera boli BATUSHKA, kapela s ročnou kariérou, za ktorú stihli vydať album Liturgia v minulom roku. Na pódium s ikonickým obrazom v pozadí nastúpili zahalení v kutniach, ktoré nedali dole ani po vystúpení, a tak isto odmietali fotenie. Ich šou sa nedá opísať inak ako temná omša s nádychom ortodoxných prvkov, plná vzývania a doomových chorálov. Prvú skladbu odštartovali v hmle pri svetle sviec a žehnaním s kadidlami, ktorých vôňa sa rozliehala po predných radoch pod pódiom, až mal človek pocit, že sa nachádza v nejakom východoeurópskom chráme. Druhá skladba odznela s prekríženými sviečkami v spevákových rukách. Potom sa už piesne začali do seba vlievať a ich set sme sledovali v polovičnom tranze s otvorenými ústami. Prosto neskutočný záver večera.


Druhý deň sme na kapelu COLDBLOODED prišli až na poslednú skladbu, podľa ktorej je ťažké ju hodnotiť, ale už pohľad na pár jedincov, čo sedeli na lavičkách pod pódiom vypovedal, že by dali radšej prednosť hodine-dvom spánku ako takémuto budíčku.

 

Následne sa na pódium postavila kapela R.E.T., všetci odetí v čiernom s atraktívnou speváčkou na čele. Začali veľmi dobre, až mal človek pocit, že budú nielen fotogenickí, ale aj počúvateľní, no po pár skladbách išiel výkon speváčky rapídne dolu.

 

Po nich prišli na pódium deathmetalové kapely MORTALLY INFECTED z Bratislavy a ANIME TORMENT z Litoměříc. Kapely s rovnakým vyrovnaným výkonom. Čo sa týka fanúšikov, tí sa veľmi pod pódium nehrnuli. My sme tiež dali prednosť hlasu škŕkajúcich žalúdkov a išli sme degustovať miestne chutné špeciality s nádychom domácej kuchyne či grilu.

 

Kúsok harmónie nám priniesla bratislavská doommetalová legenda GALADRIEL s basákom a vokalistom Dodom na čele, v zjednodušenej zostave bez Kolejaka. Gitaru obslúžil iba Tomax, ktorý si svoje zastal prvotriedne. Za bicími sa tradične predviedol vyšportovaný Matej a Soňa podala svoj najlepší výkon zo všetkých koncertov, čo som doteraz videl.

 

Naspäť do deathmetalového žánru sme preskočili s kapelami POSTHUMOUS BLASPHEMER z Bieloruska a  PERVERSITY. Prešovská pätica predviedla na slovenskej úrovni jeden z najlepších koncertov vo svojom žánri, prosto death metal, ktorému nič nechýbalo - scream, growl, našľapané gitarové sety. Ich setlist pozostával z prvej skladby Vermin, pokračovali s Goddess Of MaggotsNecrobeast.

 

Nasledujúce dva sety patrili českým bratom. DESIRE FOR SORROW, tých sme mali možnosť vidieť aj v Bratislave na turné Dark And Loud. Musím skonštatovať, že od vtedy herne riadne vyrástli. Jediné, čo by mi prekážalo, sú ich kostýmy. Nielen herne, ale ešte aj tými kostýmami sa približujú ku kapele Cradle Of Filth, až to hraničí s kopírovaním. V ich sete sa nachádzali skladby ako The Struggle, Heretic God, Stay Primitive. Druhou bola kapela SIX DEGREES OF SEPARATION, ktorá tento rok oslavuje 20 rokov a celé ich vystúpenie sa nieslo v tomto duchu.

 

STEEL ENGRAVED, kapela, ktorá, ako sme sa dozvedeli, prišlia z Nemecka len na otočku na Gothoom bez toho, aby mali cestou sem aj naspäť nejaké koncerty. Jednoducho prišli, odohrali svoju speed/powermetalovú šou, dostali od nás prezývku Helloween, pofotili sa s množstvom fanúšikov a s úsmevom išli späť. Pre nás boli určite príjemným spestrením celého festivalu, pretože tak čistý spev ste počuli len v niekoľkých prípadoch. 

 

Ďaľším príjemným prekvapením boli darkmetalisti z Atén DAYLIGHT MISERY, ktorých hra mierne pripomínala Harakiry z predchádzajúceho dňa, jednoducho čisté vyplavovanie emócii. Nasledovala kapela, na ktorú som sa špeciálne tešil. Do povedomia sa dostali hlavne svojimi covermi hitov z 80. a 90. rokov ako Losing My Religion, It´s A Sin či I Need A Hero. Mne sa dostali pod kožu skladbami Nocturnal HymnsDemonic Dreams, žiaľ, GRAVEWORM ani jednnu z týchto skladieb neodohrali a ich tvorba je už úplne odlišná od pôvodnej, čo hrali pred rokmi. Napriek tomu ich vidieť na pódiu s rovnými vlasmi skoro až po zem, ktoré by im závidela nejedna dievčina, bol neskutočný zážitok.

