Konečne sme sa teda po rokoch čakania dočkali. Na Slovensko prišla 18. októbra úplne po prvýkrát jedna z najvýraznejších svetových symphonic metalových kapiel - švédska metalová legenda THERION. Kapela, ktorá je plným právom označovaná za legendu, pôsobí na metalovej scéne už pozoruhodných 28 rokov, na svojom konte má vydaných celkom 15 albumov, 5 DVD a live albumov a za svoju históriu má už odohrané nespočetné množstvo koncertov takmer po celom svete. A tentoraz prišiel čas na exkluzívnu show aj pre nás na Slovensku, vďaka aktivite Pavla Urbaniča a Priory of Kliffoth - Symfonica Slovakia, o.z. A aby toho nebolo na prvýkrát pre niekoho náhodou málo, tak na bratislavský koncert THERION prišiel rovno aj Paolo Vallerga, ktorý je tvorcom Therion boardgame a krátkeho filmu An Adventure With Therion, aj so svojím exkluzívnym merchom. Takže kto mal záujem, mohol si od neho zaobstarať nejakú stolovú hru, tričko, prípadne nejaký iný merch z jeho neopakovateľnej produkcie. Po letnom supporte pre Nightwish sa opäť dostalo podobnej cti rozbiehať tento event pre slovenské kapely SYMFOBIA a TRISTANA, ktoré si takto mohli pripísať ďalšiu výraznú položku do svojho životopisu.


Aj keď tento koncertný sviatok pripadol na nedeľu, tak aj vďaka kvalitnému a dlhodobému promovaniu som osobne o účasť nemal absolútne žiadne obavy. Potvrdilo sa mi to hneď po príchode, keď pred bratislavským Majestic Music Clubom zapĺňalo okolité priestranstvo množstvo fanúšikov už hodinu pred oficiálnym otvorením vstupu. Apropo, mám pocit, že už vtedy mal byť vstup otvorený, nakoľko veľa fanúšikov ešte stálo na schodoch počas toho, čo hrala prvá kapela. Ale je to aj o ľuďoch, kedže polovica sa dostane dnu a potom o pár minút ešte smeruje von za kamarátmi, na cigaretu, na pivo do vedľajších podnikov. Potom to vyzerá ako na nedostavanej D1, všetko sa to zrazu melie na vstupe a odnesú si to väčšinou tí, ktorí musia na koncert cestovať z väčšej diaľky a majú objektívne dôvody na to, že nestepujú na mieste činu s dostatočným predstihom.

Ako prví sa na pódium postavili SYMFOBIA v zostave František Molnár – klávesy, Pavel "Vandy" Prokop – bicie, Peter Bugár – basgitara, gitaristi Milan Sitár a Peter Varga, ktorých doplňuje kráska za mikrofónom Erika Strečková, pričom si ešte dovolím pripomenúť, že ak by ste sondovali hudobnú históriu väčšiny pánskeho osadenstva kapely, dopátrali by ste sa napríklad aj k starej heavy metalovej klasike zvanej IF. Áno, áno, od koncertu v Banskej Bystrici som opäť trochu pátral a rozširoval svoje chabé obzory. Ako som už načrtol, klub sa ešte len postupne zapĺňal a skalný fanklub kapely sa tak postupne rozširoval o prichádzajúcich fanúšikov. Setlist sa niesol v znamení debutového albumu Way of the Queen (2015), pričom v mojom prípade najviac zaberali chytľavé Only GoodbyeWay Of The Queen, klipovka Dragon a monumentálnejšie ladená Bloody Wings. SYMFOBIA bola u mňa na druhý pokus, v odstupe pár mesiacov, lepšia ako pri našom prvom stretnutí. Predsa len, kapela koncertne vystupuje iba od začiatku tohto roku a postupom času by sa mali prejaviť skúsenosti získané každým odohratým koncertom. Dnes to pre mňa malo potešiteľne zvukovo väčšie gule, lepší celkový drive a oceňujem taktiež aj vyhýbanie sa prostorekosti pri komunikácii s publikom, čím kapela pôsobila profesionálnejšie. Na Eriku v slušivých šatách bol príjemný pohľad, spievalo jej to celkovo veľmi dobre, ale byť na mieste zvukára, tak jej spev vytiahnem o čosi vyššie, nakoľko Erika má podľa mňa veľmi jemný hlas a vo viacerých prípadoch musela doslova prekričať ten zvukový náklad, pričom pri tých extrémnych polohách to už párkrát trochu uletelo. Celkovo sa jednalo o príjemný rozbeh eventu. Za dnešný večer ešte udeľujem Erike titul Miss pódia a prajem všeobecne kopec dobrej hudby, záchranu populácie tresky a svetový mier.

