Kráľ je mŕtvy! Nech žije kráľ!... tak takto to asi nepôjde... Veď Phil Lynott je už v rockovom nebi od januára ´86 a Gary Moore sa k nemu pripojil skoro presne na deň po dvadsiatich piatich rokoch. Takže o akého panovníka vlastne ide? Ide skôr o album, ktorého obal mi leží na stolíku a kolečko sa točí v gerete. A čím je tento materiál pod hlavičkou Black Rose: A Rock Legend tak známy, či zaujímavý, či pre hudobnú históriu dôležitý? Je to jediný štúdiový album, kde sa práve títo dvaja rockoví kohúti stretli na jednom dvore a „všechno si vyříkali, jak se patří“.

Čierna ruža sa právom radí medzi klasické albumy Thin Lizzy a dá sa povedať, že je to jeden z posledných naozajstných hardrockových albumov siedmej dekády. Produkciu zaobstaral, ako aj pri posledných dvoch albumoch, osvedčený Tony Visconti a čo je najzaujímavejšie, Briana Robertsona nahradil staronový  bluesrockový gitarový „hero“ Gary Moore, ktorý sa už okolo Thin Lizzy obšmietal začiatkom sedemdesiatych rokov, keď na Silvestra roku ´73 nečakane kapelu opustil Eric Bell kvôli zdravotným ťažkostiam. Moore, bohužiaľ, vydržal len do apríla nasledujúceho roku a nahral s nimi tri skladby, včítane pecky „Still in Love with You", ktorá sa aj objavila na štvrtom albume Nightlife. Tentokrát vydržal celý pobyt v štúdiu, a tak vzniknuvšia doska žiari ako obrúsený diamant s dvomi geniálnymi vrcholmi. Dokonalo posilnil záprah zdvojených gitár, a tak každý jeden dielik v tejto skladačke vystihuje komplexnosť a rozmanitosť, ktorá bola venčená druhou priečkou U.K. album chart.



Osem troj- až štvorminútových skladieb spája klasický „thinlizzyovský“ sound, ale posledná, deviata titulná kompozícia je dlhší, zložito prekomponovaný tok hudby, ktorý sa jednoznačne nedá nazvať len hard rock. Jednotlivé podtituly tohto štvorčasťového opusu v pôvodnej írštine nazvanej „Roisin Dubh“ sú pre Lynotta a spol. pastvou pre rozoznenie tradičných írskych piesní plných dramatických vrcholov, charakteristickým, farebne bohato nuansovaným Lynottovým vokálom a gitarovým dvojzáprahom Moore/Gorham. Aranžmány dvojice Lynott/Moore plne rešpektujú pôvodné originálne party a druhá časť "Will You Go Lassie Go" tejto skladby je mylne zaraďovaná ako ľudová, ale v skutočnosti ju napísal William McPeake, a ako prvý ju nahral prvý Francis McPeake. Skladbe nechýba citlivá interpretácia s veľkou dávkou bolesti duše, ktorá k írskym nápevom patrí a tiež sa dá nájsť aj irónia, lascívnosť, ktorá buble pod povrchom horúceho jadra. Od záveru albumu prejdime na úvodnú „Do Anything You Want To“, čo je vlastne úplne klasická pecka od Thin Lizzy, v dnešnej dobe neprekvapujúca a ničím sa nelíšiaca od iných starších singlov kapely. Ale taká „Waiting for an Alibi“, to už je iné kafe. Vynikajúci hitový zásek, ktorý dal dostatok priestoru pre vokál i gitary k vytvoreniu širokej škály dynamických zvratov a farebných inštrumentálnych pasáží. Ostatné hardrockovinky sa typom ani atmosférou výraznejšie nelíšia, ale je možné zodpovedne povedať, že všetky stoja za to. Ale ktorá je najúchvatnejšia?... to ide veľmi ťažko. Snáď len krehotinka „Sarah“, venovaná Lynottovej práve narodenej dcére, vybočuje z reči celého materiálu a určitou hudobnou štylizáciou sa prikláňa k efektívnemu zjemneniu a dáva celej doske, a nielen doske, ale celej tvorbe Thin Lizzy, iný rozmer. Bezchybná produkcia (Tony Visconti), premyslená výstavba skladieb, neotrelé nápady, obdivuhodná kompaktnosť a brilantné výkony dueta Moore-Gorham. Je neuveriteľné, že v tejto skladbičke sa mihne so svojou fúkačkou Huey Lewis, ktorý v osemdesiatkách slávil úspech so svojím The News. Zaujímavosťou je, že na „seconde“ z roku ´71 Shades of a Blue Orphanage sa tiež objavila skladba „Sarah“, ktorá je ale v tomto prípade o Lynottovej babičke. Za zmienku stojí aj funkový pattern škopkov, ktorý dopredu poháňa skvelú „S&M“ s príkrym brutálnym textom, kratučkým konzistentným sólom bicích a spoluautorstvom Briana Downeya. Toto si treba pustiť a nie o tom písať...

