AVANTASIA by sa stručne dala opísať ako najslávnejšia a najuznávanejšia metalová opera všetkých čias. Jej veľkoleposť už niekoľko rokov presahuje drážky platní a fanúšikovia s vytržením a zatajeným dychom sledujú jej trojhodinové vystúpenia. Ani tento raz tomu nebude inak. Avantasia prichádza s novou doskou Moonglow a svetové turné k tomuto albumu začne v srdci Európy – u nás na Slovensku. Frontman a hlavný mozog tejto formácie Tobias Sammet by sa dal opísať ako veľmi milý, charizmatický a po mojich skúsenostiach aj veľmi komunikatívny a ochotný. Aké novinky chystá so svojou metalovou operou a čo všetko nám prezradil o svojom tvorivom procese, ale aj zážitkoch a skúsenostiach z detstva, to sa dozviete v našom rozhovore.

 

V dobe, keď vznikla kapela Edguy, si mal iba štrnásť rokov. To ma vedie k predpokladu, že si bol k hudbe vedený odmala. Na začiatok by som sa ťa preto rád opýtal, či to tak naozaj bolo a prečo si sa rozhodol hrať práve metalovú muziku?

Myslím si, že metalovú hudbu si nevyberieš. To ona si vyberie teba. Bolo to tak, že keď som mal štyri roky, objavil som bratove kazety. Konkrétne kazetu kapely AC/DC. Na jednej strane bol album Back In Black a If You Want Blood You've Got It na druhej strane. Musel som tú kazetu počuť tisíckrát. Páčila sa mi jej energia a už vtedy som cítil, že tento druh muziky je písaný pre mňa. Bolo mi jasné, že toto je to, čo ma oslovuje, čo cítim, čo milujem. Bolo to energické a silné. Ale keď som prišiel do veku sedem - osem rokov, začal som si všímať, že mnoho ľudí takejto muzike nerozumie. Podľa mňa bola nádherná, ale iní hovorili, že je otrasná. Nerozumel som tomu. Považoval som tú hudbu za upokojujúcu. Asi preto som sa chcel stať muzikantom už vo veľmi mladom veku. Pamätám si, že ako dieťa som hral na organ. Môj učiteľ ma nechával hrať skutočne zlú nemeckú ľudovú hudbu. Jasné, to bolo to, čo sa malo hrať na organe. Ale znelo to tak zastaralo a nudne. Prirovnal by som to k päťdesiatemu výročiu svadby pred štyridsiatimi rokmi. Presne takýto zvuk to malo. Kúpil som si teda vlastné noty. Boli to noty k piesni Crazy, Crazy Nights od Kiss. Priniesol som ich na hodinu. Povedal som učiteľovi, že toto je skladba, ktorú chcem hrať a položil som noty pred neho. No on povedal: „Nie, nemyslím si, že toto by bola hudba, ktorú by sme mohli hrať na organe.“ Ale ja som vtedy už poznal Deep Purple. Oni mali predsa Jona Lorda a preto som nesúhlasil. Vedel som, že existuje organista, ktorý hrá tento žáner. Miloval som Fireball, Highway Star, Child In Time a všetky tie skladby. A tak to jednoducho prišlo. Mal som štrnásť a založili sme si prvú vlastnú kapelu. Bolo celé také jasné. Jednoducho som nikdy nemal plán B. Preto tvrdím, že tento druh hudby si vybral mňa.

 

V tomto ti úplne rozumiem. Tiež som hral na organ, keď som bol mladší a môj učiteľ mal na rockovú a metalovú muziku podobný názor.