Po vyvetraní sa vonku prichádzam späť práve na začiatok setu TRISTANA a opäť sa staviam priamo pod pódium. Štvorica Peter Wilsen - vokály, Dušan Homér - gitara, Ladislav Krabáč - basgitara a Roman "Elevo" Laššo – bicie sa do toho pustila razantne hneď od začiatku. Gro setu pozostávalo z posledného albumu Virtual Crime (2015) a všetko to napriek melodike malo príjemnú power tvrdosť, keď Dušanovu gitarovú hradbu dopĺňala pestrá a nápaditá Lacova basa. Mám pocit, že väčšina skladieb TRISTANA sú stavané pre dvojhlas. Naposledy mala kapela parádnu výpomoc v podobe hosťujúceho Matsa Levéna, ale tentokrát to spevák Peter zvládal všetko sám a striedal melodický vokál so screamom, ktorý taktiež pridával skladbám na razancii. Badateľné to bolo hlavne pri takej Bloody Snow alebo Resurrection a, samozrejme, nemohla chýbať ani posledná klipovka Fallen. Pod pódiom to už bolo viac zaplnené, aj keď veľa fanúšikov stále ešte len prichádzalo, prípadne sa rozhodlo testovať obsah pivných sudov v bare pod tribúnou, kam som sa, mimochodom, tentokrát ani nedostal. Peter dnes trochu ubral na početnosti komunikácie s publikom a osobne mám pocit, že to bolo tak akurát, keďže menej je niekedy viac. Za mňa to bolo výborné vystúpenie a pochvalu som počul aj od okolostojacich fanúšikov, ktorí sa očividne dobre bavili. Nastáva teda čas na vydýchnutie a mentálnu prípravu na príchod hlavných hviezd večera.