 

Vrchol večera ovládli doommetalisti. Prvou predzvesťou boli HELEVORN. Španieli z Malorky predviedli, že aj v horúcom podnebí sa dajú tvoriť chladné a temné skladby. Zahrali naozaj parádne, ale aj tak sme posúvali časomieru ich setu k nasledujúcemu interpretovi, na ktorého sme sa tešili ako malé deti.

 

Po desiatej hodine asi s polhodinovým posunom nastúpili na pódium bratia Themis (bicie) a Sakis Tolis (gitara a vokál), s nimi Van Ace (basa) a George Emmanuel (gitara). Spolu dávajú dokopy niečo tak unikátne, ako je aténska kapela ROTTING CHRIST. Ich set sa niesol v duchu nového albumu, ktorý nám prišli predstaviť. Rituals im vyšiel vo februári tohto roku, z neho odohrali, ak ma sluch neklamal, Elthe Kyrie, In Nomine Dei Nostri a Apage Satana. Štvorica obsluhovala len tieto štyri nástroje, pri zvyšku vrátane husieľ, chorálov či ženských beznádejných hlasov v skladbe Elthe Kyrie si pomohli samplami. Veľmi rýchlo sa počas ich setu navodil stav podobný ako u Batushky, kde sa vám v polotranze skladby už len zlievali do jednej a vy ste v nemom úžase sledovali ich vystúpenie. A keď skončili, nechceli ste veriť, že je koniec.

 

Následne na pódium prišli BLOOD RED THRONE, ktorí so sebou priniesli nový album... Ale nie, táto kapela, napriek tomu, že sa už niekomu podarila urobiť reportáž z ich vystúpenia, na Gothoome naozaj nevystúpila kvôli zraneniu jedného člena, ale sľubili, že sa zúčastnia budúci rok. Namiesto toho prišli na rad DOOMAS s organizátorom, basákom a unikátnym vokalistom Peťom Betkom. Ich vystúpenie sa nieslo v duchu poďakovania fanúšikom, ktorých tento rok prišlo podľa oficiálnych informácií zhruba 1700. V ich sete nechýbali Forlorn ani La Muerte a celkovo to bolo super zakončenie večera.

 

Kto ešte nemal dosť, mohol si dať ako neskorú večeru príbehy z našej mytolológie v podaní RAMCHAT, kde sa spieva o staroslovanských bohoch ako Perún, Chors, Živa, besoch a vlkoch.

Tretí deň sme Bratislavčanom MAJSTER KAT videli len koniec setu. Potom sme hodili očkom po masakri zvanom BRAINSCAN a po ňom sa plne venovali kapele HOLOTROPIC s bosonohým Kamilom, mladoženáčom Rasťom a Novým Veinom Vladkom. Kapela si na Gothoome napravila chuť po pár koncertoch, kde im zvuk sprznili zvukári. Tentokrát sme si prišli na svoje a užili si naplno ich death metal s orientálnymi prvkami. Nechýbali skladby ako Tantrums či Traveller.

 

Grindcoristov ATTACK OF RAGE sme si, samozrejme, nemohli nechať ujsť. Na čele s bubeníkom Hoyasom, organizátorom Celestial Help Festu, nás vyklepali ako rezne a vyskákaní sme si ich aj mohli ísť do kuchyne dať. V sete sa im objavili skladby Deštrukcia, Krutá Hra Osudu aj Nezmyselná Nenávisť.

 

Po občerstvení sme už začali registrovať zmenu koloritu návštevníkov festivalu. Množstvo ľudí s toaleťákmi pod pozuchami, konské hlavy, z divne ochlpených žien sa vykľuli chlapi a mnoho iných úkazov a masiek. Toto všetko sa tam objavilo ako predzvesť GUTALAXU, českej fekalgrindovej kapely s piatimi členmi, ktorí vystupujú v bielych igelitových plášťoch s leteckými okuliarmi. Známi sú svojimi ,,textami“ pripomínajúcimi kvákanie žiab, kvičanie, krochkanie svíň. To, čo nasledovalo, sa dá nazvať úplné vypustenie pary. Z pódia vyleteli toaleťáky a šou začala. Cirkle pit, ktorý vznikol, neprekonala za celý festival žiadna kapela. Človek si pripadal ako v najbizarnejšom cirkuse, ale o to práve išlo, vyblbnúť sa do sprosta. Medzi ich skladbami nechýbala ani najkratšia pesnička na svete, ich cover od Meshuggah, ktorá trvala ani nie 3 sekundy, Toi Toi Story, Šoustaní Prdele Za Slunné Nedele, atď. Po ich vystúpení sme museli nabrať dych, trocha rozchodiť zážitok, dorehotať sa a doplniť tekutiny, takže brutal deathmetalistov DEVANGELIC sme vypustili.