Áno. Je to skutočne ten najnudnejší hudobný nástroj, aký si dokážeš predstaviť. No neskôr, keď prišli všetky tie šialené zvuky, Leslie zvuky a keď zistíš, že naň môžeš hrať lakťom alebo celými dlaňami, jednoducho sa na ňom vyblázniť, vtedy to začína byť zaujímavé. Ale tie skladby, ktoré som musel hrávať ja... Bože, to bola taká nuda. Na druhej strane som však rád. Naučil som sa tam čítať noty a lepšie porozumieť hudbe ako takej. Dnes mi to síce už nejde, neviem zahrať niečo iba tak z nôt. Ale viem, čo robím a to je dobre. Nevedel by som to, keby som na tie hodiny organu nechodil.

 

Prejdime teda k tvojej tvorbe a tvojim kapelám. Zo začiatku albumy kapiel Edguy a Avantasia zneli power/speedmetalovo. Ale obe sa, viac-menej súčasne, počas rokov vyvinuli do hardrockovejšej podoby. Prečo prišla táto zmena v oboch kapelách?

Nikdy som to nebral tak, že by sme niečo zmenili. Edguy dokonca začínal práve ako hardrocková kapela. Počas prvých troch či štyroch rokov náš bubeník ani nemal dvojšľapku. Hrali sme veci ako Paradise City, Livin‘ On A Prayer, She’s A Little Runaway a podobne. Aj naše prvé vlastné skladby boli skôr rockové. Ale boli sme fanúšikovia Helloweenu a prvý bubeník v Edguy chcel byť čoraz rýchlejší, tak si kúpil dvojšľapku. Zrýchľovali sme a zrýchľovali, až sa z toho stala akási olympiáda v rýchlosti. No možno to bolo aj tým, že je oveľa ťažšie zahrať pomalé veci a zahrať ich dobre. Je jednoduchšie hrať rýchlo a znieť ohromujúco, než hrať pomalé veci, ktoré budú solídne, dobré a pôsobivé. Pre mladých muzikantov je to, myslím, typické. Chcú byť ako smršť. Rýchli a extrémni, ako to len ide. Preto sme mali takúto tvár na začiatku aj my. Albumy ako Metal Opera alebo povedzme Theater Of Salvation od Edguy sú predovšetkým rýchle.

Ale ja som vždy bol otvorený akémukoľvek druhu muziky a tak isto asi aj ostatní v Avantasii. A taktiež v Edguy. Mám rád kapely ako Dio, Iron Maiden, Kiss, AC/DC, taktiež Helloween a Judas Priest, ale tiež Deep Purple a Van Halen. Chcem tým povedať, že sčasti to ľudia vnímajú ako zmenu, lebo sme hudobne otvorení a vyvíjame sa. Aj ja sám si všímam, že sa vyvíjam ako hudobník aj ako skladateľ. Potrebujem byť otvorený rozmanitejším hudobným elementom, inak by som sa stále opakoval. Ale svoje korene napriek tomu nikdy nezapriem. Keď si vypočujete náš nový album Moonglow, nájdete tam poriadne heavymetalové skladby, powermetalové skladby, ale sú tam aj balady a aj nejaký sofistikovanejší epický rockový materiál, ktorý sa dá prirovnať k tvorbe kapiel Queen alebo Meat Loaf. Ale aj piesne, ktoré prirovnáte k Helloweenu. Mám to jednoducho vo svojej DNA.

Som otvorený a potrebujem to tak sám, pretože inak by sme opakovane vydávali albumy ako Theater Of Salvation. Keď sme napríklad vydali album Hellfire Club, nebola to predsa kópia dosky Mandrake. Vždy sme skúšali spraviť niečo, čo sme predtým ešte nerobili, aby sme zachovali v hudbe vzrušenie. Myslím si, že práve toto je veľmi dôležité, lebo inak stratíš iskru. Nemôžeš nahrávať rovnaký powermetalový album znova a znova, a znova bez toho, aby si pridával nové elementy. V takom prípade sa staneš nudným a ľudia si povedia: „Zas sa snažia napodobniť ten Hellfire Club, ale nefunguje to. Keď to spravili prvý raz, bolo to lepšie. Znie to ako lacná kópia, ktorá má iba zarobiť peniaze.“ Koniec koncov, aj nás samých by nudilo stále sa opakovať.