A je to tu, Slovenskooo! Za zvukov úvodnej The Blood Of Kingu z albumu Sirius B (2004) nastupujú na pódium velikáni THERION a okamžite od prvých tónov sa celý zaplnený klub s jasotom nadšene rozoskákal. Po boku zakladateľa, posledného pôvodného člena, gitaristu a skladateľa, ktorým nie je nikto iný ako Christofer Johnsson, sa za tie roky na scéne vystriedalo nespočetné množstvo špičkových muzikantov, no a dnes v Bratislave mu robia spoločnosť Nalle Påhlsson – basgitara, Christian Vidal – gitara a Johan Koleberg – bicie, pričom fantastickú spevácku úderku tvoria hviezdny Thomas Vikström, jeho dcéra Linnéa Vikström a najnovší prírastok v rodine Therion, sopranistka Chiara Malvestiti. Ako druhá v poradí zaznieva skladba Cults Of The Shadow z prelomového albumu Theli (1996) a klub opäť prepuká v jasot, nakoľko je zrejmé, že to dnes bude o priereze tvorby a dostane sa aj na kultové starinky. Ak mal niekto pred dnešným večerom pocity neveriaceho Tomáša, že pokiaľ neuvidí, tak neuverí, musel byť hneď od začiatku presvedčený tou kvalitou, ktorá sa na nás vyvalila. Orchestrálne pasáže šli zo samplov, muzikantská zostava to dávala ako z partesu, pekne od podlahy a s patričnou tvrdosťou. Bol to proste poctivý metal a ten metal bol jednoducho skvelý. Prakticky už tu by som mohol prestať písať. Nie že by nebolo o čom, práve že je, je toho veľa a mám pocit, že len samé superlatívy. Vynikajúci Thomas, skvelá Linnéa dokazujúca, že nie je len dcérou slávneho otca a potomkom starého otca, operného speváka Sven-Erika, a fantasická Chiara dodávali tejto torte tú povestnú čerešničku. Linnéa v pozícii zla alebo smrti a Chiara v pozícii dobra alebo života ladili s Thomasom úplne geniálne, pričom práve oni sa starali o komunikáciu so skvelým publikom. Z bohatej diskografie Therion bolo čo vyberať do setlistu, veď čo album, to skvost a snáď si každý našiel tú svoju srdcovku, ktorá ho rozohriala ako horúci punč kolujúci v žilách. Pod pódiom to neustále vrelo, skákalo sa, tancovalo, spievalo a vracali sme tak vlastným spôsobom kapele to, čo sme od nej dostávali. Pri Asgård z albumu Secret Of The Runes (2001) sa v myšlienkách dostávam do obdobia, keď som mal 26 rokov, vtedy prekvapivo ešte aj dlhé vlasy a tento album som počúval do zodratia. Tá trilkujúca melódia a úchvatné nápevy mi spôsobili vlhko v očiach, lenže to už sme boli pri klipovke Sitra Ahra z rovnomenného albumu (2010), ktorej názov opakovane spieva každé hrdlo v klube. "In the ocean, deep down, under raging waves, wrapped in memories, you´ll find..." To už zaznieva príbeh o Zemi Mu v ťahavej, jemnej a epickej Lemuria z rovnomenného albumu (2004) a v publiku vznikajú spontánne tancujúce páry. Celkovo sme sa ňou dostali zhruba do polovice setu Therion a stále je na čo pozerať, je čo počúvať a stále je to bezchybné, bez jediného hluchého miesta. Skladby odsýpajú závratným tempom a dostávame sa aj k ďalšej klipovke Son Of The Staves Of Time z albumu Gothic Kabbalah (2007). Slovo si zobral už aj Christofer, aby nám povedal, že Therion sú spolu už 28 rokov, prešli 54 krajín a teraz na Slovensku ako keby našli domov. Zasmial sa, že v nejakom roku 1987 sa sem nejako nemohli dostať, ale po tých všetkých rokoch a koncertoch nerozumie tomu, prečo prišli na Slovensko až teraz a zároveň nás jedným dychom poctil, že sme fantastické publikum. Pred samotným záverom nastáva kratučká pauza, aby sa po nej rozozvučali tóny skvelej hitovky Rise Of Sodom And Gomorrah z albumu Vovin (1998), ktorý mám doteraz na originál MC a opäť sú všetky ruky hore a všetky oči na kapele. Ale pomyselný zlatý klinec prišiel až tou úplne poslednou skladbou. Thomas vybehol na pódium v drese slovenskej hokejovej reprezentácie podpísanom našimi hviezdami, ktorý ho čakal v hotelovej izbe na privítanie od organizátorov. Keď potom zaznelo Powers of Thagirion, watch the Great Beast to be, for to Mega Therion, the Draconian melody..., strhlo sa neopísateľné šialenstvo a spievať začali aj plastové poháre od piva. Áno, bez kultu kultov v podobe To Mega Therion by to bolo neodpustiteľné a určite nie len ja som bol šťastný, že tento žánrový míľnik zažívam práve tu a teraz naživo, hlavne keď som na to musel čakať toľko rokov. Ubehlo to rýchlo, je koniec a Therion patrí absolutórium za jeden bezchybný a fantastický koncert, ktorý pre nás odohrali. Ride the Beast of ecstasy, Spiritual supremacy, Ride the Beast of ecstasy... bola to veru extáza, ĎAKUJEME!!!

