Večer predtým, ako hrali THE 69 EYES v Bratislave, sme sa spojili so spevákom Jyrkim 69, aby sme sa porozprávali o turné, najnovšom albume West End aj o jubileu, ktorého sa kapela dožíva. Frontman však po pár minútach musel utekať na meet & greet s fanúšikmi, no za ten krátky čas rozhovoru stihol prezradiť napríklad aj to, prečo boli The 69 Eyes ako kráľ z Pána prsteňov alebo kto je vlastne Cheyenna.

 

Práve ste na turné. Ako to zatiaľ ide? Je všetko v poriadku?

Ide to skvelo. Boli sme na cestách posledných 20 rokov. Ale teraz sa cítime, ako keby to bol náš návrat. Možno je to albumom, neviem, alebo tým, čo sa deje vo svete. Svet sa zmenil. Ľudia sú nadšení a my sa cítime ako pred dvadsiatimi rokmi, keď sme boli na turné prvýkrát. Minulú noc sme hrali v Poľsku a väčšinu publika tvorili mladé kričiace dievčatá. Zažil som to, ale už dávno nie v takomto rozsahu. Neviem, čo sa to stalo, ale som šťastný, pretože naša kapela je lepšia ako hocikedy predtým. Sme na pódiu fakt dobrí. Bavíme sa. Pravdepodobne sme vydali našu doteraz najlepšiu nahrávku West End. Všetko funguje, je to ako vo sne. Som veľký „snílek“ a vždy nasledujem svoje sny.

 

K West End sa ešte dostaneme. Tešíš sa, že sa znovu vrátite na Slovensko? Bola som na vašom koncerte pred tromi rokmi a bola to dobrá šou...

Ďakujem. Ideme teraz podobné turné ako pred tromi rokmi. Hrali sme aj v Bratislave a je úžasné môcť sa vrátiť. A skutočne je naša kapela naživo lepšia ako predtým. Urobili sme takú vtipnú vec, že sme začali nosiť naše „kostrové“ outfity, ktoré sme nosili v rokoch 2004-2005. Ani si nepamätám, či sme ich vôbec mali tu v Európe. Máme fantastický set. Nie sme už mladí chlapci, ale myslím, že v tom je pointa. Cítim sa tak. Neviem, prečo dievčatá kričia, veď mám cez 50 rokov.


Tak to sa je na čo tešiť. Vtedy pred tromi rokmi sme na koncerte zažili aj žiadosť o ruku. Pamätáš si to?

Áno, samozrejme, bolo to na pódiu. Nejaký pár tam odštartoval spoločný život a dúfam, že sa im darí.

 

Stalo sa vám to už niekedy? Žiadosť o ruku na vašom koncerte?

Nie, nikdy. Bolo to pekné. Ale myslím si, že je to niečo, čo patrí k tejto oblasti okolo Karpát. Myslím, že je to súčasť tunajšej kultúry, takže je super byť súčasťou tých príjemných vibrácií, ktoré tu máte. Pozriem si u vás aj nejaké miesta, navštívim hrad tu hore. Je z tade nádherný výhľad. Je to magické miesto.

 

Teraz prídete na Slovensko aj s novým albumom West End, ktorý sme už spomenuli. Mimochodom, gratulujem k nemu. Je to dobrý album, najviac sa mi páči pieseň Cheyenna. Keď počujem jej refrén, hneď mám pred očami také drsné dievča z gangu alebo krvilačnú upírku... Môžeš mi povedať, ako táto pieseň vznikla?

Ďakujem pekne. S Cheyennou to bolo... Náš gitarista napísal hudbu a keď som počul melódiu, hneď som mal v hlave refrén. Ale nevedel som, čo to znamená. Napísal som to a vyzeralo to ako meno. Cheyenna je pekné meno, trochu pripomína mená pôvodných obyvateľov Ameriky, Indiánov alebo niečo také. Potom som si to však vygooglil a zistil som, že kedysi bolo v USA niekoľko zmiznutých dievčat s menom Cheyenna. Bolo to trochu divné a strašidelné. Takže som urobil duchársky príbeh o ženskom duchovi jazdiacom na motorke s menom Cheyenna. To je celé. A vieš, dievčatá na motorke, to je niečo, čo bude vždy vzrušujúce.

 

Samozrejme. Zaujímalo by ma, či aj pri nahrávaní albumu bolo niečo špeciálne či nezvyčajné, čo sa pri žiadnom predošlom albume nestalo.

