Keď vidíte nórsku kapelu THE CARBURETORS na pódiu, pomyslíte si, že títo piati páni sú totálni blázni. Rock n‘ rollu dodali grády, ich šou je ako hurikán energie doplnený pyrotechnickými a dokonca až kaskadérskymi kúskami. Keďže sa na začiatku augusta vrátili po čase na Slovensko, aby vystúpili na Rockfeste v Nitrianskom Rudne, bola to príležitosť vyspovedať ich.

 

Akí veselí a plní energie sú na pódiu, takí sú aj v zákulisí. Musím povedať, že ešte nikdy som sa počas celého rozhovoru nesmiala tak, ako so spevákom Eddiem, gitaristom Kaiom a bubeníkom Chrisom, keď mi rozprávali o príhodách s pyrotechnikou, objatiach v sprche, o Bobovi Marleym či Kaiovom zatknutí.

 

Nedávno ste vydali cover piesne Sweet Little Rock N‘ Rolles od Chucka Berryho. Prečo ste si vybrali práve túto pieseň?

Chris: Chuck Berry má veľký vplyv na The Carburetors, na každého jedného z nás už od začiatku. Vždy sa vraciame k Chuckovi Berrymu, keď skladáme piesne. Takže sa zdalo prirodzené urobiť cover práve jeho. V podstate je jeden z majstrov rock n‘ rollu. Jednoduchá voľba.

 

Pracujete aj na svojom novom originálnom materiáli či dokonca albume? Posledný album Laughing In The Face Of Death vyšiel ešte v roku 2015.

Eddie: Práve sme v procese nahrávania ďalšieho albumu. Môžem povedať, že sme asi v polovici cesty a bude to dobré. Bude to dobrý album The Carburetors so všetkými variáciami ako vždy. Máme všetko od Chucka Berryho, o čom sme hovorili, ale aj viac hardrockové veci, niečo ako Judas Priest alebo Kiss. Toto je The Carburetors, sme všetko medzi tým. Radi sa zaraďujeme medzi Chucka Berryho a Motörhead.  Všetko medzitým je The Carburetors. Takže áno, pracujeme na novom albume.

 

Budú tam aj single, ktoré ste zverejnili minulý rok a tento cover Chucka Berryho?

Eddie: Áno, všetky single budú na tomto albume.


spustiť videospustiť video

Ako u vás vyzerá proces skladania piesní?

Eddie: Väčšinu času veľa zápasíme... Ale nie, aby som bol úprimný, všetci k tomu prispievame. Každý píše skladby na inej strane, prinesieme ich, niektoré prejdú a niektoré odhodíme. Toto je proces. Každý je zapojený do celého procesu, niekto urobí melódie, niekto iný texty. A spoločne z toho urobíme skladbu The Carburetors.

Kai: Chcem niečo povedať. Povedal, že single budú na albume, ale nie B-strany, pretože vždy na B-strany singlov dávame covery. A nahrali sme aj Let It Rock od Chucka Berryho.

 

Skúšali ste niekedy zmerať, ako rýchlo dokážete hrať? Vás fast forward rock n‘ roll má celkom slušné tempo.

Eddie: Prečo by sme mali? Hráme dosť rýchlo. Keď počuješ množstvo iných kapiel, myslím si, že sme dobrí. Myslím si, že sme rýchli viac ako dosť. Ale nie, žartujem. Ale pravdou je, že čo je veľmi dôležité, je, že keď príde na refrén, chceme, aby ho každý s nami spieval. Takže limit našej rýchlosti je to, ako rýchlo dokážeme prinútiť spievať publikum. A myslím, že takto to funguje.

Kai: A musí to mať groove. Keby to bolo príliš rýchle, stratilo by to groove.

 

Kai, Boney M je vraj tvoja obľúbená kapela.

Kai: Moja je. Ale basgitaristova nie je, neznáša ich. Myslím, že to je jedna z vecí, čo robia The Carburetors zaujímavými. Pretože každý má svoj uhol pohľadu, svoju hudbu. Ja mám rád Boney M, Baccara, Village People... Ale tiež veľa hardrockových vecí.

 

Na pieseň Daddy Cool od Boney M ste urobili cover. Ktorú inú nerockovú skladbu by ste mohli urobiť vo vašom fast forward rock n‘ roll štýle?

Eddie: Myslím si, že môžeme urobiť čokoľvek. A myslím, že môžeme urobiť veľa odlišného, ale...

Chris: Tiež sme spravili Elvisa.

