Vízia zajtrajška sa zdá byť nezrozumiteľná a časom sa stane neodvratná. Ľudstvo stratí nielen svoju dominanciu, ale aj samotný zmysel a k tomu prispejú aj globálne preteky v zbrojení založenom na umelej inteligencii a na jeho konci sa stanú autonómne zbrane kalašnikovom zajtrajška. Umelá inteligencia je najväčšou hrozbou ľudskej existencie a ďalší vývoj by mohol znamenať koniec ľudskej rasy. Toto sú tézy najnovšieho posolstva „rozthrashených amerikáncov“ Warbringer.

Warbringer od prelomového opusu Worlds Torn Asunder pozdvihujú úroveň moderného thrash metalu a darí sa im vrátiť do povedomia headbangerov tradíciu rýchleho thrashingu, ktorú pracne a úspešne založila Veľká štvorka a ďalej ju rozvíjali dajme tomu Exodus, Testament, teutónsky triumvirát Sodom/Kreator/Destruction, ale aj brazílski domorodci Sepultura či kanadskí severania Annihilator.

Nehovoriac o tom, že nová doska, už šiesta od Warbringer, kde „bručoun“ John Kevill viackrát prekročil vlastný tieň, kde rytmika v zložení Chase Bryant a Carlos Cruz odhaľujú svoje kvality a gitarový záprah Becker/Carroll presviedča, že ani po toľkých rokoch na scéne nepodliehajú senilite, má šancu kvalitatívne prekonať kompozície modlársky uznávaných kapiel, ktoré už vydali tento rok albumy. Weapons of Tomorrow je nielen vzorovým príkladom kvalitného thrashingu, ale aj dokonalým obrazom súčasného metalového podzemia a jeho kvalít. A to bez akéhokoľvek chvastúnstva, mačismu alebo šovinismu a bez prvoplánovitého tvorenia prudko agresívneho, komplikovaného alebo melodického materiálu. Sakra, geniálny album. Bez príkras, bez hystérie alebo falošného sentimentu dochádza medzi jednotlivými skladbami k boju, ktorá je vlastne najlepšia. Objaví sa tam všetko, čo bolo v danom subžánri vymyslené a každý jeden kúsok si háji vlastnú hrdosť či zdroj inšpirácie, ale dokáže sa aj uraziť a priznať prehru. Stručne a jasne, čo kompozícia, to nastavené zrkadlo ktorejkoľvek veľkej thrashovej legende a vždy s veľkou dávkou vlastnej invencie a moderného soundu. A keď sa objaví problém až okatej kopirácie, tak namiesto pokračovania okamžite zmenia a vyriešia tento problém s ľahkosťou riedkeho hovna prepadávajúceho cez sieťku na motýle. Toto si neviem predstaviť ani v tej najväčšej metalovej kapele (dúfam, že všetci dobre vedia, koho som tým myslel). Na tomto opuse je všetko, od počiatkov thrashingu až po súčasné thrashmetalové podzemie.



