To sa vám raz mládenci rozhodli, že už nebudú len slepo kopírovať postupy svojich vzorov Soilwork a In Flames a že sa pokúsia do melodic deathmetalového ranku priliať aj trochu vlastných ingrediencií. Po dvoch takpovediac žánrovo „čistých“ albumoch tak prichádzajú talianski SUBLIMINAL FEAR s novinkou, ktorá je hudobne o dosť inde než predošlé počiny. Trojročné čakanie sa jednoznačne vyplatilo, pretože táto päťčlenná formácia nám na svojej čerstvej fošni Escape From Leviathan ponúka niečo, na čo čakám už naozaj veľa rokov.

 

Mnoho metalových kapiel sa snaží do svojej tvorby implementovať elektronické prvky. Odhliadnuc od toho, že to často pôsobí silene a rušivo, nezriedka tieto bandy nedokážu odhadnúť, kedy je tých umelých zvukov už dosť, prípadne kedy by sa hodili viac. Vznikajú tak situácie, keď skupina znie viac ako techno než metal, čo na druhej strane nemusí byť nutne zle (ako príklad mi napadá slovinský mág Wulf a jeho projekt Neurotech). Jedni z mála, ktorí dokážu nájsť dokonalé vyváženie medzi gitarami a klávesovými plochami, sú japonskí Blood Stain Child a po novom si do tohto krátkeho zoznamu smelo prihoďte aj Subliminal Fear.


Už len ten geniálny sci-fi obal dáva tušiť, že pôjde o znepokojivý výlet do (možno ani nie tak ďalekej) budúcnosti. Ani z hudobného hľadiska nejde o žiadnu stávku na istotu v podobe oldschoolového ponímania metalového žánru. Gitary hrajú, samozrejme, prím, ale čo robí túto nahrávku výnimočnou, je skvelé skĺbenie agresie, akoby vesmírnych zvukov a do toho miestami aj notnej dávky symfonických pasáží. V tomto smere odporúčam hlavne skladbu Evilution, na ktorej si zahosťoval aj vokalista amerických metalcoristov Threat Signal Jon Howard. Tá skladba je metalový soundtrack k Interstellar. Strojové riffy, blastbeaty, prelínanie growlu a čistého spevu a orchestrálna melódia zapamätateľná na prvú šupu – je tam skrátka všetko. Mimochodom, spomínaný Jon Howard znie miestami na nerozoznanie od Chestera z Linkin Park. Ďalším vrcholom albumu je rýchla Self-proclaimed Gods. Dokonale ukazuje, že v jednoduchosti je krása. Tak primitívny a zároveň superchytľavý riff tu nebol snáď od čias panterovskej Walk. Postupne sa však vyvinie do industriálneho inferna, ostatne tak ako všetko ostatné na tomto albume.

 

Aj keď som spomínal vrcholy albumu, je dôležité zdôrazniť, že Escape From Leviathan je veľmi vyváženou kolekciou desiatich skvele napísaných, skvele zahraných a skvele naaranžovaných skladieb. Ok, deviatich, ak nechceme počítať nihilistické outro The Disease Is Human Emotion. Priznávam, že toto je moja šálka kávy. Páni sa mi presne trafili do vkusu a takto zvládnutou fúziou gitarovej tvrdosti a elektronickej nápaditosti mi doslova splnili detský sen. Je zrejmé, že nie každému budú zvuky a la Scooter vyhovovať, avšak pre milovníkov moderného metalu je to rozhodne jeden z adeptov na platňu roku. Subliminal Fear nevytvorili album, ktorý prekračuje hranice. Maže ich.

 

Nahrávka vychádza 13. mája pod hlavičkou Inverse Records.


Moje hodnotenie:

Subliminal Fear - keď elektronický háv metalu pristane (recenzia) - 1Subliminal Fear - keď elektronický háv metalu pristane (recenzia) - 2Subliminal Fear - keď elektronický háv metalu pristane (recenzia) - 3Subliminal Fear - keď elektronický háv metalu pristane (recenzia) - 4Subliminal Fear - keď elektronický háv metalu pristane (recenzia) - 5Subliminal Fear - keď elektronický háv metalu pristane (recenzia) - 6Subliminal Fear - keď elektronický háv metalu pristane (recenzia) - 7Subliminal Fear - keď elektronický háv metalu pristane (recenzia) - 8Subliminal Fear - keď elektronický háv metalu pristane (recenzia) - 9Subliminal Fear - keď elektronický háv metalu pristane (recenzia) - 10

spustiť videospustiť video

Použité zdroje:
Foto: promo balík kapely