 


Viem, že si chcel tento raz spraviť niečo úplne iné. Mal si v pláne vydať sólový album. Tak či tak, album Moonglow skončil ako nová Avantasia. Zaujímalo by ma ale, pokiaľ si sa so svojím prvotným zámerom dostal. Vydal by si sólovú dosku pod svojím vlastným menom? A ako by sa volala?

Myslíš, keby to naozaj bol sólový album? Nemám tušenia. Tak ďaleko som sa nedostal. Vieš, ten nápad so sólovou doskou sa nestihol vlastne nikam posunúť. Ja som sa iba chcel, takpovediac, vymaniť z rutiny. Bolo to koncom roka 2016 alebo začiatkom 2017, keď som začal zapisovať nápady znejúce na albume Moonglow. Vtedy som si pomyslel, že by som mal možno spraviť sólový album. Všetci odo mňa očakávajú, že budem robiť určité veci. Musel som sa uistiť, že sa zo mňa nestane otrok nejakého harmonogramu, ktorý nemôžem ovplyvniť. Všetci si myslia, že spravím album Edguy a o rok vyjde Avantasia. Potom opäť Edguy a opäť Avantasia. Potom dva mesiace prestávka, festivaly a opäť Edguy, Avantasia... Nie, nie, nie! Podľa takéhoto rozvrhu už žijem dvadsať rokov a ja som ten, kto to všetko musí zvládnuť. Ja som napísal všetky albumy Avantasie a väčšinu materiálu na albumoch Edguy. Povedal som si, že nechcem ďalej žiť ťažený takýmito očakávaniami. Nemôžem tak žiť. Ja nie som perpetuum mobile.

Rozhodol som sa teda, že nebudem robiť nič. Zmiznem vo svojom vlastnom suteréne a budem pracovať na materiáli iba pre seba. Nikto do toho nebude môcť zasahovať. Nikto nebude mať právo podieľať sa na tom či vôbec niečo o tom vedieť. Malo to byť moje tajné sprisahanie. Len a len ja. A potom mi napadlo... A, samozrejme, ešte Sascha. A tak sme spravili niekoľko pesničiek bez toho, aby sme vedeli, čo z toho bude. I keď Sascha možno tušil, že by to mohla byť nová Avantasia. A ja som si následne, úplne podvedome, celkom rýchlo uvedomil jednu vec. Načo by som robil sólový album? Avantasia je sólový projekt. Akurát obohatený o skvelých vážených hudobníkov. Asi v tej dobe som si všimol nasledovné – cítiť z toho Avantasiu, znie to ako Avantasia. Stavím sa, že to je Avantasia. A tak tu máme jej nový album.

 

Nezabudnem, ako som prvý raz uvidel obal albumu Moonglow. Moje prvé slová boli: „Ten obrázok vyzerá úplne ako z Burtonovho filmu.“ V jednom rozhovore si nedávno dokonca sám spomenul, že piesne na novom albume sú temné ako Poeove príbehy a Burtonove filmy. Je teda naozaj obal inšpirovaný tvorbou Tima Burtona? Si jeho fanúšik?

Milujem Tima Burtona. Hľadal som možných umelcov na stvárnenie obalu albumu Moonglow a na internete som objavil chlapíka menom... Teraz si nemôžem spomenúť na meno. Bože, starnem! Bol to Alexander Jansson. Stále mi napádalo Andreas Alexanderson. Nie, nie, bol to Alexander Jansson. V každom prípade, švédske meno. Alexander Jansson je skvelý maliar. Objavil som jeho tvorbu a úplne mi pripomínala Tima Burtona. Jeho diela mali krásnu auru. Boli groteskné, ale zároveň milé, pekné a zasnené. Ihneď som si pomyslel, že presne tohto chlapíka potrebujem, aby spravil coverart k nahrávke Avantasie. A on to spravil. Súhlasil a ja som z toho naozaj veľmi šťastný.

