V prvý deň nového mesiaca, teda v piatok 1. marca, začala svoje turné dvojica slovenských kapiel NOCONTROL a SYMFOBIA. Pod ich tónmi sa ako prvé otriasalo v tento večer pódium žilinského Smer Klubu 77. A ako už býva dobrým zvykom klubových turné, tak v každom meste sa objaví nejaký lokálny hosť.

 

Kto iný by to v krajskom meste severu Slovenska mal byť, ak nie dievčatá z WASTED STRINGS. Tie otvorili večer vo veľkom štýle. Do priestoru pod pódium sa nahrnuli ľudia už pri prvých tónoch gitár. A dámam z kapely určite nevadilo, že pod pódiom sa neskáče. Predsa len to tak pri prvých kapelách, bohužiaľ, býva. Ale z toho, čo som si všimol, v celkom klube nebolo jedného človeka, ktorý by si neklepkal rukou, nedupkal nohou či nepokyvkával hlavou aspoň v jednej z autorských skladieb kapely. Rockové piesne so silným nádychom bluesových prvkov, kvalitné sóla, príjemný prejav a skvelý hlas speváčky. Úvod večera, ako má byť. Wasted Strings som naživo videl po prvý raz, ale dámy ma presvedčili, že sa pre pódiá narodili.

 

Ako druhí prišli na rad NoControl. Chalani hrajú žáner, ktorý je v súčasnosti na Slovensku, hlavne medzi mladými, veľmi obľúbený. Moderný, svieži a skutočne energický metal opantal opäť väčšinu prítomných. Pod pódiom už bolo oveľa živšie a niektorí sa pustili aj do tanca. Túto kapelu som taktiež mal možnosť počuť naživo po prvý raz a aj napriek tomu, že tomuto žánru veľmi neholdujem, musím priznať, že páni sú v tom, čo robia, skutočne dobrí a je vidieť, ako na sebe pracujú. Riffy, sóla, spev i aranžmány skladieb. To všetko vykazovalo kvalitu a prepracovanosť. Nečudo, že práve táto kapela dostala možnosť predskakovať obľúbeným Bullet For My Valentine. Nehovoriac o tom, ako rýchlo si fanúšikov vedia svojím prejavom získať.

 

Najskôr dámy, potom páni a na záver sme sa dočkali aj kombinovanej žensko-mužskej zostavy. Zlatým klincom večera bola nitrianska formácia Symfobia. Dámy a páni neprišli predstaviť iba nový album Smog Of Tomorrow, ktorý na druhý deň doma v Nitre aj pokrstili, ale naživo predstavili aj svoju novú speváčku Simonu. Symfobiu som si naživo užil už po tretíkrát a musím uznať, že popri vždy fenomenálnej a bezchybnej Erike sa Simona nejavila iba ako náhrada za predošlú speváčku, ale ako rovnocenná spevácka kolegyňa. Presvedčila ma o tom už v úvode koncertu skladbou Bury It, ktorú som si zamiloval už počas vystúpenia Symfobie v Košiciach, keď robili spoločnosť Arch Enemy.

 

Z albumovej novinky zaznelo ešte deväť ďalších skladieb. Kapela teda publiku skutočne naživo predstavila takmer celú novinku. Set dotvorili dve piesne z debutu Way Of The Queen. Pod pódiom to zhruba od polovice setu už vrelo. A nečudo. Dokonalé spevácke duo a bezchybné výkony muzikantov doplnené o profesionálnu pódiovú šou a zmysel pre humor pánov gitaristov sú skutočným lákadlom.

 

Jediným „sklamaním“ u tejto kapely bolo potom už iba to, že Erika na sebe nemala svoj červený korzet s dlhou sukňou a steely. Ale chcieť od ženy, aby na každý koncert išla v tom istom outfite, je predsa nevhodné. Dodám teda už iba jediné, aj keď sa budem opakovať. Symfobia patrí na svetové pódiá.


spustiť videospustiť video