Po predýchaní si dávam hodnotiaci zraz s priateľmi v susediacom bare Cobra, kde sa zhruba po pol hodine neočakávane zjavil sám Thomas Vikström a po chvíľke prekvapenia nastalo fotenie a aj nejaké krátke rozhovory. Thomas potvrdil to, čo už spomínali všetci z pódia, že sa im tu fakt páči a boli milo prekvapení, ako sme ich privítali a aké sme boli skvelé publikum. Niečo podobné mi potvrdili aj Chiara, Nalle a Paolo, keď sme si spolu po koncerte písali, s dovetkom, že sa sem radi čoskoro vrátia. Tak snáď nebudeme na ďalšiu návštevu Therion čakať opäť toľko dlhých predlhých rokov.

Ako sa to už pomaly stáva dobrým zvykom, tak pridám aj názory z tábora fanúšikov, ktoré dopĺňajú môj pohľad a ďakujem im týmto za spoluprácu:

Filip (Liptovský Mikuláš): Na začiatku ma trocha dosť nasrdilo, že som sa nedostal načas na koncert, čo ma trošku mrzí lebo zo SYMFOBIA som videl len 2 skladby. Napriek nevyspievanému hlasu ich speváčky ma to celkom bavilo, nakoľko pánkovia boli super zohratí. TRISTANA zahrali super a poslednou pesničkou to perfektne zavŕšili. U nich by som podotkol to, že na to, čo hrajú, by uživili ešte jeden nástroj, či už gitaru alebo klávesy, teda klávesy asi skôr. No a potom prišiel na rad THERION. Nakladali od začiatku do konca, perfektná show, svoju robotu predviedli na tej najvyššejšejšej úrovni, Linnéa predviedla, že nie je v kapele len ako dcéra známeho otca a atraktívny doplnok kapely, ako to občas v niektorých kapelách býva, ale že jej hlavná prednosť je hlavne v jej hrdle, čo spolu s Chiarou predviedli svojím neskutočným vokálnym prejavom. Keď na záver Thomas vybehol s Christianom na pódium a zadelili posledne songy v slovenských dresoch, cela sála išla do kolien a pridalo to možno ďalších 30% k už aj tak dokonalej showke. A nakoniec čerešničkou na torte bolo to, keď Thomas prišiel so svojím fanklubom do Cobry a bez okolkov sa začal s nami fotiť, pričom nás nakoniec ešte aj nasmeroval do backstageu s tým, že tam nájdeme aj zvyšok kapely. Niektorí členovia kapely už boli na odchode, ale nemali problém vystúpiť z naštartovaných taxíkov a pofotiť sa s nami. No zaver len dodám, že THERION nasadil veľmi vysokú latku, či už po hudobnej alebo ľudskej stránke, ktorá sa bude len ťažko prekonávať.

 

Mária (Bratislava): Skupina THERION má 28 rokov a túto nedeľu konečne po prvýkrát vystupovala aj na Slovensku. Hoci sa koncert konal v nedeľu večer, účasť bola nad očakávanie. Severský symfonický metal to valcoval na pódiu od začiatku. Prelínali sa staršie piesne s novšími, pomalšie s rýchlejšími. Bolo evidentné, že si to kapela na pódiu poriadne užívala... o publiku, samozrejme, nehovoriac. Veľmi pozitívne bolo predstavenie novej mladej speváčky Chiary Malvestiti. Z Chiary počas celého koncertu vyžarovala obrovská charizma a spätosť s publikom, no to sa dá povedať, samozrejme, aj o celej kapele. Na konci koncertu bola úplne dojatá z reakcie publika na koncert, ktorý bol skvelý aj vďaka jej famóznemu prevedeniu operného spevu. Tomu nasvedčuje aj fakt, že po záverečnej skladbe To Mega Therion jej výkonu vzniesol hold samotný Thomasa Vikström. Po zlínskom koncerte spred troch rokov (pri príležitosti 25. výročia založenia kapely), kedy bol spev speváčiek trošku sklamaním, malo publikom teraz dojem, že počuje THERION vo svojej zlatej ére. Pribratie Chiary do kapely rozhodne nebol krok vedľa. Šmrnc tomu celému dodával spevák Thomas Vikström a taktiež jeho rebelská dcéra Linnéa Vikström. Táto dračica vedela neraz rozpáliť (nielen) mužské srdce. Celkovo sa s Chiarou (nielen hlasovo) nádherne dopĺňali, hoci boli jasne stajlované ako dva protiklady. Zvyšok kapely často predvádzal publiku svoje umenie a to ho po každej piesni odmenilo veľkým aplauzom. Kapela je veľmi dobe zohratá a členovia sú veselá kopa, čo predviedli veselými monológmi medzi jednotlivými skladbami. Na konci koncertu si niektorí členovia kapely obliekli slovenské dresy. Bolo to veľmi pekné gesto a slovenské publikum si tým nielen uctili, ale dali mu aj najavo, že hoci sú na Slovensku prvýkrát, sú šťastní, že tu môžu vystupovať a tešili sa z jeho nadšenia. Takto si predstavujem (vlastne už nemusím) koncert skvelej kapely. Aj napriek tomu, že kapela prešla rôznymi zmenami, tak v zostave ako aj v hudobnom žánri, zdá sa, že stále má čo publiku priniesť a predviesť a určite ešte nepatrí do starého železa. Už teraz sa teším na ďalší koncert.

