SABATON už predstavili rôzne bitky 1. a 2. svetovej vojny. Dovolili svojim verným fanúšikom privoňať k umeniu vojny pri albume Art Of War inšpirovaným knihou od Sun Tzua. Čiastočne vlastným spôsobom odkryli históriu Švédskeho kráľovstva, ale aj niekoľkých ďalších bitiek z čias kráľov na albume Carolus Rex. Na albume Heroes poukázali na príbehy rôznych hrdinov, medzi inými aj jedného československého (leteckého maršala Karla Janouška). A teraz sú späť s novinkou The Last Stand, aby vyrozprávali legendy posledných bitiek z rôznych období, ale nielen také, o ktorých sa píše v učebniciach dejepisu. No nielen to, týmto počinom to vyzerá, že na svetlo svetla priniesli svoje majstrovské dielo.

 

Power metal znamená silu a tá rozhodne je už v úvodnej skladbe, ktorá nesie názov Sparta. Už od začiatku je mocná, plná tvrdej agresivity, čo z nej presakuje až tak, že človek vidí pred sebou bojisko, kde do piesku vsakuje krv porazených. Je o poslednom boji Sparťanov, ktorí padli v bitke pri Termopylách proti Perzii. Sparta je skladba s jednoduchým, ale zato výstižným textom. Cítiť z nej bojovného ducha, či už melodicky, textovo alebo kvôli hlasu Joakima Brodéna. Pri niektorých úderoch bicích Hannesa van Dahla niekde akoby krásne počuť cvendžanie mečov, keď perzská oceľ narazila na spartskú.

 

V podobnom drsnom duchu sa nesie aj nasledujúca skladba setlistu, lebo krv nevsakovala iba do pieskov priesmyku Termopyly. O dlhý čas neskôr tiekla ulicami Belehradu, kde bojoval i Dragutin Gavrilović, ktorého sa týka tematika Last Dying BreathZnova ide o pieseň s doslova kvapkajúcim násilím. Stačí zatvoriť oči a cítite ho na koži, hlboko v útrobách a aj spomínaný posledný výdych (last dying breath) na tvári.

 

Zo Srbska zmietaného 2. svetovou vojnou sa pri tretej skladbe Blood Of Bannockburn presúvame do štrnásteho storočia, konkrétne do Škótska. Tu Škóti práve bojovali o nezávislosť pod vedením Róberta Brucea, ktorý ich nakoniec doviedol k víťazstvu nad Edwardom II., anglickým kráľom. Skladba niektorým ľuďom pripomenula The Trooper od Iron Maiden, hlavne začiatkom. Škótsku tematiku umocňujú gajdy, ktoré sú v úvodnom inštrumentálnom sóle najvýraznejšie, ale pri lepšom započúvaní sa ozývajú v pozadí pocelý čas. Celkovo ide o melodicky svižnú až hravú vec, hoci sa dá považovať za bojovú pieseň, čo si vojaci mohli na povzbudenie spievať počas toho, ako išli do bitky proti anglickému kráľovi. A budete si ju hneď spievať aj vy, pretože má veľmi chytľavý text, ale najviac refrén.


spustiť videospustiť video

Cez krátky Diary Of An Uknown Soldier (denník neznámeho vojaka), ktorý je menšou prestávkou, sa dostaneme k The Lost Batallion. Tú pustili von už v júni ako ochutnávku z The Last Stand. Rozhodne to nebola ale žiadna jednohubka, skôr lahôdka takmer taká dobrá ako celý hlavný chod. Jej príbeh je zasadený do konca 1. svetovej vojny, konkrétne do bitky pri Argonnskom lese, kde došlo k obkľúčeniu amerických vojakov Nemcami. Skladba je melodicky agresívna, tajomná až smutná, akoby v nej bol vyjadrený súcit so stratenými vojakmi nepriamo odsúdenými na istú smrť, ale zároveň v nej cítiť hrdosť a ospevovanie legendy. V refréne gradácia melódie dosiahne vrchol, kde je zrazu Brodénov hlas nasýtený pocitmi jasne kričiacimi - kašľať na zúfalstvo a že nás tu nechali, budeme bojovať, lebo sme príliš hrdí na to, aby sme sa len tak ľahko vzdali nepriateľovi! Ako podškrtnutie toho, že sa všetko odohárava uprostred bojového poľa, počas celej skladby pozorný poslucháč zachytí zvuk, ktorý by mohol byť charakteristický pre dopadanie nábojníc na zem niekde na betón, keďže je počuť cinkanie, ktoré spolu v kombinácií s bicími môže nepriamo vytvárať ilúziu paľby.

 

Opäť sa z 1. svetovej vojny presunieme o kúsok späť v čase a do inej krajiny. Konkrétne do Afriky, kde sa odohal dej Rorke's Drift. Na ktorom mieste, zrejme netreba vysvetľovať. Rorke's Drift je energická skladba znova plná agresivity a rýchla asi ako staršia skladba od Sabaton, konkrétne Speeder. Celá je presýtená rýchlymi gitarami, hlučnými bicími, ktoré zase a znova krásne kontrastujú s témou – boj.

 

S poradí siedmou skladbou sa dostávame do polovice albumu, ktorou nie je žiadna iná než ústredná pieseň albumu The Last Stand. Kusy z nej ste mohli počuť už v upútavkach na nahrávku. The Last Stand je opäť o niečo menej agresívnejšia, viac hravá, ale nie až tak ako Blood Of Bannockburn. Stále má viac charakter akéhosi hymnusu. Tematicky sa týka povstania Švajčiarskej gardy, ktorá v šestnástom storočí chránila vo Vatikáne pápeža Clementa a podarilo sa jej ho uchrániť pred vojakmi lojálnymi Habsburgovcom, aby mohol utiecť.

