Utorok večer, 2.12.2014, všedný deň. Dávam si konečne nutnú pauzu od pracovných povinností a chvíľu si v rámci resetu, len tak bez nejakého zmyslu, prezerám všeličo možné na internete. Ani len susedovie pes, práve trénujúc beštiálne zavýjanie netuší, ako sa mi to podarilo, no v istej chvíli som úplným nedopatrením zazrel titulku Katolíckych novín v znení, že "Smrť je vrcholná udalosť nášho života". V duchu som sa pousmial a pri pomyslení na stredajší večer nadobudol presvedčenie, že mojou vrcholnou udalosťou uplynulých dní bude smrtiaci koktail s názvom The Hell Over Europe Tour, ktorú nám do Bratislavy dotiahli Obscure Promotion, za čo im dávam obe ruky a všetky palce hore. Line up v podobe Miasmal, Exhumed, Origin a Aborted mi, blížiac sa k hodine H, spôsoboval opakujúce sa chvenie vnútorností z očakávania.


Streda, 3.12., všedný deň. Prekvapivo, opäť raz nič nestíham, teda skôr už klasicky. Nakoľko o Miasmal som úprimne nemal ani len šajnu, že vôbec existujú, urýchlene si stíham pustiť jeden album a popri tom zakuknúť na oficiálne stránky zúčastnených kapiel, aby som si naštudoval aktuálne personálne obsadenie. Hodinu pred začiatkom vyrážam. Kľučkovanie v zápchach cez pol mesta, 20-minútové zúfalé hľadanie parkovania a tá blbá nemecká invázia v podobe uja Alzhiemera spôsobila, že po odparkovaní na platenom parkovisku si pamätám zhruba 3 mená. Mea culpa, mea maxima culpa, ale veď nikto predsa nie je dokonalý. Prichádzam na miesto činu, do klubu U Očka. Pociťujem mierne obavy, nakoľko stage je tu menší a navyše bez zábran, no to som ešte ani len netušil, aké pozitíva to neskôr prinesie.

Po zopár stretnutiach blízkeho druhu a chvíľke pokecu sa presúvam pod stage, kde Miasmal práve odštartovali tento hviezdny večer. Björn Eriksson za bicími, Magnus Andreasson a Pontus Redig s gitarami, pričom Pontus je očividne hlavný uzurpátor mikrofónu, doplnení o basáka Rubena Åhlandera Perssona si to, do zatiaľ nie veľmi početného publika, šinú old school deathom á la Gothenburg. Nie len hudobnou produkciou, ale aj vizážou a oblečením ma títo páni vrátili pocitovo o dobrých pár rokov dozadu.

Zábavných zoznamovacích 25 minút ubehlo rýchlo a po krátkej pauze privádza gitarista, spevák a posledný zakladajúci člen Matt Harvey na scénu svojich spolubojovníkov. Za bicie usadá Mike Hamilton, basák Matt "Slime" Ferri podporuje Matta svojím growlingom a gitarista Bud Burke sa očividne rozhodol venovať, v danej chvíli už omnoho početnejšiemu publiku, všetku svoju energiu už od prvých tónov. Po úvodných 2 skladbách, keď sa stupňovala fúzia medzi kapelou a fans, ma začala kalifornská death/grind/gore legenda Exhumed doslova mlieť. Mal som pocit, ako by ma vtiahlo do mlynčeka na mäso a vypľulo niekam do priestoru, zomletého a roztrhaného na kusy. Značná časť fans sa už rozbehla do poriadnej zábavy, ale kvitujem, že všetko prebiehalo ohľaduplne voči okoliu a s radostným úsmevom. Medzi tým zrazu zaznel zvuk motorovej píly a vzduch sa nasýtil spáleným benzínom. To medzi nás vtrhol neodmysliteľný člen kapely, asistent odetý v zakrvavenom lekárskom oblečení, hľadajúc svojou pílou jedincov, ktorých ešte nestihol zomlieť pomyselný mlynček. Po pár skladbách si ako svoju obeť vybral Buda, priškrtil nám ho črevami, no keďže bez neho by to ďalej nešlo, prišlo na rad oživovanie. V hlavnej úlohe lievik, hadica a pivo, no Budovi to oživenie nejako nesadlo a životodarný obsah je po chvíli vyvrhnutý. Pár sekúnd, Bud dvíha palec, že je ok a melieme ďalej. Pri poslednej skladbe vyberá asistent zo zakrvavenej mikrovlnky odtrhnutú hlavu, ktorou sa s nami Exhumed lúčia. Presne tak sa cítim, zomletý a s odtrhnutou hlavou, jednoducho paráda. Počas pauzy stretávam Buda a pýtam sa, ako mu je. Reku, že je mu fajn, všetko ok a že sme skvelí fans.