 

Daniel (Bratislava):  "Sme spolu 28 rokov, prešli sme 54 krajín a na Slovensku sme našli domov," ústami Christofera Johnssona a expresívnym vyjadrením Thomasa Vikströma v slovenskom drese sa poslednou skladbou poďakovali slovenským fanúšikom, že po štvrťstoročí konečne ožili aj u nás.

Môj názor... keď hlavným tvorcom kapely je Christofer Johnsson, chcel tým povedať, o čom je pre neho jeho hudba. Ja počúvam THERION asi 20 rokov a väčšina skladieb hovorí o cudzích mýtoch, iných krajinách a náboženstvách. Ak skutočne existuje nejaký multikulturálne orientovaný hudobník, tak je to práve on. THERION je kapela, ktorá deťom porozpráva o krajinách, ktoré nepoznajú. Je to taká švédska tradícia a v podstate ich prejav je dosť hlbokým a duchaplným vyjadrením ich kultúry, asi tak ako nosenie hokejových dresov tej našej. Páčilo sa mi, ako Christian narábal s gitarou, ale osobne si myslím, že tí najlepší hudobníci, akých THERION mohli mať, už odišli. Rád by som si dal s Christoferom debatu o tom, kam sa chcú uberať ďalej alebo či je čas zakotviť doma. Viezli sa na vlnách dlhočizný čas a možno by som mu vedel dať nejakú tú myšlienku aj o hudbe budúcnosti... no na to nie je čas :). A predsa to, že ja ho poznám, neznamená, že on pozná mňa :). Hmm... tá malá speváčka v tých šatách (Chiara) má fantastický hlas... A na dôvažok kapela potrebuje nájsť domov... možno našla srdce na Slovensku a možno to bolo len vyjadrenie profesionálov, ktorí sem prišli po prvý krát a nevedeli čo ich čaká. 

PS: Trocha mi vadil ten stres, začali tými najrýchlejšími peckami, až sa basák potil a potom hrali asi iba hodinu a dvadsať minút... čo je trocha škoda.

 

Aby ste mali predstavu, čo za skvosty na koncerte odzneli, pripájam aj celý setlist:

1-Blood of Kingu 2-Cults Of The Shadow 3-Son of the Sun 4-Invocation of Naamah 5-Asgård 6-Sitra Ahra 7-Flesh Of The Gods 8-The Khlysti Evangelist 9-Lemuria 10-Abraxas 11-The Perrenial Sophia 12-Ginnungagap 13-Raven of Dispersion 14-Son of the Staves of Time 15-The Rise Of Sodom And Gomorrah 16-To Mega Therion

 

A na úplný záver fotogaléria od skvelej Niwyiben, ktorej taktiež ďakujem za spoluprácu.