A áno, som fanúšikom Tima Burtona, pretože sa s jeho dielami dokážem stotožniť. Vyzdvihuje krásu vecí, ktoré sú pekné možno až na druhý pohľad. A presne s týmto pocitom sa stotožňujem. S pocitom byť niečím očarený a mať rád niečo, čo iní ľudia považujú za abnormálne. A presne toto ma v živote mnoho ráz zranilo. Bolelo to hlavne na začiatku. Časom si na to dokážeš zvyknúť, ale aj tak... Keď považuješ niečo za nádherné a iní ľudia hovoria, že je to odpudivé... Pamätám si, keď som bol druhák, priniesol som si kazetu AC/DC, o ktorej sme sa rozprávali, do školy na výtvarnú. Mal som sedem alebo osem rokov. Dovolili nám nosiť si na túto hodinu kazety. Všetci si priniesli rozprávky. Pár ľudí si prinieslo popovú muziku. Môj kamarát pustil I Should Be So Lucky a všetkým sa to páčilo. A tak som taktiež priniesol kazetu a pustili sme si ju. Bola to live verzia skladby High Voltage od AC/DC. Všetci sa na mňa pozerali, akoby som bol mimozemšťan. Mysleli si, že je to zlé. Že to nie je normálne. „Si dieťa, nemal by si počúvať takýto hluk. Ako sa ti to môže páčiť? Kto má na teba takýto zlý vplyv?“ Nechápal som, prečo to všetko hovoria. Mne sa to naozaj páčilo. Neurobil som to preto, aby som niekoho urazil alebo pobúril. Myslím, že postavy Tima Burtona a väčšina jeho filmov je založená presne na tomto pocite. Pocite ľudí zosmiešňovaných len kvôli ich spôsobu života, ich presvedčeniu a tomu, že sú sami sebou. A s týmto pocitom sa stotožňujem.

 

Keď sme sa rozhovorili o filmoch a príbehoch, prejdem rovno k ďalšej otázke, ktorá s nimi súvisí. Prvé dva albumy Avantasie boli bez pochýb koncepčné. Mali konkrétny dej. Na ďalších albumoch sa príbeh hľadá čoraz ťažšie a ťažšie, i keď tam je. Zameriavaš sa skôr na konkrétne skladby a príbehy sú abstraktnejšie a metaforickejšie. Ktorý spôsob písania je ti teda bližší? Je veľmi náročné napísať album s plynulým príbehom?

Myslím, že keď sa zameriaš primárne na príbeh a pristupuješ k tomu ako k novele alebo k filmu, aby si vyrozprával príbeh od začiatku do konca, utrpí tým podľa mňa poetický aspekt. Máš pred sebou šesťdesiat minút otextovanej hudby. Máš v nej refrény, ktoré by mali byť hymnické, teda by sa mali opakovať. Je skutočne ťažké iba prostredníctvom albumu vyrozprávať príbeh bez toho, aby si vysvetlil súvislosti. A vysvetľovanie súvislostí opäť nepomáha poetickému štýlu v hudbe. Ja preto pokladám za oveľa väčšiu výzvu napísať niečo, čo pozostáva z individuálnych dielikov, ktorými sú piesne. Albumom Moonglow som vytvoril svet, ktorý je veľmi výrazný, veľmi premyslený a veľmi nápaditý. Tým pádom existuje aj príbeh, na ktorom je celý koncept postavený. Ten príbeh je v mojej hlave. Vidím tam všetky tie obrazy, konverzácie aj dej. Ale piesne som chcel ponechať predsa len o čosi viac metaforické, pretože keď začneš príliš veľa vysvetľovať, v konečnom dôsledku niečo stratíš. Oveľa radšej dodám pekné body, ktoré si poslucháč pospája sám.

