Pripadajú vám súčasní Soilwork až príliš melodickí? Smútite za starými časmi In Flames a Amon Amarth vás už skrátka nebavia? Veľmi účinným riešením týchto neduhov sú SUBLIME EYES z nórskeho Stavangeru a ich v poradí druhý album Sermons & Blindfolds vydaný prostredníctvom agilného vydavateľstva WormHoleDeath records, ktoré má pod palcom napríklad aj nedávno recenzovaných Norhod či powermetalovú nádej Guardians Of Time. Sublime Eyes vznikli v roku 2007 a vďaka na vlastné náklady vydanému debutu Dawn Of The Defiant a kladne hodnoteným vystúpeniam na rôznych nórskych festivaloch si získali v domovine pomerne slušné renomé.

 

U severských zoskupení je výborný a dynamický zvuk nahrávky asi takým prekvapením ako fľaša slivovice na moravskej svadbe (pravda, ak nerátam trve kvlt black metal) a Sublime Eyes nie sú v tomto prípade výnimkou. Pre mix a mastering si zvolili nemecké LSD studio Lasseho Lammerta (Alestorm, Svartsot) a to je, jednoducho povedané, zárukou stopercentnej kvality. Podobne pozitívne sa možno vyjadriť aj o samotnej produkcii, kde nie je núdza o občasné efektné elektronické momenty, vkusné vyhrávky a rôzne harmonické pasáže, kde sa prepletajú obe gitary.

 

Moje úvodné prirovnanie k velikánom melodického death metalu si môžete vyložiť dvojako – ako vhodnú alternatívu voči nim aj ako určitý náznak nepôvodnosti materiálu. Ako to teda je? Nejaké to copy/paste sa tu síce objaví (napríklad úvodný riff z Destroyer je doslova vykrádačka skladby Blacken The Cursed Sun od amerických Lamb Of God), pripúšťam však, že to môže byť jednoducho blbá náhoda, také veci sa skrátka občas stávajú a len sotva v tom možno hľadať úmysel. Na druhej strane také No Regrets alebo We Are Chaos sú vďaka umne vystavaným riffom až absurdne chytľavé a na pretrepanie palice ako stvorené.

 

Odhliadnuc od spomíneného pocitu miernej nepôvodnosti je kolekcia ôsmich skladieb na S&B veľmi príjemne strávených 38 minút v spoločnosti výborných výkonov všetkých zúčastnených muzikantov. Najväčšie zastúpenie má, samozrejme, melo-death, avšak kapele nie sú cudzie ani thrashové či grooveové elementy a začul som aj dotyky hardcore (?). Vokalista Arvid Tjelta vládne silným hlasom nie nepodobným Randymu Blytheovi, čo ma však príjemne prekvapilo, sú niektoré refrény, o ktorých môžem s čistým svedomím napísať, že sú spievané. Tým sa stáva kapela prístupnejšia k poslucháčovi, ktorý je možno na začiatku cesty za niečím tvrdším od Helloweenu, zároveň však neurazí vyznávačov extrémnejších žánrov. Mne sa Sermonts & Blindfolds bude v prehrávači točiť ešte veľmi dlho.


spustiť videospustiť video