Pre množstvo ľudí boli a aj stále sú znepokojujúcim elementom rockovej kultúry. A o kom je reč? Predsa o The Rolling Stones. Pre mnoho iných jedincov sú provokujúcimi géniami, ktorí aj napriek absencii nového autorského materiálu ustavične držia prst na tepe doby. Ale?... pre veľkú kopu ľudí sú jednou z najlepších rockových kapiel všetkých čias a je nutné dodať, že s pribúdajúcim vekom a minimálnym počtom nových nahrávok sa geometrickým radom rozrastá aj ich legendárnosť.

A práve ich legendami opradené koncertné showky boli a sú práve to, čo okrem albumov dostalo „Rollošov“ na absolútny vrchol rockového Olympu. V sedemdesiatych rokoch mali naozaj skvelé a úspešné šnúry, ktoré v osemdesiatkach kvôli Jaggerovej sólovej kariére ustali, a znovu sa rozbehli na prelome ôsmej a deviatej dekády a s malými výpadkami trvajú dodnes.

Teraz ponúkajú starú lajvku odohratú druhého septembra 1998, kde „Rolloši“ vystúpili v nemeckých Brémach po okraj naplnenom Weserstadione. Zavŕšili tu svoju úmornú celosvetovú šnúru Bridges To Babylon Tour, prebiehajúcu po štyroch kontinentoch a začiatkom leta vrcholiacu v starej dobrej Európe. A tu je audiovizuálny záznam celého koncertu...!