Tak sa s potešením vraciam dnu, kde už za svoju artilériu usadá John Longstreth. Po chvíľke dolaďovania nazvučenia pobehuje spevák Jason Keyser po pódiu a hecuje seba aj fans. Od prvého Johnovho odklepnutia nastalo peklo, aké som veru nečakal. To, že Origin sú technika snúbiaca sa s rýchlosťou, viem veľmi dobre, ale ten náter som sledoval s vyvalenými očami a otvorenou hubou. John je jednoducho zviera, beštia za bicími. Gitarista Paul Ryan a basák Mike Flores to do nás sypali tak ultra rýchlo, až som sledoval, či si pri tom prsty nepolámu, alebo minimálne nezauzlia. Spomínaný malý stage bez postavených zábran ukázal svoje pozitíva, keď Jason vyzýval fans, že ktokoľvek chce stage diving, je na pódiu vítaný a s úsmevom ukazuje, koľko miesta ešte pri sebe má. Po chvíli si berie publikum opäť na povel a tento raz už je to výzva na circle pit a následne aj na wall of death. Akceptácia je nevyhnutnosťou, a tak sa to melie pod pódiom aj na pódiu, aj sám Jason skončil nad hlavami fans a putujúc na rukách chrlí svoje posolstvá. Zvuk by som prijal ešte o kúštik lepší, ale stojím meter od Mikea a repráky mám pravdepodobne rovno v žalúdku, takže je to zavádzajúce. Ako ma Exhumed nahrubo pomleli a roztrhali, tak Origin ma zomleli na jemný tatarák. Hyperblast bez vydýchnutia až do konca. Pocitovo som niekde pri tom, že ma prebehla formula a moje na jemno zomleté torzo pri tej rýchlosti odpadáva od spätných zrkadiel. Parádny set, úžasná atmosféra. Počas pauzy stretávam pri merchi Jasona a pýtam sa, či si uvedomuje, čo s nami urobili. Pozrie na mňa, vyskočí zo stoličky, vyobjíma ma ako brata po návrate z vojny a spustí tou rýchlou americkou angličtinou, že jasné, paráda, nie? Páčilo sa? Super, aj vy fans ste tu úžasní. Ale už sa musí venovať predaju, tak to idem všetko rozdýchať von. Tak, a je tu finále.

Belgičania Aborted, pod vedením frontmana a posledného zakladajúceho člena Svena de Caluwé. Zisťujem, že bubeník Ken Bedene je napriek svojmu mladíckemu zjavu a distingvovaným okuliarom taktiež riadna mašina. Kým gitaristi Danny Tunker a Mendel Bij De Leij do nás s úsmevom nakladajú svojimi riffmi, tak basák JB Van der Wal stíha popri hraní svojich liniek aj nekonečné vrtule. Sven taktiež neustále vyzýva na stage diving, circle pit, wall of death a očividne nachádza kladnú odozvu počas celého setu, ktorým nás Aborted obdarili. Dostávam sa do tretieho pocitového štádia. Tam, kde ma nechali Exhumed a Origin, tam ma našli Aborted. Pekne ma ešte dochutili a vďaka zopár stredno-tempovým pasážam sa tanečným grindovým krokom pomaličky uplácavám na fašírku. Zvuk je ešte lepší, Sven pobehuje po pódiu často v spoločnosti fans, behá sa, skáče, tancuje, vzájomná energia sa vymieňa, atmosféra je elektrizujúca, celovečerný náter pokračuje. Duet si prišiel strihnúť aj Matt Harvey a na záver dostávame odmenu v podobe prídavku. Je koniec, nastáva čas na pokec, fotenie. Osobne hľadám po okolí moje pozostatky, aby som tu fašírku obalil a bol schopný presunu domov. Krátko rýchlo a stručne povedané, zažili sme neskutočný náter, undergroundovú klubovku. Možnosť zdieľať s kapelami pódium, pokecať a byť s nimi v takomto blízkom kontakte sa na veľkých koncertoch alebo festivaloch dá len málokedy. Všetky kapely zahrali famózne a patrí im vďaka, aj za tú hmatateľnú energiu, ktorú nám dali a všetkým fans vďaka za úžasnú atmosféru. Už sa neviem dočkať, kedy budem opäť na franforce.