 

Ďalšie pritvrdenie príde naspäť s Hill 3234. Jej témou je bitka sovietskeho letectva proti mudžáhidinským rebelom, čo už nie je až taká ďaleká história. Skladbe dominujú bubny a hrdelný hlas Joakima Brodéna. V oboch iba cítiť temnotu celého popisu akcie.

 

So skladbou Shiroyama sa dej presúva na ďaleký východ až do Japonska, kde sa v roku 1877 odohrala posledná bitka samurajov. Máme tu teda aj trochu exotiky. Shiroyama je veľmi chytľavá, hneď si ju budete spievať a keď ju budete počuť viackrát, už pri úvodnom sóle vám automaticky bude v hlave naskakovať text refrénu. Znova bojovná, agresívna pieseň s nadvládou bicích. 

spustiť videospustiť video

Predposledná v riadnom trackliste je Winged Hussars, ktorú ste tiež mohli počuť vo video upútavkách. Teda, aspoň kúsky z nej. Skladba je príbehom poľských, alebo ako sa im zvyklo hovoriť, okrídlených husárov a ich boja, kde sa okrem nich zúčastnilo ešte niekoľko iných vojsk z rôznych krajín, vo Viedni proti Turecku v roku 1683. Ako napokon pri všetkých skladbách tohto albumu, tiež ide o bojovú hymnu s temnou až agresívnou hudbou.

 

Záverečnou skladbou tracklistu, ale nie poslednou na albume, je The Last Battle. Jej témou je boj o Castle (hrad) Itter, ktorý sa uskutočnil počas 2. svetovej vojny v Rakúsku. The Last Battle je opäť z tých menej agresívnych piesní, ale plná energie rovnako ako úvodná skladba Sparta. Preto je skvelou bodkou za všetkým.

 

Nie je ale poslednou bodkou, keďže album obsahuje k základu tri bonusové skladby. Ide o covery – Camouflage od Stana Ridgwaya, All Guns Blazing od Judas Priest a Afraid To Shoot Strangers od Iron Maiden.

 

Album ako celok sa dá jednoznačne hodnotiť ako najlepší spomedzi všetkých tých, ktoré Sabaton zatiaľ vydali. Dokonca je lepší ako Primo Victoria či Carolus Rex, čo sú nosné stĺpy tvorby Sabaton.

 

Melodicky sa The Last Stand dá zhrnúť tromi slovami – temný, agresívny, bojovný. Priam z neho kričí, že patrí k poctivému power metalu a takému tomu typickému sabatonovskému feelingu. Jednoducho tam cítite bojového ducha, ku ktorému patrí prach na tvári, čerstvá krv stekajúca po pokožke, pušný prach štekliaci v nosných dierkach, pukot výstrelov a cvendžanie ostrých čepelí mečov. Pri každej skladbe je možné sa tak vcítiť do deja, že pokiaľ ste z tých, čo radi zaspávajú so slúchadlami na ušiach, ľahko sa vám môže stať, že sa vo sne ocitnete na bojovom poli a je jedno, na ktorom zo spomínaných.

 

Hoci tu hovoríme o dokonalosti, keby sa niekto veľmi chcel rýpať v tom, v čom by ani nemusel, príde na to, že pri niektorých skladbách nájde podobnosť s tými staršími od Sabaton, ale v jednom prípade dokonca aj s Iron Maiden. Napríklad pri takej Shiroyama pri pozornom započúvaní sa nájdete veľmi podobné melodické prvky, ako sa objavili v Nuclear Attack, Killing Ground, The Lion From North, Poltava a White Death, úplne najviac však z posledných troch spomínaných.

 

Vítaný nový zaujímavý prvok sú gajdy, ktoré použili v Blood Of Bannockburn na zvýraznenie, že tu sa spieva o Škótsku, a teda používame niečo typicky škótske. Tento ťah sa Sabatonu rozhodne vydaril a získavajú zaň veľké plus.

 

Dalo by sa ešte dlho polemizovať o tom, čo, kde, ako a prečo, no v konečnom dôsledku, ale zas a znova, ide o kúsok určený nadšencom pre vojnu alebo možno aj o učebnú pomôcku na hodiny dejepisu. Ale čo iné sa vôbec dalo čakať od Sabaton? Lebo ako vždy aj tentokrát nám predostreli na stôl honosnú porciu bojových hymien s takým silným nádychom histórie, že s nimi dejiny zapadané prachom novej doby opäť ožívajú. Zároveň ide o posledný album, kde si môžete so Sabaton vychutnať Thobbeho Englunda.

 

A finálny záver? Rozhodne ide o kúsok, ktorý si zaslúži pozornosť, lebo má čím zaujať. Mohol by byť ďalším krásnym klenotom do vašej powermetalovej zbierky.

Moje hodnotenie:

The Last Stand alebo nové slovné spojenie pre dokonalosť (recenzia) - 1The Last Stand alebo nové slovné spojenie pre dokonalosť (recenzia) - 2The Last Stand alebo nové slovné spojenie pre dokonalosť (recenzia) - 3The Last Stand alebo nové slovné spojenie pre dokonalosť (recenzia) - 4The Last Stand alebo nové slovné spojenie pre dokonalosť (recenzia) - 5The Last Stand alebo nové slovné spojenie pre dokonalosť (recenzia) - 6The Last Stand alebo nové slovné spojenie pre dokonalosť (recenzia) - 7The Last Stand alebo nové slovné spojenie pre dokonalosť (recenzia) - 8The Last Stand alebo nové slovné spojenie pre dokonalosť (recenzia) - 9The Last Stand alebo nové slovné spojenie pre dokonalosť (recenzia) - 10

Použité zdroje:
Foto: sabaton.net