Kapela SYMFOBIA iba prednedávnom vydala a pokrstila novinku Smog Of Tomorrow. Popri tom brázdi slovenské cesty, aby album predstavila v rôznych mestách svojim fanúšikom v spoločnosti kapely NoControl a krstného otca novej dosky. So Symfobiou sme sa, veru, mali o čom porozprávať. A sme veľmi radi, že aj napriek takémuto koncertnému vyťaženiu si na nás speváčka Erika Strečková našla čas a odpovedala na niekoľko otázok.

 

Prednedávnom ste vydali svoj druhý štúdiový album. Ten je skutočne vydarený, ale prečo sme naň museli čakať až štyri roky?

Prvé dva roky sme sa snažili hlavne čo najviac koncertovať a predstaviť sa čo najširšiemu publiku. Posledné dva roky sme popri koncertovaní pracovali na CD a usilovali sme sa, aby bolo naozaj v čo najväčšej kvalite. Treba povedať, že všetci sme zamestnaní, polovica z nás živí rodiny, bubeník Viliam chodí na výšku. Čiže dať dokopy sedem ľudí na skúšky a na nahrávanie nie je až také ľahké. Snažíme sa to robiť čo najlepšie, ako sa dá, ale naháňať sa za niečím, len aby to bolo čo najrýchlejšie, nie je náš štýl.

 

Vaša novinka sa oproti debutu výrazne tematicky líši. Ak sa nemýlim, textár aj autor obalu sa nemenili. Bolo vašou iniciatívou posunúť sa k vážnejším témam, ktoré poukazujú na problémy modernej civilizácie a zároveň majú silné pozitívne odkazy? Prečo takýto posun?

Na obidvoch albumoch sa zaoberáme morálnymi hodnotami. Ten prvý album bol skôr o problémoch jednotlivca, čím všetkým si môže človek prejsť, aké sú výsledky jeho konania. Na tom druhom albume sme sa zamerali na globálnejšie problémy. Poukazujeme na problémy dnešnej doby, ako sú závislosť na technológiách, konzumná spoločnosť, strata kritického myslenia a ľahostajnosť k životnému prostrediu. Albumom hovoríme, že je čas spamätať sa a postaviť sa tomu ,,smogu zajtrajška". Začať od seba a malými krokmi s tým niečo robiť. S návrhom na túto zmenu prišiel náš textár Rastislav Getta. Každý text sme spolu konzultovali a snažili sa ku každej skladbe nájsť vhodný námet. Či sa nám to podarilo, posúďte sami.

 

A čo pokladáš za najväčší rozdiel medzi vašimi dvoma doskami ty?

Nový album je určite oproti prvému oveľa prepracovanejší. Prvý sme robili asi tri roky. Nikam sme sa neponáhľali, sami sme nevedeli, ako to CD bude vlastne na záver vyzerať. Musím povedať, že v tej dobe sme priniesli na Slovensko niečo nové, čo tu ešte nebolo v takej podobe. Avšak nepristupovali sme k niektorých veciam tak profesionálne ako pri našom druhom CD. Za výsledný výborný zvuk vďačíme hlavne skvelému tímu z nahrávacieho štúdia Randal Group a určite urobilo svoje aj nahrávanie s profesionálnym speváckym zborom.

 

Medzi skladbami na novom albume sa objavila aj jedna v materinskom jazyku. Ako vznikla? A prečo len jedna?