Ak mám byť úprimný, keď sme pred tromi rokmi hrávali aj v tejto oblasti a mali sme predošlý album, bol som z The 69 Eyes trochu znudený. Mal som pocit, že robíme to isté stále dookola. Preto som mal aj sólový album a bol som s ním na turné v Štátoch. Keď sme robili tento album, mali sme úplne nový manažment. Dekády sme nemali manažéra. A zrazu prišiel chlapík z Kalifornie akože: „Hej, chcem byť váš manažér. Poďme dostať kapelu späť na vrchol.“ Vždy bol presvedčivý a nakopával nás, že sme najlepšia klasická rocková kapela a musíme sa sústrediť a urobiť najlepší album, dostať sa na vrchol. A to sa teraz deje.

The 69 Eyes bolo fajn, viedli sme si dobre, ale musela prísť nejaká vonkajšia sila, aby nás prebudila. Boli sme ako... Pamätáš si filmy Pán prsteňov? Jeden kráľ sedí na tróne a je pokrytý pavučinami. Sedí tam, stane sa veľa zlého v kráľovstve, ale jeho to nezaujíma. My sme boli tiež ako pokrytí pavučinami a len na turné, nič špeciálne sa nedialo, ale nezaujímalo nás to. Mali sme pivá, bavili sme sa na vystúpeniach, ale potom niekto prišiel a prebudil nás zo začarovania. Akože: „Zobuďte sa, je čas to tu rozbiť.“ A to sa teraz deje.


spustiť videospustiť video

Je teda skvelé, že ste sa prebudili a nakopli. Raz si povedal, že album West End má pre teba viacero významov. Súvisí niektorý aj s touto situáciou?

Nemá to žiadny konkrétny význam. Čokoľvek si pod tým predstavíš, je to správne. Tmavá - svetlá, východ – západ, koniec... Kto vie, čo je koniec západu? Kto o tom niečo vie? Ale je to len zaujímavý názov pre album, to je všetko.

 

Na tomto albume je aj pieseň 27 & Done a ak sa nemýlim, je to odkaz aj na neslávny Klub 27...

Áno, je to kritický vek. Mnoho týchto zaujímavých ľudí, ktorí boli géniovia ako Brian Jones z The Rolling Stones, Jimi Hendrix, Janis Joplin, Jim Morrison a ostatní, zmenili svet. Boli géniovia vo svojom odbore. Stále o nich hovoríme. O ich umení, to stále žije. Vtedy asi musíš byť na vrchole. Vieš, špeciálne v Hollywoode, kde mladí ľudia chodia, snažia sa tam nájsť svoj osud a niečo dosiahnuť. A ak to nedosiahnu do určitého veku, možno do tých 27, sú zúfalí. Viackrát som sa zabával v Hollywoode a túlal sa tade, dvakrát taký starý, a mal som pocit, ako keby som zúfalstvo tých mladých ľudí mohol chytiť do ruky. Bol to len vtip urobiť pieseň 27 & Done. Aj tak všetci umrieme mladí. V každom veku sme príliš mladí na smrť. Život je úžasný dar, ktorý sme dostali. Je to vlastne oslava života vo všeobecnosti. Ako stredný prst pre nás všetkých.

 

Ja mám teraz 27, tak dúfam, že nebude čoskoro po mne.

Určite nie, vyzeráš byť pozitívny človek. A každý by mal byť. Je to neuveriteľný dar byť tu a užívať si každý moment, každú sekundu.

 

Ďakujem. Chcem sa ešte opýtať na ten Klub 27. Kto z jeho členov ti chýba najviac?

Musíš mať na pamäti, že The 69 Eyes začalo na konci 80. rokov. Vtedy sa nehovorilo o Klube 27, až kým sa k nemu nepridal Kurt Cobain. Do vtedy sa to tak neoznačovalo, boli to jednoducho rockeri, ktorí prosto umreli, keď mali 27 rokov, všeobecne v 60. a 70. rokoch. Brian, Janis, Jimi a Jim, samozrejme, to sú moje hudobné korene. Sú pre mňa dôležití v mnohých ohľadoch, zanechali nám tu parádnu hudbu.

 

Ale keby si si musel vybrať len jedného?

Tak Jim Morrison. Jimov vplyv môžeš počuť aj v našej hudbe. Takže to je jasná voľba. Ale som veľký fanúšik každého z nich.

 

Vaša kapela sa však dožila viac ako 27 rokov a s najnovším albumom oslavujete 30. výročie. Čo pre teba osobne znamená týchto 30 rokov?

Cítim sa veľmi dobre, je to úžasné. Mám 51 rokov a hrám rock n‘ roll s tou istou kapelou už 30 rokov, takže si neviem predstaviť lepší život a lepšie čísla v mojom živote.

spustiť videospustiť video