Úprimne si myslím, že novela a hudba sú dva úplne odlišné druhy umenia. Je skutočne ťažké spraviť skladbu s refrénmi a typickou štruktúrou piesne a povedať ňou príbeh. Myslím, že to dokonale nefungovalo ani pri albumoch Metal Opera Part 1 a Part 2. Okolo tých albumov je veľa mysticizmu a, samozrejme, aj veľa chvály. A som na ne hrdý. Ale myslím si, že keby som ľuďom nedal booklet s kompletným príbehom, ktorý všetko vysvetľoval, nikto by pravdepodobne nevedel, o čom, do pekla, vlastne tá doska je. To len potvrdzuje moje tvrdenie, že je veľmi náročné zakomponovať do bežného rockového albumu aj príbeh so všetkým tým napätím a neistotou.

 

Spomenul si prvé dva albumy Metal Opera Part 1 a 2, ktoré tvorili príbeh. Ďalšie tri albumy boli združené pod názvom The Wicked Trilogy. Sú podobne prepojené aj albumy Mystery Of Time, Ghostlights a Moonglow?

Nie. Mystery Of Time a Ghostlights sú prepojené, ale Moonglow začína úplne nový cyklus. Nasledovať bude ešte Moonglow Part 2 a to bude všetko. Budú to dva albumy zaoberajúce sa spoločným konceptom. Čiže úplne nový celok.

 

Doposiaľ vyšiel z novej dosky jeden singel The Raven Child, ku ktorému ste zverejnili lyric video. Môžeme očakávať nejaký nový videoklip k inej piesni ešte pred turné?

Určite áno. Nové video vyjde o dva či tri týždne. Bude to video k titulnej skladbe Moonglow, v ktorom budete môcť vidieť Candice Night a mňa. A uvidíme, neskôr by mohol vyjsť aj tretí singel. Úprimne, do natáčania klipov nás ženie vydavateľstvo. Ja to nenávidím. Je to tá najnudnejšia vec na svete. Zabiješ päť dní... Dobre, povedzme, že tri dni. Z toho jeden deň natáčaš a dva dni cestuješ. A v podstate len celý čas sedíš a čakáš. Potom natočíš pár scén, snažíš sa otvárať ústa do textu a predstieraš, že si ideš vyspievať hrdlo. A cítiš sa ako idiot. Nikdy nebudem môcť spievať v kapele na playback, pretože sa pri tom cítim strašne hlúpo. Robil som to už pre pár televíznych šou. Vyjdeš na pódium a tváriš sa, že spievaš. No a cítiš sa skutočne ako idiot.


spustiť videospustiť video

Nebolo by v tom prípade lepšie nahrať opäť nejaký live klip?

To ešte naozaj neviem. Naposledy sme to tak spravili s piesňou Draconian Love, ale pri novom albume fakt netuším. Zatiaľ nič také neplánujeme. Ale niekedy je zábavnejšie veci neplánovať. Ja som veľmi spontánny človek. Neplánovali sme to ani pri Draconian Love. Rozhodol som sa asi tri týždne pred koncertom. Hovorím: „Hej, poďme to natočiť a spraviť video.“ A vtedy všetkých v zákulisí rozbolela hlava. Tour manažér hneď kričal, že nie. Ale nasledovali porady a dohady, ako by sme to mohli spraviť. Áno, niekedy som spontánny až príliš a iní ľudia tým trpia, ale tak ja prosto fungujem. A je to celkom vtipné, pretože sme vlastne natočili DVD, ktoré sa nikdy nestalo DVD-čkom. Stále máme natočené tri alebo štyri koncerty z Ghostlights Tour, ktoré snímalo dvanásť kamier, ale zatiaľ sme so všetkým tým materiálom nespravili nič.

 

Neviem, či je to zámer, ale v niekoľkých posledných videách, konkrétne Dying For An Angel, Sleepwalking a Mystery Of A Blood Red Rose, prenasleduješ ženy. Je to iba náhoda alebo za tým treba hľadať hlbšiu symboliku?

