Dolný Kubín ukrýva indierockový poklad. Partia THE RISING SIGN však nechce ostať ukrytá a o svoje miesto pod hudobným slnkom bojuje nielen zmluvou s rakúskym vydavateľstvom, množstvom koncertov aj so zahraničnými kapelami, ale aj druhým albumom Fragments, ktorý vyjde v polovici novembra, alebo účasťou v súťaži Rocková Maturita, kde sa prebojovali až do finále. Spevák Adam a klávesák Michal nám o tom povedali viac.

 

Fragments bude vaša druhá oficiálna nahrávka, no hovoríte o nej ako o svojom debute. Prečo?

Adam: V časoch, keď sme s Martinom nahrávali album Moments Like This, sme ešte nevedeli, čo vlastne chceme od muziky a s čím ideme do štúdia. Ale chceli sme sa nejako hudobne vyjadriť. Brali sme to vtedy však predovšetkým ako hobby. Ten album nevyšiel pod žiadnym vydavateľstvom, na žiadnom nosiči a vlastne ani nebol oficiálny. Dali sme ho iba na internet. Bol to akýsi projekt viacerých ľudí. Nie klasický album kapely. Naproti tomu Fragments je dlhodobá spolupráca štyroch priateľov, ktorých zanietenie a tvrdú prácu je doslova počuť.

 

Zverejnili ste už teaser, ktorý naznačuje, ako bude celý album znieť. Ako by ste ho však charakterizovali vy?

Adam: Je svojský a surový. Nepridŕžame sa na ňom konkrétnych zvukových šablón. Neustále chceme svoju hudbu niekam posúvať. Na albume Fragments nie je ani jedna akustická gitara. Všetky gitary sú elektrické a sú nahrávané prostredníctvom rôznych techník a efektov. A aj napriek tomu, že v našich skladbách znie často klavír, dovolím si tvrdiť, že sa tu dá nájsť aj množstvo neštandardných klávesových zvukov.

Michal: Keď si pustíš Moments Like This a následne Fragments, asi by si nepovedala, že je to album jednej a tej istej kapely. A to je dobre. Lebo nie je. Preto by som nový album charakterizoval veľmi jednoducho. Náš.

 

Výroba albumu od nahrávania cez mix a master až po vydanie prebiehala trochu medzinárodne. Kde všade nahrávka putovala?

Adam: Nahrávanie a mixovanie prebehlo v štúdiu Apollo na Orave. Finálny mastering robil Gio Conti zo štúdia Artefacts Mastering v Berlíne. Gio bol dosť neštandardná voľba, pretože bežne pracuje žánrovo s úplne inou hudbou. Orientuje sa zväčša na techno a elektronickú muziku. Práve v tom sme videli najväčší potenciál. V možnosti, že do našej nahrávky prinesie iný smrad.

Michal: Ako už Adam spomenul, nahrávali sme doma na Orave a mastering sa robil v Nemecku. Grafiku má na svedomí veľmi talentovaná slovenská umelkyňa, CD sa lisujú v Poľsku a vinyly sa režú v Nemecku. A čerešničkou na torte je už asi len zastrešenie naším rakúskym vydavateľom Mai Lei Bel. Ostáva nám veriť, že sa naša doska ujme minimálne v tých štátoch, ktoré sa na jej realizácii podieľajú.


spustiť videospustiť video

V dnešnej dobe sa čoraz viac kapiel rozhodne nevydať svoj album len digitálne či na CD, ale aj na vinyle. Čo k tomuto kroku ovplyvnilo vás?

Adam: Vždy som sníval o tom, že naše skladby vyjdú aj na vinyle, kde je vidieť celú grafiku vo veľkom. Tá je pre mňa neoddeliteľnou súčasťou hudby. CD je predsa len malý formát a digitál stojí, čo sa týka grafiky, za nič. Vinyl je v tomto ohľade pre mňa svätý grál.

Michal: Jednak je ten vizuál naozaj krásny. To platí o obale aj o samotnej platni. A jednak sa vinyly čoraz viac derú na povrch. Ľudia v nich majú obrovskú záľubu. Je to úplne iný zážitok pustiť si muziku z vinylu. A pre zberateľov má neporovnateľne väčšiu hodnotu než CD.