Eddie: Spravili sme Elvisa, ale keď ste spravili jednu disco skladbu, spravili ste disco skladbu. Nechceme byť niečo ako disco rock n‘ rollová kapela. Bolo to cool, bola to obrovská zábava, ale teraz sa posuňme a urobme niečo iné.

spustiť videospustiť video

Ak sa nemýlim, kapela The Carburetors vznikla v roku 2001.

Kai: O tom by sa dalo trochu polemizovať.

Eddie: Oficiálne áno.

Kai: Myslím, že prvý singel bol vydaný v roku 2001. Kapela začala s pôvodným zložením, ale potom sme si prešli mnohými personálnymi zmenami, kým sme začali byť naozaj rock n‘ rollová kapela. To bolo asi v roku 2000.

Eddie: Ja by som to povedal takto. Ja som začal v roku 2000, takže to rátam od roku 2000.

 

Od vtedy ste na Slovensku hrali už niekoľkokrát. Aké máte spomienky na tieto vystúpenia?

Eddie: Najlepšia vec na hraní na Slovensku, ale tiež v Českej republike, je, že publikum je veľmi vďačné. Je to veľmi dobré publikum. Je to pravdepodobne jedno z najlepších na celom svete, pred akým sa dá hrať. Takže je vždy zábava vracať sa sem.

Chris: Vždy sme mali veľké šťastie, keď sme prišli na Slovensko, že sme hrali na cool festivaloch a v kluboch s mnohými ľuďmi. Bolo to pre nás skvelé.

 

To rada počujem. Minulý rok ste však mali hrať na tomto festivale v Nitrianskom Rudne, no zrušili ste to. Prečo?

Eddie: Myslím, že to bolo kvôli situácii s bookingom, ktorú sme mali. Máme troch rôznych bookingových agentov. Jedného pre Západnú Európu, jedného pre Škandináviu a jedného pre Východnú Európu. Niekedy je, nanešťastie, okolo toho chaos. Takže nič zlé, len menší chaos.

Chris: Samozrejme, ospravedlňujeme sa, ale bolo to mimo našu kontrolu. Takže prepáčte.

 

Ale konečne ste tu. Povedzte mi, kde beriete energiu na vašu šou? Čo vás tou energiou dobíja?

Kai: Naša každodenná práca.

Chris: Whiskey.

Eddie: Vy. Čím viac publikum kričí, tým viac my kričíme. Čím viac dáte vy, tým viac dáme my. Je to obojstranná komunikácia s publikom. Čím viac energie dostaneme, tým viac energie vám dáme...

 

A stupňuje sa to.

Kai: Áno. Myslím si, že je dôležité, že cez deň pracujeme, takže sme naozaj šťastní, keď ideme cez víkend hrať. Myslím, že to ľudia vidia a dávajú nám silu robiť to.

 

Kde pracujete?

Eddie: Všetci pracujeme vo fabrike. Manuálne.

 

V akej fabrike?

Eddie: To ti nemôžem povedať. „Muklujeme“.


spustiť videospustiť video

Ok, tak sa už nebudem pýtať. Počas vašej šou ale používate množstvo pyrotechniky. Používate ju na každom vystúpení?

Eddie: Nie, ani dnes nie.

Kai: To je trochu klamstvo.

Chris: Náš pyrotechnik je po našich koncertoch taký populárny, že má toho veľa čo robiť, takže teraz občas nemá dosť času robiť to pre nás.

Eddie: Nanešťastie, nie je tu dnes s nami.

Kai: Ale bude malá hra. Malé prekvapenie.

 

Mali ste s pyrotechnikou aj nejakú nehodu na koncerte?

Eddie: Jasné, veľakrát. Keď sme začínali, všetko sme si museli urobiť sami. Vytvoriť svetlá, oheň a všetko. Rozpáliť to. Mali sme veľa nehôd. Ale urobili by sme to znovu.

Kai: Chýbajúce vlasy, obočia a podobne. Boli sme trochu ako Spinal Tap, ak to poznáš.

Chris: Takmer sme podpálili pár klubov v Nemecku, mali nízke stropy.

Kai: Vlastne raz v jednom malom bare v Nemecku som sa chystal na chrliacou šou a mal som slnečné okuliare. Bola naozaj tma a stál som na bare, keď to začalo byť zvláštne. Cítil som, že niekto vyšiel na bar a už som išiel chrliť oheň, ale neurobil som to. Keď som si zložil okuliare, stálo tam dievča, presne ako stojíš teraz ty predo mnou, a ja som stál s pochodňami a tancoval. Ona mohla skončiť celá mokrá a stála by v ohni. Takmer som ju zapálil.

Chris: Mali sme veľké šťastie. Naozaj veľké. Nikto sa nezranil, nepodpálili sme žiadny klub. Takže zatiaľ dobré. Teraz na to máme profesionála. Robí všetku pyrotechniku sám.

