Prívlastok „švédsky“ dávame k viacerým veciam. Vodka, Ikea, ABBA, tankisti, trojka. A pokiaľ si švédsku trojku rezneme helvétskym krížom, dostaneme koncert troch kapiel, ktoré v utorok 18. septembra rozozvučili bratislavský Randal. THE POODLES sa v rámci Prisma Tour 2018 zastavili prvýkrát aj u nás. Ako support pre svoje turné doviedli ukázať mladých chalanov SWISSMAYD (hádajte, z kadiaľ pochádzajú) a krajanov DEGREED.

 

Pár minút po 20:00 nastúpili Swissmayd. Ich klasický hard rock pritiahol do sály neveľké množstvo fanúšikov, väčšina stále postávala pri bare. Mladíci predstavili svoj album Music Is Passion. Mne ich tvorba a aj spevákov hlas trošku pripomínali staršie veci kapely Bon Jovi. Príjemné, melodické, neukričané. Komunikácia s fanúšikmi bola priateľská. Verím, že ešte o nich budeme počuť.

 

Na severanoch Degreed vidno viac skúseností. Trošku pritvrdili a aj medzi návštevníkmi bolo vidno, že sú známejší než prví účinkujúci. Predstavili aktuálny singel Body Of Work z pripravovaného albumu, ale aj staršie veci, najmä eponymný album z vlaňajška. Výkon bol viditeľne profesionálnejší, ale asi práve o tú profesionalitu aj menej emotívnejší. Akoby nad Štokholmom už bola zimná sezóna a chalani nasadili zimníky, baranice a už len prečkáme do jari. Na svoju porciu švédskych mäsových guliek nedali šľahačku.

 

The Poodles. Priznávam, na koncert som išiel „čistý“. Vypočul som si na internete posledný album, nevidel som ani jedno video, ani jednu fotku. Okrem tej titulnej, ktorá promovala turné. Začiatok vystúpenia už mierne zaplnil klub, okolo stovky návštevníkom postávalo vôkol pódia. Prvé skladby akoby sa zvukár kapely ešte len zoznamoval s technikou v klube. Nemastné-neslané. Ale tak okolo tretej skladby zrazu došlo k emotívnej erekcii Randalu. A potom už to išlo.

 

Spevák Jakob Samuel si robil s ľuďmi čo chcel, spievalo sa, poskakovalo, preskočila iskra. Aj na kapele bolo vidno, že síce nie je pod stageom nátresk, emócií tam bolo za štadión. Mimochodom, som presvedčený, že práve tá kvalita aj kvantita emócií slovenských headbengerov a krása našich dievok sú to jediné, čo do našich končín ešte ťahá kapely. Návštevnosť ani predajnosť muziky (myslím si) nie.

 

Po koncerte prišiel čas aj na pivko s fanúšikmi, zopár fotiek, nejaké autogramy a išlo sa domov. Ako skonštatoval Jakob, zajtra treba do práce. A kapela pokračovala k južným susedom. Ďakujeme za veľmi príjemný večer, páni!