Je to pravdepodobne len to, čo si režiséri videí myslia, že robím vo voľnom čase. Nie naozaj, je to zábavné, pretože som o tom takto nikdy neuvažoval. Teraz to vyzerá, že som nejaký zlý chlapík, ktorý stále stalkuje ženy vo videách. Ešte som nad tým nepremýšľal a vlastne som ešte nevidel ani naše nové video. Iba som nahral svoje časti a netuším, ako to celé postrihajú a či nebudem opäť prenasledovať nejakú ženu.

 

Každý sa ťa asi pýta na tvojich kolegov z kapely. Ja by som sa však rád spýtal na ľudí, ktorí v Avantasii z nejakého dôvodu neboli. Viem, že si v minulosti oslovil umelcov ako Bruce Dickinson, Meat Loaf či Alexi Laiho. Pribudli s novými doskami Avantasie na tento zoznam príliš zaneprázdnených umelcov ďalšie mená?

Tak to si nepamätám. Musel by som porozmýšľať dlhšie. Ale s Bruceom Dickinsonom sa to stáva stále pri každom novom albume. No mal som jeden nápad do piesne, ktorá nakoniec nie je na albume Moonglow. Ale to ti neprezradím, pretože sa to možno podarí pri albume Moonglow Part 2.

 

Chcel si spolupracovať na svojom projekte aj s niektorými z tých, ktorí už, bohužiaľ, nie sú medzi nami?

Áno, určite. Chcel som pracovať s Ronnym Jamesom Diom a Steveom Leem z Gotthardu. So Steveom Leem sme to aj naplánovali, ale odložili sme to na najbližšiu nahrávku Avantsie. Ale potom prišla tá hrozná nehoda. A Ronnyho Jamesa Dia som kontaktoval už pri albume Metal Opera a potom ešte pri jednom albume neskôr. Nepamätám si, či to bol The Scarecrow alebo The Wicked Symphony. Bol to veľmi milý človek a som šťastný, že som mal možnosť stretnúť ho. Bol veľmi láskavý a cítil som sa v jeho prítomnosti príjemne. Keď som ho skúšal znova kontaktovať, tak mi jeho manažérka, ktorou bola jeho manželka, povedala, že to Ronny momentálne, bohužiaľ, nebude môcť spraviť, pretože sa vyskytli veci, ktoré to znemožňujú. Pravdepodobne už bol v tej dobe chorý. Opustil nás zhruba o rok, myslím. Nie som si už istý, kedy sa to všetko presne stalo. Takže títo dvaja. Rád by som spolupracoval na Avantasii s Ronnym Diom a Steveom Leem.

 

Ako si sám spomenul, Avantasia je plná vážených umelcov a skvelých muzikantov. Dalo by sa povedať, že je to jedna z najobľúbenejších superkapiel vôbec. Preto moja posledná otázka, ktorá máta určite aj tisíce tvojich fanúšikov znie: Prečo sa vstupenka na vaše koncerty nedá rozšíriť o Meet & Greet?

Pretože je to skutočne extrémne náročné. Hráme šou, ktorá trvá tri alebo dokonca tri a pol hodiny. A v máji hráme v podstate na štyroch kontinentoch počas troch týždňov. Je to šialené, ale skutočne počas troch či štyroch týždňov prejdeme celý svet. Celé turné je stlačené do takého malého časového rámca, že hráme každú noc, prípadne každú druhú noc. A popri tom, samozrejme, to nekonečné cestovanie. Každý je preto rád, keď môže zostať v hoteli čo najdlhšie, pospať si a relaxovať. Toto je hlavný dôvod, prečo to nerobíme. 

spustiť videospustiť video

Tobiasa Sammeta a Avantasiu nájdete aj v rockovom nástennom kalendári na rok 2019 - objednávaj TU.