Ale čo sa vlastne odohralo druhého septembra pred dvadsiatimi dvomi rokmi? Dnes už geriatrická svätá štvorica s nájomnými muzikantmi a vokalistami sa stavia na pódium a spúšťa gitarový riff, ktorý sa Keithovi prisnil, úvodnej pecky "Satisfaction" zdôraznený dynamickými škopkami, ktoré splachujú pochyby o kvalitách na jazze vychovanom Charlie Wattsa hlboko do hajzlu. Jagger spieva v nižších polohách ako bolo zvykom, kapela je v plnom rozpuku, ale hneď vyvstáva pocit, že tých audiovizuálnych nosičov je v poslednej dobe nejak veľa. Vzápätí kapela prirodzene prechádza do ďalšej „Let's Spend The Night Together“, kombinujúcu jemné beglajty dvoch gitár na pozadí dobre vyváženej práce trojice back-vokalistov. Mick trochu intonačne pokrivkáva, ale pripomienka ich starej tvorby je úžasná, aj keď ku koncu skladba prechádza do tvrdého šantenia, ktorý si páni dokonalo užívajú tak, ako aj publikum. Novším kúskom „Flip the Switch“ koncertu pribúdajú grády a vzápätí si páni spomenuli na svoj skvelý tradicionál "Gimme Shelter", ktorú podtrháva krásne modelovaný duel dvoch odlišných gitarových liniek Ronnieho a Keefa. V ďalšom kúsku "Anybody Seen My Baby?" vytiahla kapela na pódium temnejšiu atmosféru a s porovnaním so štúdiovou verziou z vtedy novej dosky Bridges to Babylon je táto živá verzia lepšia. To, že Richards je skvelý gitarista, predviedol v "Paint it Black" podčiarknutej naliehavým trýznivým refrénom, ktorý Jagger uvádza vo svojich tradičných pózach v žltom tričku. Potom sa znovu vracajú do vôd novších nahrávok, a to dvomi kľudnejšími kúskami, a to "Saint of me" a pomaláčom „Out of Control“ so skvelou prácou klavesáka Chucka Leavella inšpirovanou klasickou motowňáckou „Papa Was a Rollin' Stone“. Prezentácia nevýraznej "Memory Hotel" z albumu Black and Blue nijak zvlášť neoslňuje, ale ďalšia klasická, diskom ovplyvnená "Miss You", je famózna a dokonalá. Je to dokonalá ukážka telepatickej súhry komplet celej kapely. Jeden z vrcholov tejto lajvky. Ďalšími skladbami sú, zase novšia a doteraz nijak zvlášť obľúbená, „Thief in the Night“ so sólovým vokálom Keitha, ktorému skvelo sekundujú back-vokalistky a „I Wanna Hold You“ z opusu Undercover, tiež s Keefom v hlavnej úlohe. A to už pomaly koncert graduje a až do jeho konca budú znieť len klasické pecky prepletené hitmi z rockov osemdesiatych. Vrcholom koncertu je skvelá „It's Only Rock 'n Roll (But I Like It)", ktorá začína akýmsi bigbandovým introm a svojím netradičným rýchlejším prevedením naraz predstavuje množstvo najvýznamnejších aspektov štýlu Rolling Stones. Po nej nasleduje moja obľúbená hitovica „You Got me Rocking“ z dosky Voodoo Lounge a dylanovka „Like a Rolling Stone“ žiariaca medzi fans od albumu Stripped. Túto skladbu počuli na doske Highway 61 Revisited, na ktorej sa folkár Dylan stával rockerom. Časom sa stala súčasťou ich repertoáru. Nasleduje drastická zmena tempa i atmosféry a už úvodné perkusie, jemne podložené klavírnou hrou, odhaľujú fakt, že prichádza skladba "Sympathy for the Devil", ktorá svojou atmosférou a hlavne Jaggerovým textom (inšpirovanom v Bulgakovom románe Majster a Margaréta) sa úmyselne vzdialila obvyklým témam skladieb Rolling Stones. Pekne a zaujímavo zahraná, vyvolávajúc hlbokú emocionálnu a tvorivú reakciu publika. A po týchto dvoch skladbách na tomto koncerte už človeka nemôže nič prekvapiť. Ani skvelo interpretačne odvedená, pomalším tempom odpálená "Tumbling Dice", ani skvelá "Honky Tonk Woman" a dokonca ani nezvyklo zahraná „Start me Up“, ktorá je, po zmenenom úvode až príliš štandardne interpretovaná, a tak nemôže hlbšie zasiahnuť. Chvíľka oddychu a po pár chvíľach zaznie trojtónový riff gitary a basgitary a všetci sa škeria, veď práve na toto čakali ... „Jumpin' Jack Flash", jeden z najzásadnejších bluesrockových riffov. Nie je vynechané z nej nič a páni si znovu spomenuli na zvukovú paletu psychedelickej hudby a maľujú živé a pútavé obrazy podmazané hammondkami, basou a škopkami skvelého Charlieho. Po skončení nasleduje úklon a publikum šalie v očakávaní nejakého prídavku. A ten prichádza v absolútnej pohodovke „You Can't Always Get What You Want“, aby absolútny záver patril pulzujúcemu boogie "Brown Sugar" pripomínajúce divoké besnenie a v ktorom si vyhúli svoje skvelé sólo saxofonista Bobby Keys, ktorý ho nahral aj na pôvodnej štúdiovej nahrávke.

spustiť videospustiť video

Záverom sa dá skonštatovať, že „Rolloši“ boli v skvelej forme, ktorá im prakticky pretrváva až do dnešnej doby. Okrem koncertu sú tu aj bonusy v podobe štyroch skladieb pochádzajúcich zo showky z Chicaga.na Soldier Field.

Moje hodnotenie:

Staršia lajvka od Rolling Stones (recenzia) - 1Staršia lajvka od Rolling Stones (recenzia) - 2Staršia lajvka od Rolling Stones (recenzia) - 3Staršia lajvka od Rolling Stones (recenzia) - 4Staršia lajvka od Rolling Stones (recenzia) - 5Staršia lajvka od Rolling Stones (recenzia) - 6Staršia lajvka od Rolling Stones (recenzia) - 7Staršia lajvka od Rolling Stones (recenzia) - 8Staršia lajvka od Rolling Stones (recenzia) - 9Staršia lajvka od Rolling Stones (recenzia) - 10