 

K programu sme sa znova dostali kapelou WEEPING SILENCE, ktorá bola melodickým doommetalovým ostrovom pri množstve grindu, brutal deathu a death metalu. Kapela pochádza z Malty. Áno, ťažko uveriteľné, ale aj tam robia metal, a to celkom počúvateľný, niečo ako náš Galadriel. Mužský growl nachádza odozvu v ženskom vokále, akurát atraktívna speváčka Diane Camenzulli má hlas veľmi podobný Sharon den Adel z Within Temptation.

 

Po nich sme mali možnosť pozrieť DIVINE CHAOS, melodických deathmeatlistov, ktorí spolu s našimi Perversity podali veľmi dobrý výkon, pokojne aj rovnocenný s tromi sobotnými headlinermi. DIABOLICAL sme mali možnosť vidieť v Bratislave ako predskokana Borknagaru. Švédska death/trashmetalová štvorica sa postavila na pódium v nastrihaných kostýmoch a ako jeden muž sa vlnili do rytmu svojich skladieb Requiem, Wolves' Choir či Eye.

 

Prvým headlinerom dňa boli CATTLE DECAPITATION, progresívni deathmetalisti zo slnečnej Kalifornie a predviedli nám pravé stínanie hláv popravovaného dobytka spojeného s utrpením, násilím. Ako nástroj použili jednoznačne sekeru, aspoň to evokovalo ich vokálny a inštrumentálny prejav. Jedným z dôvodov ich cesty bolo aj predstavenie minuloročného albumu The Anthropocene Extinction, ktorý im vyšiel pri príležitosti 20-ročnej existencie kapely. 

 

Na kapelu NAPALM DEATH sa prirútili snáď všetci prítomní. S veľkým očakávaním sme sa postavili pod pódium. Naň vyšli už páni v rokoch, známi svojím rýchlym agresívnym deathmetalom s prvkami grindu, hardcore a hardcore punku. Štvorica z Birminghamu sa dala dokopy ešte v roku 1981 a tento rok slávia 35 rokov na scéne. Ich raná tvorba má korene práve v hardcore punku nesúc antifašistické posolstvo, čo zaznelo aj v často sa opakujúcich príhovoroch kapely. Popravde, bez tých príhovorov by odohrali dvakrát toľko skladieb, len je otázne, či by to ich vokalista Barney zvládol, keďže jeho hlas, ktorý poznáme ako rez motorovou pílou, mal tentokrát trochu otupenú reťaz. Ktovie, či je to z dôvodu veku, ale čakal som omnoho viac. Napriek tomu si ich vystúpenie všetci užili a pod pódiom vznikol len o niečo menší circle pit ako mal Gutalax.

 

Po masakri nám dušu pohladili deathmetalisti ASPHYX z Holandska, ktorí k nám doviali spolu s predzvesťou prichádzajúceho albumu, ktorý im vyjde v septembri. Hlavne zaujal hlas ich vokalistu Martina Van Drunena, ktorý je na death metal dosť atypický a znel skôr doomovo. V každom prípade ich vystúpenie bolo pre nás isté napravenie chuti.

 

Nasledovali ešte tri kapely MALIGNANT TUMOUR, INFERNAL TENEBRA,TOTEM. Tie sme však už nevideli, takže sa im ospavedlňujeme za našu neúčasť.

 

Celkové hodnotenie festivalu? Služby výborné, kuchyňa chutná a domáca, chýbalo nám tam ale nealko pivo, lebo striedať radler s kofolou tri dni v kuse je smrtelná kombinácia. Jediný nedostatok sa týkal parkovania, žiaľ, ludí treba usmerňovať. Pri kapelách pre nás jednoznační headlineri boli Batushka a Rotting Christ. Vyborný výkon podali Helevorn, Harakiri For The Sky, Inferno, Cattle Decapitation a Asphyx. Prekvapili nás Divine Chaos, Bölzer, Daylight Misery a Steel Engraved. Zo slovenských kapiel sme mali skvelé zastúpenie v Galadriel, Doomas, Perversity a Holotropic. Gutalax je špeciálna kategória, ktorú si prosíme aj budúci rok.

 

Line-up by v budúcnosti nemusel byť taký nahustený, pokojne by stačilo o 30% kapiel menej a začiatok programu až na obed. Určite by sa predišlo prázdnemu miestu pod pódiom pri prvých kapelách, ktoré začínali už o deviatej. A so svetlom sa veľmi na fotografov nemyslelo. Veríme však, že aj keď pravdepodobne už opäť na novom mieste, bude GOTHOOM 2017 rovnako vydarený ako tento.