spustiť videospustiť video

V roku 2011 vyšla remastrovaná verzia aj ako Deluxe Edition a túto dopĺňa bohatý bonusový disk. Je tu päť iných verzií skladieb včítane skvelej „Roisin Dubh“, ktoré sa na pás zachytili na showke v Nassau v roku ´78. Naživo vyznievajú ešte lepšie a komplexné gitarové sóla sú jednoducho úchvatné. Okrem „lajvkových“ bonusov je tu zaujímavá alternatívna verzia „Toughest Street in Town“ s agresívnejším soundom a nechýba ani B-strana singlu „Do Anything You Want To“ v podobe dobre šliapajúcej „Just the Two of Us“. Bonusy dopĺňajú trochu nevýrazná odrhovačka „Rockula“ a dlhá verzia „A Night in the Life of a Blues Singer“, čo je vlastne pomalá namodralá dvanástka, tak typická pre neskoršiu tvorbu Gary Moora.

Album Black Rose: A Rock Legend je naozaj skvelá hardrocková doska, ktorej ani v dnešnej dobe nič neuberá na zaujímavosti a nadčasovosti. Otvára cestu k možnej obľube tvorby Thin Lizzy a zároveň ponúka veľmi pútavý a príjemný zážitok.

 

Vydavateľstvo: Decca/Universal

Krajina: Írsko

Dátum vydania: 13. apríl 1979

Minutáž albumu: 38 min 49 sek

 

Skladby:          

01. Do Anything You Want To

02. Toughest Street in Town

03. S&M

04. Waiting for an Alibi

05. Sarah

06. Got to Give It Up

07. Get Out Of Here

08. With Love

09. Róisín Dubh (Black Rose): A Rock Legend

  I. Shenandoah

  II. Will You Go lassie Go

  III. Danny Boy

  IV. The Mason's Apron

 

Zostava:          

Phil Lynott – vokál, basgitara, akustická gitara

Scott Gorham – gitara, vokály

Gary Moore – gitara, vokály

Brian Downey – bicie, perkusie

Huey Lewis – harmonika v „Sarah“ a „With Love“

Jimmy Bain – basgitara v „With Love“

Moje hodnotenie:

Thin Lizzy - Black Rose: A Rock Legend - 1Thin Lizzy - Black Rose: A Rock Legend - 2Thin Lizzy - Black Rose: A Rock Legend - 3Thin Lizzy - Black Rose: A Rock Legend - 4Thin Lizzy - Black Rose: A Rock Legend - 5Thin Lizzy - Black Rose: A Rock Legend - 6Thin Lizzy - Black Rose: A Rock Legend - 7Thin Lizzy - Black Rose: A Rock Legend - 8Thin Lizzy - Black Rose: A Rock Legend - 9Thin Lizzy - Black Rose: A Rock Legend - 10