Koncertná, a momentálne už aj festivalová sezóna je v plnom prúde. Stačí si len vybrať, komu je čo blízke. Obscure Promotion sa činia, a tak u mňa tentoraz padol výber na ikonu thrash metalu Testament, ktorých nám dotiahli do Bratislavy.

Na miesto činu – do MMC – prichádzam s časovou rezervou, tak ešte stíham v tej horúčave zopár pokecov. To som ešte netušil, že slová ako teplo, horúčava alebo sauna sa stanú highlightom dnešného eventu. Vyše 30 rokov na scéne prilákalo na thrasherov z preslávenej Bay Area početný zástup fanúšikov a vekový priemer bol dnes trochu vyšší, ale tak aspoň to tu nebude ako v materskej škôlke.


Na pódiu to už odpálili miestni zbojníci Catastrofy, majúci tú česť byť dnešným jediným supportom. Zbojníkov musím chváliť za ich aktivitu pri promo tohto eventu a aj celkovo za ich výbornú a neustálu komunikáciu s fanúšikmi, čo sa prejavilo aj pod pódiom. Tí, čo Catastrofy nepoznali, boli v relatívne väčšej vzdialenosti, ale po výbornom sete sa po dnešku zástup fanúšikov určite rozrástol o niekoľko desiatok zbojníckych dusí. Zvuk je v pohode, možno by som vytiahol trochu vyššie spev, ale bol som v prvom rade, tak to mohlo skresľovať. Kvitujem taktiež uvádzanie každej skladby frontmanom Borisom, čo má pozitívny vplyv na spojenie kapely s fanúšikmi a všetko vyúsťuje do zborovo odspievanej kultovky Tento štát sa musí zničiť! Catastrofy zahrali na parádu a lepší support snáď ani nemohol byť.

Po pódiových úpravách sme svedkami indiánskeho vysvätenia pódia vonnými tyčinkami a ikony to za zvuku sirén odpaľujú v klasickej zostave Chuck Billy – spev, Alex Skolnick – gitara a Eric Peterson – gitara, ktorých už dlhšiu dobu dopĺňajú hviezdny bicman Gene Hoglan a virtuóz bezpražcových basgitár Steve Di Giorgio. Som rád, že Chuckove zdravotné problémy sú už zažehnané a starý bard to dáva ako za mlada, stíhajúc pri tom aj virtuálne gitarové sóla na jeho typickom krátkom stojane mikrofónu. Celý set je v znamení prierezu tvorby, zaznievajú aj moje obľúbené More Than Meets The Eye, Over The Wall s krásnym sólom, pri Native Blood nám Chuck pripomenie svoje indiánske korene, pri Into The Pit sa to pod pódiom melie v circle pite, pričom zborovo spievame refrén a dočkal som sa aj srdcovky DNR (Do Not Resuscitate).

Všetci protagonisti ukazujú, že sú trieda, ale ten zvuk je nejaký divný, taký nemastný-neslaný. Geneho bicie sú na môj vkus dosť v pozadí, viac vnímam Steveho basu, obligátne raz trojstrunku, inokedy zase päťstrunku a pozorne sledujem prsty Alexa a Erica, aby mi to dávalo súvis s tým, čo počujem. Ak by bol zvuk čistejší a nie akýsi zhluk všetkého, bol by ten zážitok o stupeň lepší. Pod pódiom je riadna plnka a ako som sa po koncerte dozvedel, na žiadosť Testament je vypnutá vzduchotechnika. To všetko spolu s neustále vypúšťanou parou z oboch Baphometov a silným svetelným parkom spôsobili, že sme z tej horúčavy boli všetci totálne mokrí a miestami som mal pocit, že som na návšteve u Apačov a tí sa ma rozhodli dve hodiny očisťovať od hriechov v saune, až kým ma následne neupečú a nepodpíšem svoj vlastný testament.

Testament som videl štyrikrát a opäť nesklamali, ale vzhľadom na ten zvuk to mohlo byť ešte lepšie. No a najväčšiu radosť mali asi všetky okolité podniky, kedže po tej tortúre teplom to chladné pivo v nás len tak zasyčalo. Vidíme sa nabudúce...