Nad slovenskou skladbou sme premýšľali dlho. Skúšali sme slovenské texty ešte na začiatku prípravy prvého albumu, ale zistili sme, že sa nám tam slovenčina nehodí. Naši slovenskí fanúšikovia si však po čase pýtali aj slovenskú skladbu, a tak sme sa rozhodli, že to skúsime. Priznám sa, že napísanie toho textu mi trvalo fakt dlho. Napísať dobrý text po slovensky nie je ľahké. Angličtina je spevavý jazyk a nemusíš sa pri každom slove zastaviť, či sa ti bude dobre spievať alebo nie. Pri slovenčine musíš zhodnotiť každé jedno slovo. Na pieseň však nakoniec prišli dobré odozvy. Dokonca ešte aj fanúšikovia zo zahraničia nám písali, že sa im páči náš jazyk, čo nás prekvapilo a zároveň potešilo. Čiže, keď príde opäť čas komponovania, zameráme sa určite aj na ďalšiu slovenskú skladbu.


spustiť videospustiť video

Niektoré piesne zo spomínaného albumu ste zaradili do koncertného setu už dávnejšie. Aké sú doposiaľ ohlasy na váš nový album ako celok medzi fanúšikmi a kritikmi?

Skladby na novom CD sme robili postupne, jednu za druhou. Tie prvé songy sme nechceli nechať len doma v šuplíku a preto sme posledný rok niektoré z nich už aj hrávali. Ľudom sa páčilo, že sme postupne odkrývali to, čo bude na druhom CD. Odkedy sme album vydali, napísalo sa niekoľko recenzií. Skromne musím povedať, že všetky boli iba pozitívne, s vysokým hodnotením, čo nás, samozrejme, nesmierne teší. Napríklad rakúsky magazín Stormbringer nám dal 4 z 5. Objednávky na CD nám chodia skoro z celého sveta, z krajín ako USA, Japonsko, Francúzsko, Fínsko, Argentína...

 

Skôr, ako ste vydali album, bolo zverejnených aj niekoľko videoklipov k novým skladbám. Budete s klipmi ešte pokračovať? Podľa mňa by si minimálne skladba Bury It určite klip zaslúžila.

Trafil si sa. Práve na túto skladbu budeme určite robiť videoklip. Uvidíme koľko klipov sa nám podarí natočiť a za aký čas.

 

Keď už sa toľko točíme okolo tej vašej novinky, mohla by si nám priblížiť, aký bol jej nitriansky krst? Prebehlo všetko podľa vašich predstáv? Čím sa krstilo?

Krst v Nitre sme si veľmi užili. Okrem fanúšikov prišla aj kopa našich známych, ktorí možno nepočúvajú náš štýl hudby, ale prišli nás podporiť a to si, samozrejme, vážime. Návštevnosť aj atmosféra bola výborná. Prvýkrát sme vyskúšali naše nové svetlá a dymostroj, koncerty prebehli bez problémov. Krstný otec albumu bol Jimi Cimbala a pokrstil nám ho portským vínom, ktoré dal potom kolovať do davu. Dúfam, že nikto po tom koncerte nedostal herpes.

 

Aké plány máte po skončení prebiehajúceho turné s NoControl?

Turné s NoControl skončíme 1. júna v Bratislave. Potom začnú festivaly. Okrem videoklipov by sme radi nahrali aj špeciálne video, live concert celého nášho albumu. Veľa ľudí zo zahraničia sa nás pýta, kedy prídeme hrať do ich krajiny. Premýšľame už aj nad zahraničím, ale to si vyžaduje ešte veľa práce. Aj týmto videom by sme sa chceli fanúšikom zo zahraničia poďakovať za ich podporu. S novým albumom prišlo aj nové tričko, ale pracujeme aj na limitovanej edícii ďalšieho trička plus ďalší merch.

Keď už si to načrtla, hrávate momentálne aj v zahraničí?

Chystáme na jeseň opäť turné s NoControl, tentokrát po Českej republike. Dostali sme pred pár mesiacmi ponuku hrať s jednou kapelou európske turné, ale po prehodnotení viacerých vecí sme to odmietli. Určite chceme a aj plánujeme hrať v zahraničí, ale musí prísť na to ten správny čas a musíme byť na to všetci pripravení.

 

A ktoré koncerty vo vašej kariére boli pre teba doposiaľ tie naj?

Tie najlepšie koncerty? Určite sme mali obrovský zážitok vždy, keď sme predskakovali nejakej svetovej kapele. Či už Nightwish, Therion alebo Arch Enemy. Veľmi sme si užili aj festivaly ako More Than Fest, Masters Of Rock, Legendy a podobne.