Už prvá skladba „Firepower Kills“ načrtáva, že to nebude žiadne „dostaveníčko“ pod kostolnou vežou a predstavuje tento kvintet ako majstrov farebnej inštrumentácie s nejednoznačnou melodikou, ale jasnou štýlovou formou, komplikovanou výstavbou a prehľadnou harmonickou paletou, do ktorej obratne namiešali štipku moderných disonancii. V druhej „The Black Hand Reaches Out“ je cítiť ľahký príklon k metalcoreu, alebo skôr špinavému hard-coreu, veď ten nasratý rev a prívalové zbory sú ako z nejakej terrorizujúcej dosky. Nebojte ale, nič sa nedeje, stále je to thrashing ako vyšitý, len trochu „ochcaný“ podzemným hnusnom s príponou „core“. Pri „Crushed Beneath the Tracks“ sa dá len priblblo uvedomele pokývkávať vlasatou lebeňou nad tým množstvom existenciálnych múdrostí na tému thrash metal, ktoré sem pätica nejakým zvláštnym spôsobom natlačila. A štvrtá?... “Defiance of Fate“... úplná geniálnosť a jeden z najlepších kúskov na tejto mozog vymývajúcej doske. Nádherná mnohofarebná epika vyvrátená z thrashového pažeráka, následne vrazená do mierne vyhúleného kuchynského mixéra, ktorý z toho vymixuje všetky tie najlepšie ingrediencie od metallikovských peciek „Sanitarium“ a „Fade to Black“ a vyleje sa z neho thrashové smoothie, skvelej chuti, načernalého odtieňa a melancholickej konzistencie. Je ako pokojný vetrík pohrávajúci sa s vaším három, ktoré následne trhá vlasy aj s korienkami, aj s parazitmi. Je to iný svet ako skladby pred ním a po ňom, ale stále je to Warbringer. Ďalšia „Unraveling“ vzdialene pripomína slayerovský rukopis a je takým vybitím energie pred ďalším orgastickým „píkom“ „Heart of Darkness“ s úvodným mrmlaním basgitary a jemnej gitarky a následnej krutej načernalej hrmavice. Je to taký deštrukčný prízrak, ktorý vstáva zo špinavého blackového podzemia, aby pozdvihol morálku nastupujúcej generácie thrashových spolkov. Kua... sorry, ale dávam repeat a púšťam si túto pecku s čiernymi elementmi ešte raz. Jej sedem minút je ako prelet nadzvukovej stíhačky pri dosiahnutí machovej rýchlosti. Thrashový majsterštich „Power Unsurpassed“ je inšpirovaná metallikovským puppetom, ale s výrazným vlastným autorským vkladom. Irónia a sarkazmus spojené zvláštnou agóniou ako v „Outer Reaches“ pôsobí mnohokrát depresívne, ale v podaní Warbringer je to ďalšia pecka do fajnového všeznalého ksichtíku každého blba, ktorý bude mať odvahu zatratiť tento fuckt skvelý album. „Notre Dame (King of Fools)“ nezaprie v sebe vplyvy black, ale aj death metalu a jeho agresia skvelo kooperuje s atmosférou Hugovho Quasimoda. Záverečnú a poslednú bodku dáva skvelá dlhšia epika „Glorious End“, kde skvelá inštrumentácia stavia na temných farbách, časté striedanie tempa a neustále prelievanie významov dávajúce tejto kompozícii dimenzie programovej hudby alebo skoro až hudby progresívnej. Virtuózne koncipovaný inštrumentálny part dáva veľký priestor kapele, ktorá zaujme rytmickou pregnanciou, ku koncu príznačným kľudom a námesačnou snovosťou, s ktorou končí vo fade out-e.

spustiť videospustiť video

Nech mi nikto nehovorí, že keď počúvam takýto thrash, mám v hlave vymetené ako v škrupine kokosového orecha po stretnutí s opičou tlamou. Nesmejte sa, ja to myslím vážne! Po tomto albume by som sa najradšej vyplakal u nášho premiéra a potom by som vám dal všetkým príkaz k trvalému pobytu tohto opusu vo vašich digitálnych zariadeniach. Samozrejme, keby som mohol.

Moje hodnotenie:

Thrashová smršť menom Warbringer (recenzia) - 1Thrashová smršť menom Warbringer (recenzia) - 2Thrashová smršť menom Warbringer (recenzia) - 3Thrashová smršť menom Warbringer (recenzia) - 4Thrashová smršť menom Warbringer (recenzia) - 5Thrashová smršť menom Warbringer (recenzia) - 6Thrashová smršť menom Warbringer (recenzia) - 7Thrashová smršť menom Warbringer (recenzia) - 8Thrashová smršť menom Warbringer (recenzia) - 9Thrashová smršť menom Warbringer (recenzia) - 10