Kai: Čo sa týka týchto pyro záležitostí, je to vždy tak... Ak popálime ľudí alebo sa ľudia zrania, je to veľký problém. Takže je to vždy: „Bezpečnosť na prvom mieste.“ Ak sa popálime my, na tom nezáleží. Ale ak popálime ľudí v publiku, to je veľký problém. Ak nemôžeme mať pyrotechniku kvôli bezpečnosti, tak ju nemáme. Vždy je prvoradá bezpečnosť.

 

Správny postoj. V jednom staršom rozhovore som čítala, že vždy pred koncertom robíte, ako to vy vraj nazývate, „homo objatie“. Ešte stále to robíte?

Eddie: Volaj to, ako sa ti páči. Stále to robíme. Zbožňujeme to. Mala by si to vidieť v sprche, stále to robíme. Chceš to vidieť, ha?

 

Radšej nie, nechcem to vidieť.

Eddie: Ani ja.

Chris: Keď ste na cestách ako my 20 rokov, naozaj sa zblížite. Je to ako rodina, sme takmer ako rodina, ako manželské páry. Máme k sebe naozaj blízko.


Kai, ty zvykneš počas koncertu vyliezť na konštrukciu pódia alebo vybehnúť do davu medzi ľudí. Plánuješ tieto kúsky dopredu alebo sa pre to rozhodneš len v danom okamihu?

Kai: Záleží to od situácie. Niekedy nájdem miesto a poviem si: „Toto je úžasné, je to vyrobené pre mňa.“ A niekedy je to len: „Ok, toto môžeme urobiť.“ Závisí to od nálady. Vždy je to bezpečné, pretože keď... No dobre, nie je to vždy bezpečné. Často je to veľmi spontánne.

 

A koľko gitár si už na pódiu rozbil?

Kai: Netuším. Je to veľa gitár. Naozaj veľa.

 

Sto? Dvesto?

Eddie: Myslím, že je to okolo 1000, 2000 alebo tak nejako. Robí to takmer na každej šou. Niekedy aj dve gitary za šou.

Kai: A niekedy tri.

 

A, Kai, vraj si bol zatknutý v Torenheime...?

Chris: Ako to vieš?

 

Z jedného vášho rozhovoru. Som zvedavá, čo sa vtedy stalo.

Kai: Vlastne som kradol gitaru, aby som ju mohol rozbiť. Ale nie. Ukradol som balenie piva. Nikto nebol za pokladňou, aby som mohol zaplatiť. A ja som.... Vieš, bol som po koncerte. Bolo asi 7 hodín ráno a skutočne som potreboval pivo a cigarety. A nikto tam nesedel, aby si odo mňa zobral peniaze, tak som vyšiel von z dverí s pivom a cigaretami a čakal na ochranku, kým príde. Áno, zatkli ma. Za krádež sprostého balenia piva. Takže to nebolo nič veľké. Vlastne som sa za to chystal zaplatiť. Ale keď som to potom videl... Povedal som si: „Kašlem to, nechcem za to platiť.“ Prichytili ma. Zaplatil som. Nechcem to robiť. Nebol by som vo väzení.

 

Posledná otázka, ok? Akú hudbu počúvate počas šoférovania?

Eddie: Boba Marleyho. Počúvame reggae počas jazdy. Vždy, keď sme na cestách, počúvame reggae.

Kai: Nielen reggae. Počúvame AC/DC, Motörhead, počúvame...

Eddie: Boba Marleyho.

Kai: Počúvame všetkých hrdinov. Sme inšpirovaní mnohými týmito kapelami. Nerobíme nič také nové. Len hráme takú hudbu, na akej sme vyrástli, vieš? A to boli veci ako ABBA, Kiss, Boney M, Judas Priest, Motörhead, AC/DC,...

Eddie: Bob Marley.

Kai: Pracujem vo fabrike ako tlačiar. A keď spustím tie stroje, ide to bum, bum,... Celý deň. Keď potom prídem domov, naozaj nemám chuť pustiť si Motörhead. Dám si Dire Straits.

Eddie: Môžem niečo povedať na záver?

 

Samozrejme, máš priestor.

Eddie: Najdôležitejšia vec pre nás, The Carburetors, ste vy, keď si užívate na našich šou. Chceme, aby ste sa bavili, pretože keď vidíme, že sa zabávate, bavíme sa aj my. A vtedy to bude dobrá noc. To je všetko, čo som musel povedať.

Kai: Vždy sa zabávame. Preto to robíme. Nie sú v tom peniaze.      


spustiť videospustiť video