 

Máš aj nejaký najlepší či najhorší koncertný zážitok?

Myslím, že nič tragického sa nám počas koncertovania nestalo, avšak mne sa stali rôzne nepríjemnosti alebo trápnosti. Raz sa ma po koncerte fanúšikovia - veľmi vysoký chlap s veľmi malinkou ženou - spýtali, či s nimi nepôjdem do trojky. Keď sme predskakovali Nightwish v Košiciach, tak mi zabudli povedať, že začíname o desať minút skôr, a tak tisíce ľudí čakali pred pódiom na speváčky. Na jednom koncerte vybehol fanúšik na pódium a snažil sa urobiť si so mnou selfie počas toho, ako som spievala. Na poslednom koncerte v jednom klube sa mi stalo to, že počas toho, ako som sedela na WC, nado mnou stál chlap, ktorého som si všimla až po chvíli. Doteraz neviem, čo tam robil. Čiže podobné zážitky tohto typu sa občas stanú.

 

Registrujete svoje fanúšikovské základne aj v zahraničí? Kde sú najsilnejšie?

Osemdesiat percent našich fanúšikov je zo zahraničia. Najviac je ich z Ameriky, Brazílie a Mexika.

 

Vieme, že krátko po nahratí nového albumu z vašich radov odišla speváčka Petra. Neuvažovali ste ani chvíľu o tom, že by si bola jedinou speváčkou v kapele?

Ak by sa to stalo v koncertnom období, tak by sme zrejme nemali na výber a musela by som koncerty odspievať sama. Ale aj tak by sme neskôr určite hľadali novú posilu. Náš nový album sa robil na dve speváčky. Každá máme iný hlas a podľa toho sa vymýšľali aj melódie. Plus ľudia si už zvykli aj na to, že sme na pódiu dve. Zvolili sme to aj ako stratégiu našej kapely – určitý rozpoznávací znak.

 

Ako sa teda dostala Simona do kapely? Robili ste na speváčku konkurz alebo bola vašou prvou voľbou?

So Simou sa poznáme už od vysokej školy. Bola o dva ročníky vyššie a študovali sme ten istý odbor. Roky sme neboli v kontakte, ale vedeli sme o sebe. Predsa len, obe sme mali symfonicko-metalovú kapelu. Keď Petra odišla, rozhodili sme siete a pýtali sme sa hlavne znýmych, či nepoznajú nejakú dobrú speváčku. Neprichádzali však žiadne vhodné kandidátky. A zrazu ma počas jedného decembrového večera osvietilo, že však Sima Janovičová je ten najlepší adept! Napísala som jej, stretli sme sa, prehovorila som ju a bolo.

 

Ako sa jej zatiaľ u vás páči a ako reagujú na túto zmenu fanúšikovia počas vášho prebiehajúceho turné?

Simona spievala roky v symfonicko-metalovej kapele, vie, čo to obnáša a ide do toho naplno. Odohrali sme už spolu prvé koncerty, dokonale zapadla do kapely a fanúšikovia ju veľmi dobre prijali. Viem, že zatiaľ je spokojná a verím, že nám to pôjde spolu veľmi dobre.

 

Nakoniec sa ťa ešte opýtam, ako to zatiaľ vyzerá s festivalmi? Kde vás budeme môcť vidieť v lete?

V júni nás uvidíte napríklad na Michal fest v Ostrave, v júli na Cibulafeste alebo na spoločnom koncerte s kapelou Arakain a Luciou Bílou v Banskej Bystrici. V auguste sme na festivale Rock Heart a najviac sa tešíme asi na festival Masters Of Rock vo Vizoviciach 14. júla, kde budú na hlavnom pódiu iba dve kapely z Česka a Slovenska spoločne s najzvučnejšími menami svetovej rockovej a metalovej scény.


spustiť videospustiť video