Grafiku vám robila slovenská umelkyňa Andrea Lala. Ako ste sa k nej dostali a prečo práve ona?

Adam: Narazil som na ňu náhodne na Instagrame asi vo februári tohto roku. Ihneď som si zamiloval jej osobitý štýl. Po dohode s chalanmi z kapely som sa jej teda opýtal, či by mala záujem podieľať sa na grafickej stránke nášho albumu a ona súhlasila.

Michal: Keď mi Adam poslal nejaké Andreine obrázky s návrhom, že ju osloví v súvislosti s grafikou nášho albumu, ihneď som súhlasil. Som veľký fanúšik Tima Burtona a niečo v jej tvorbe mi podvedome evokuje jeho kreslené filmy.

 

Máte za sebou už aj testovanie fyzickej kópie, album o mesiac vydáte oficiálne. Čo bolo na celom tom procese prípravy albumu najťažšie?

Adam: Pre mňa to bolo nahrávanie spevu. Všetky texty, ktoré píšem, sú veľmi osobné, i keď sa snažím navonok ich intimitu nedávať príliš do popredia. Už pred nahrávaním som mal istú víziu emócie, ktorú chcem do spevu dať a podporiť tým texty. Pretaviť to v štúdiu do reality bolo preto pre mňa asi tou najťažšou časťou celého procesu. Zároveň to pre mňa ale bola jedna z najemotívnejších hudobných skúseností.

Michal: Nahrať niektoré konkrétne party bola pre mňa síce výzva, ale najnáročnejšie bolo určite doťahovanie detailov pri mixe. Nahrali sme množstvo zvukov a skúšali ich kombinovať tak, aby mali vo výsledku správny pomer. A čím viac členov kapely v štúdiu sedí, tým ťažšie je dohodnúť sa na najmenších detailoch, ktoré sú pre celkovú atmosféru najdôležitejšie.

 

Mali ste kapela aj nejaké nezhody, čo sa týka výslednej podoby skladieb? Alebo u vás vládne konsenzus a rýchlo sa na všetkom dohodnete?

Michal: Niekedy sme sa hlavne pri mixovaní museli navzájom trochu krotiť. Ale všetci sme chceli pre Fragments len to najlepšie a je to tam počuť.

Adam: Čo sa tohto týka, myslím, že máme v kapele veľmi uvoľnenú a demokratickú atmosféru.Každý vyjadril svoj názor a napokon sme dospeli k určitému kompromisu. Väčšie nezhody sme ale nemali. Nikomu nešlo o to, aby jeho nástroj vyšiel do popredia. Všetci sme chceli, aby hudba vo svojej inštrumentálnej podstate každú skladbu posunula na čo najvyššiu možnú úroveň.


spustiť videospustiť video

Oproti prvotnej tvorbe kapely ste zmenili zvuk, nástroje aj personálne obsadenie. Ako tento prerod prebiehal?

Adam: V úplných začiatkoch kapely ňou prešlo na postoch gitaristov, klávesákov a basákov viacero ľudí. Napokon sme ja a Martin začali svoj prvý album nahrávať ešte s jedným kamarátom, ktorý sa časom od nás oddelil. V ére Moments Like This bol náš zvuk založený na klasickom britpope deväťdesiatych rokov. Ale mňa to veľmi rýchlo omrzelo a Martinovi to, popravde, nevoňalo už od samého začiatku. Keď sa k nám pridali Juro a Mišo, všetci sme boli za to odosobniť sa od žánrových stereotypov. Napokon z toho vznikla naša druhá nahrávka, ktorá sa skutočne vymyká akémukoľvek žánrovému škatuľkovaniu.

Michal: Myslím si, že na súčasný zvuk kapely má najväčší vplyv najmä personálne obsadenie. Ustálenie zostavy, zohranosť, chémia medzi členmi a naše dobré priateľstvo v kombinácii s faktom, že každý z nás počúva v podstate úplne inú muziku posunuli tvorbu kapely The Rising Sign pravdepodobne najviac.

