Tak, ako nezabudnuteľný Jiří Kodet v Pelíškoch kričal „Není voják jako voják!“, tak si ja posledné dni v mysli hundrem, že nie je viking metal ako viking metal. Pri predstave zvuku a muziky kapiel ako napríklad Enslaved, Falkenbach alebo Equilibrium musia „pravoverných“ chytať mdloby v okamihu, keď začnú hrať brnianskí TEARS OF STYRBJØRN. Tento kvintet sa síce v promo materiáli k debutovému albumu The Fallen Einheri hlási k odkazom Bathory a Moonsorrow, v skutočnosti z nich však mám pocit, že celý žáner prevracajú naruby.

 

Pozrime sa najprv na pozitíva. Tým najväčším a najjagavejším je imidž, ktorému v podstate niet čo vytknúť. Prezývky, kostýmy, akoby staré fotografie – áno, toto majú ToS fakt zmáknuté. Texty v sebe nesú atraktívny severský motív (tvárme sa, že to stále nie je otrepané, u Stredoeurópanov rozhodne nie) a aj napriek tomu, že nejde práve o shakespearovskú angličtinu, účel plnia a aspoň ich pochopia aj tí, ktorí tento jazyk neovládajú dokonale. Plynule môžeme teraz prejsť na hudobnú zložku, bohužiaľ, tam toho na chválenie až tak veľa nebude. To lepšie z nahrávky predstavujú atmosférické pasáže, ako napríklad akustické intermezzo Dusk Over The Woods Of Hordaland alebo záverečný epilóg The Lost Pleasure Of My Days. Podobne príjemne pôsobí ešte aj druhá časť veľkolepej titulnej skladby s prídomkom Journey To The World Beyond. A to je asi tak všetko. Vlastne, ešte jedna vec by tu bola, a tou sú vskutku vydarené chorálové dvoj- a trojhlasy. V nich sa darí aspoň ako-tak navodiť dojem majestátnosti.


Zvyšok vyše hodinovej platne tvoria odnikiaľ nikam vedúce skladby s veľmi, veľmi prepálenou stopážou, v ktorých sa prakticky nič nedeje. Každý song sa nesie skôr v pomalom až stredne rýchlom tempe. Poriadne to ToS rozbalia jedine v závere Rise Of The Norseman a to je vlastne jedinýkrát, kedy verím, že kapela hrá viking metal. Netvrdím, že pomalšia hudba nedokáže zaujať (koniec-koncov, o tom je doom metal), avšak musí mať poriadny nápad a/alebo atmosféru a tu naráža kosa na kameň. Každá pieseň stojí na motívoch, ktoré až na pár výnimiek zmiznú z poslucháčovej mysle skôr ako pohár piva spred Vikinga. Verte mi, albumu som venoval veľa času, no popri tom, bohužiaľ, aj sledovaniu hodiniek. Tá snaha o navodenie dojmu epickosti je väčšinou kŕčovitá, násilná, skrátka nie uveriteľná. Hlboký spev pôsobí v kombinácii s topornou výslovnosťou až smiešne, ostal by som pri growlingu alebo blackmetalovom škreku.

 

Na dojme nepridáva ani nie práve vydarený zvuk, ktorý je miestami taký preklávesovaný, že gitary boli viac vecou mojej fantázie než sluchu. Do budúcna jednoznačne ubrať! Rovnako by som popracoval aj na inštrumentálnej stránke, pretože niektoré gitarové sóla boli utrpenie. Naopak, bicie (no dobre, občas aj spev) sú na solídnej úrovni.

 

The Fallen Einheri je album so zopár kvalitnými momentami, lenže to v dnešnej dobe ani zďaleka nestačí. Ak v budúcnosti páni zamakajú na hudobnej zložke tak, ako si dali záležať na tej vizuálnej, dopadne to určite lepšie. Palicu nad nimi nelámem, ale viac ako päťku dať v tejto chvíli nemôžem.


Moje hodnotenie:

Tears Of Styrbjørn - The Fallen Einheri (recenzia) - 1Tears Of Styrbjørn - The Fallen Einheri (recenzia) - 2Tears Of Styrbjørn - The Fallen Einheri (recenzia) - 3Tears Of Styrbjørn - The Fallen Einheri (recenzia) - 4Tears Of Styrbjørn - The Fallen Einheri (recenzia) - 5Tears Of Styrbjørn - The Fallen Einheri (recenzia) - 6Tears Of Styrbjørn - The Fallen Einheri (recenzia) - 7Tears Of Styrbjørn - The Fallen Einheri (recenzia) - 8Tears Of Styrbjørn - The Fallen Einheri (recenzia) - 9Tears Of Styrbjørn - The Fallen Einheri (recenzia) - 10

spustiť videospustiť video

Použité zdroje:
foto: tearsofstyrbjorn.bandcamp.com, metal-archives.com