Čas od času človek narazí na neznámu kapelu, od ktorej nečaká nič a dostane špičkový album, ktorý počúva dokola a dokola. Táto situácia sa mi tento rok stala s kanadskou heavymetalovo/speedovou kapelou RIOT CITY a jej debutovým počinom Burn The Night.

 

Zvukovo by som prirovnal Kanaďanov k Helloweenu z čias Kaia Hansena za mikrofónom. Z kapely cítiť obrovský zápal pre hudbu a chuť nahrať čo najdivokejšie a „najextrémnejšie“ metalové piesne. Po tejto stránke by sa dal debut Kanaďanov prirovnať aj k surovosti a uvrešťanosti Kill Them All od Metallicy. Album pôsobí tak autenticky, že človek má chvíľu pocit, že ide o reedíciu nejakej polozabudnutej jednoalbumovej legendy zo začiatku osemdesiatych rokov. Produkcia je tak veľmi organická.

 

Riffy režú ako nabrúsené žiletky a sólové gitary piesne zahusťujú množstvom melodických vyhrávok. Spevák a gitarista Cale Savy snáď ani nepotrebuje mikrofón, takúto sirénu som nepočul ani nepamätám. „Painkillerovský“ Halfordov mód má v malíčku. Avšak dokáže aj spomaliť, spievať čistým hlasom a stále znieť zaujímavo a charizmaticky. „Gang“ vokály dodávajú piesňam údernosť, trošku na pestrosti a refrénom na sile. Basa si zvesela duní pod vokálmi a gitarami a na viacerých miestach je nádherne vytiahnutá do popredia. Bicie sa ženú dopredu tempom mafiána s pretekárskymi ambíciami na diaľnici.


Za srdce chytí hneď prvá „speedovka“ Warrior Of Time, ktorá po krátkom intre na poslucháča hodí jeden vynikajúci riff, len aby sa po pár opakovaniach zlomil úderom bicích v ešte lepší. A v podobnom vysokooktánovom tempe sa to nekompromisne valí celých štyridsať minút debutu. Žiadna vata, osem piesní, jedna lepšia ako druhá.

 

Klasickej balady sa nedočkáme, ale napríklad Hunter obsahuje vo svojom strede pomalšiu gitarovú pasáž s výraznou basou a lá How Many Tears (Helloween) a silnou atmosférou očarí In The Dark. Za vrchol albumu považujem predposlednú 329, ktorá má v sebe divokosť, intenzitu a zvuk tasenia meča. Päste sa pri jej počúvaní zatínajú sami od seba a paroháče vyskakujú do vzduchu. 

 

Hlavnou silou Riot City je schopnosť zložiť sviežo znejúce piesne v klasickej heavymetalovej šablóne. Energia zo skladieb priam prýšti. Zároveň je na ich hudbe niečo viac. To niečo, čo napríklad urobilo z Judas Priest a Iron Maiden legendy žánru, to majú aj Riot City. Nie nadarmo má ich album na Youtube skoro štvrť milióna vypočutí.

 

Burn The Night je jedným z horúcich kandidátov na heavymetalový album roka. Ak ste fanúšikmi ťažkého kovu, tento počin potrebujete počuť.


Moje hodnotenie:

Sú Riot City budúcnosťou heavy metalu? (recenzia) - 1Sú Riot City budúcnosťou heavy metalu? (recenzia) - 2Sú Riot City budúcnosťou heavy metalu? (recenzia) - 3Sú Riot City budúcnosťou heavy metalu? (recenzia) - 4Sú Riot City budúcnosťou heavy metalu? (recenzia) - 5Sú Riot City budúcnosťou heavy metalu? (recenzia) - 6Sú Riot City budúcnosťou heavy metalu? (recenzia) - 7Sú Riot City budúcnosťou heavy metalu? (recenzia) - 8Sú Riot City budúcnosťou heavy metalu? (recenzia) - 9Sú Riot City budúcnosťou heavy metalu? (recenzia) - 10

spustiť videospustiť video