 

Začali ste sa viac zaoberať experimentovaním. Naprieč dejinami k tomu umelcom pomáhali rôzne najmä psychotropné látky, ktoré dokonca pasujú k takémuto druhu hudby. Čím sa pri tomto experimentovaní nechávate inšpirovať vy?

Adam: Pri písaní skladieb si veľmi rád otvorím víno, dobrú čokoládu a k tomu si zapálim vonnú sviečku. Ale nahrávanie albumu prebehlo bez akýchkoľvek suplementov. Nechali sme sa unášať len hudbou a vlastným rozpoložením vyplývajúcom z momentálnych emočných stavov.

Michal: Keď príde Adam s nápadom na skladbu, väčšinou tvorím svoj part na základe atmosféry, ktorú z jeho dema cítim. Pokiaľ tvorím demo ja, premietam svoje momentálne myšlienkové pochody do čiernobielych klapiek. Ako partia sme ale, našťastie, natoľko psychotropní sami o sebe, že to nepotrebujeme podporovať omamnými látkami. Ušetrené peniaze radšej vrazíme do muziky.

 

Tento váš posun sa očividne vyplatil, keďže ste sa dostali do finále Rockovej Maturity v kategórii Pop. Dlho ste rozmýšľali, či sa do súťaže prihlásiť? Čo nakoniec zavážilo?

Michal: S nápadom prihlásiť sa som prišiel ja. Sledoval som aj predošlé ročníky tejto akcie a, popravde, chcel som prihlásiť kapelu už do druhého ročníka súťaže. Nakoniec som od toho upustil a myslím si, že sa vyplatilo počkať. Trochu sme síce váhali, či sa prihlásime do kategórie rock alebo pop, ale keďže v prihláške spadalo indie pod pop, pripojili sme sa k tejto kategórie. A aj to bola pre nás pravdepodobne tá najlepšia možná voľba.

Adam: Mne nikdy hudobné súťaže neboli pochuti. Nikdy som nechcel byť súčasťou šou, akými sú Superstar či Česko Slovensko má talent. Preto som zo začiatku aj v prípade Rockovej Maturity váhal. Ale potom som si na naliehanie chalanov k tejto súťaži našiel viac informácií a povedal som si prečo nie. Mali sme v tej dobe k dispozícii iba nahrávky z albumu Moments Like This a nemali sme čo stratiť tým, že dve z nich do súťaže pošleme.

 

Čo chystáte na finále súťaže? Viem, že odohráte aj pár skladieb z nového albumu. Ako si trúfate odhadnúť výsledok finále?

Adam: Na finále odznejú iba skladby z nového albumu. Osobne si myslím, že máme kvalitnú tvorbu, ale je tam aj mnoho iných kvalitných kapiel. Urobíme však všetko preto, aby sa ľudia s nami zabavili. Veď to je prvoradé.

Michal: Chystáme sa zabaviť. A, samozrejme, aj všetkých, ktorí prídu. Ak vás zaujímajú detaily, príďte sa presvedčiť sami. Výsledok finále si však odhadnúť netrúfam. Ale spravíme všetko pre to, aby bol pre nás čo najlepší.

 

Určite sledujete aj iné kapely, ktoré súťažia aj v ďalších dvoch súťažných kategóriách Rock a Metal. Komu v nich fandíte?

Michal: V kategórii Rock som veľmi fandil kapele Fictive Marry, ktorá sa, bohužiaľ, ďalej nedostala. Ale mám veľmi rád aj tvorbu kapely Parketový Lev. V metalovej päťke by som ale víťaza nebol schopný určiť. Všetkých päť kapiel poznám, aktívne počúvam, vídam na koncertoch a s niektorými sa dokonca poznám aj osobne. Sú to skvelí ľudia a prvenstvo si podľa mňa zaslúžia všetci. Víťaz ale musí byť len jeden. Držím im palce.

Adam: Taktiež som fandil kapele Fictive Marry. Je škoda, že sa nedostali do finále. A ešte fandím Čadu.

Použité zdroje:
Foto: ruun