Pár dní pred akciou sa na oficiálnych stránkach Otep objavila informácia, že vzhľadom na nepredvídateľné okolnosti musia Otep zrušiť ich európske turné, ktoré sa bude konať v náhradnom termíne. Na základe týchto okolností sa do pozície headlinera presunuli kanaďania The Agonist, ktorí ako support priviezli holanďanov Selfmachine a izraelčanov Ferium. Aj z tohto dôvodu pristúpili organizátori k radikálnemu zníženie vstupného, no napriek tomu bol v stredu 4. marca bratislavský Randal club poloprázdny.

Ako prví sa na pódiu predstavili Selfmachine so svojím modern metalom. Sedemstrunky a šesťstrunová basa na prvý pohľad evokovali, že to nebude len o pár akordoch a riffoch. Rýchle nosné pasáže hnané údernou rytmikou sa striedali s vyhrávkami, scream sa prelínal s growlingom a všetko dopĺňal melodický vokál. Ako sa ukázalo aj neskôr, chlapci zo Selfmachine sú za každú srandu, a tak sa okrem počúvania bolo aj na čo pozerať. Pre mňa prekvapivo veľmi dobrý úvodný set.


Po menšej pauze prinášajú na pódium určitú dávku exotiky izraelčania Ferium. Predsa len, s metalovými kapelami z Izraela sa stretávam asi tak často, ako mám okrúhle narodeniny. Hudobnú produkciu by som radil niekam medzi mix death metalu a metalcore, čo mi v nejakej rovnici o dvoch známych dáva za výsledok deathcore, vystavaný na death metalových základoch. Všetko odsýpa ako má, panuje spokojnosť a o rozruch pod pódiom sa začali starať chlapci zo Selfmachine, ktorí sa po odohratí ich setu, s pivami v rukách, zamiešali medzi publikum a rozbehali aj zopár kolečiek. Taktiež veľmi dobrý set.

Najočakávanejším zoskupením večera boli The Agonist. O zmene na speváckom poste vie každý fanúšik, a tak sme boli v napätí, ako sa svojej úlohy zhostí nová frontwoman, američanka gréckeho pôvodu Vicky Psarakis. Blonďatá diva to veru nemá ľahké, ale ak ešte dopiluje a zlepší melodické pasáže, bude to bomba. Vicky screamuje na parádu, chcelo by to ešte trochu pevnejší a silnejsí hlas pri melodických partoch a lepšie zvládnuť tie ťažké prechody medzi screamom a melódiou, kedže sa mi chvíľami v týchto pasážach zdala príliš jemná a nevýrazná, ale ona to určite časom vypiluje. The Agonist zahrali výborne, mňa osobne nesklamali, skôr potešili a medzi nami fanúšikmi si to užívali aj členovia oboch supportujúcich kapiel, ktorí neúnavne prispievali k rozprúdeniu života pod pódiom. Opäť vydarená akcia, len to chcelo viac ľudí.