Písal sa 13. december 2001. Chuck Schuldiner, líder metalovej legendy DEATH, prehráva svoj boj so zákernou chorobou. Napriek intenzívnej liečbe podľahol rakovine mozgu a vo veku 34 rokov opúšťa tento svet. Na jeho počesť sa v bratislavskom klube Randal tradične koná na toto smutné výročie koncert, kde si fanúšikovia DEATH môžu vypočuť prierez tvorby a vzdať úctu jeho pamiatke v podaní bratislavskej skupiny DEATH REVIVAL. Tohtoročný koncert vyšiel na 11. decembra a spolu s DEATH REVIVAL vystúpili nitrianski SYMFOBIA a žilinskí SANATORIUM.

 

Koncert mal regulérny začiatok o 20:00, avšak tentokrát sa meškalo až takmer hodinu, a tak zhruba o 21. hodine na pódium prichádzajú Sanatorium. Skupina vnikla ešte v roku 1994 a vystupovala hlavne v 90. rokoch a začiatkom nového milénia. V súčasnosti vystupuje už len sporadicky a dnešné vystúpenie bolo jedným z troch, ktoré absolvovali tohto roku.  Niektorí jedinci kričia na speváka ,,tyčinky“, na čo im spevák ochotne odgrowluje toto slovo naspäť. Napokon si ho zagrowluje na záver ešte pár piesní. Zrejme istý druh folklóru, ktorý poznajú len zasvätení fanúšikovia tejto kapely. Po celú dobu ich vystúpenia bolo vidieť, že sú veľmi dobre zohratí a bez badateľných výpadkov odohrali celý set vo viac ako štandardnej kvalite. Takže ich starí fanúšikovia si mohli pripomenúť staré dobré časy bez akéhokoľvek prešľapu počas celého vystúpenia.

 

Ďalší v poradí prichádzajú Symfobia, skupina, ktorá  tento rok napriek krátkej existencii stihla vystúpiť už s THERIONOM. Skupina je zložená zo starých harcovníkov, ktorí zastrešujú inštrumentálnu časť a speváčky Eriky, čo dáva dokopy celkom zaujímavý projekt. Ich štúdiovka znie celkom príjemne. Erikin hlas poteší priaznivcov hlavne mäkších odnoží metalu, kde nenásilnou formou pôsobí v medziach svojho rozsahu. Použijem prirovnanie, ktoré som čítal v nedávnej dobe a ospravedlňujem sa autorovi: "Nesnaží sa byť druhou Floor Jansen“. Dnes prišli so speváckou posilou Veronikou. Skupina sa púšťa do zvučenia. Akonáhle bolo treba zosúladiť a nazvučiť aj ženský vokál a klávesy, opäť nastáva problém, obdobne ako pri April Weeps pri nedávnom vystúpení a krste Galadriel. Proste vokál nebol miestami počas celého setu vôbec počuť, hlasy dosť zanikali vo zvukovej stene a niekoľkokrát sa stalo, že mikrofóny zapískali. Napriek tomu skupina statočne hrala ďalej, ale popri harmonickom speve, ktorý mi miestami pripadal lepšie znejúci, sa občas vylúdil aj falošný ton. Po inštrumentálnej stránke treba vyzdvihnúť harmonickú hru basy, bicích a kláves, gitary mi občas pripadali, že občas zazneli silene tam, kde sa to nepýtalo. Odznelo sedem skladieb z ich debutového albumu Way Of The Queen ako Dragon , Bloody Wings či finálna skladba Finally, s ktorou sa s nami rozlúčili. U publika urobili celkom dojem a dostalo sa im pozitívnych ohlasov. Po vystúpení som mal s nimi chvíľu možnosť hovoriť, kde odzneli sťažnosti na kvalitu zvuku, po celý čas sa absolútne nepočuli a že niet divu, že im to občas neladilo. S čím sa nedalo nič iné, než len súhlasiť, kvalita zvuku v klube je pri tomto type vystúpení dosť nevyhovujúca.

 

Po asi dvadsaťminútovej pauze prichádzajú Death revival, skupina zložená z Rada (gitara, spev), Maroša (basa), Braňa za bicími a Tomaxa, ktorý so svojou gitarou pôsobí ešte v ďaľších dvoch kapelách Karpina a Galadriel. Skupina sa nám dnes predstavila s malou personálnou obmenou, keďže basák sa z rodinných dôvodov nemohol koncertu zúčastniť. Úvod prebehol krátkou pripomienkou človeka, na ktorého počesť sa to koná a ktorý už, žiaľ, nie je medzi nami, ale nechal za sebou super hudbu a veľké dielo - Chucka Schuldinera. Vraj sa na nás celý rok tešili a na naše predstavenie tvrdo trénovali, aj keď na ich stránke ešte dva mesiace pred vystúpením odznela hláška: "Čo? Už len necelé 2 mesiace? To aby sme pomaly začali skúšať.“ Nasledne však pribudli aj fotky a video z posledných dní, na ktorých kapela pilne cvičí a v konečnom dôsledku výsledok v podobe úplne autentického vystúpenia hovorí sám za seba. Potom prichádza ospravedlnenie za omeškanie, lebo naozaj spolu s počiatočným meškaním a problémami so zvučením sa ich vystúpenie v konečnom dôsledku oddialilo o celé 2 hodiny a hrať začali niečo pred polnocou. To však neodradilo fanúšikov, lebo klub sa pred ich účinkovaním pekne naplnil a miestami sa tam nedalo ani pohnúť. Kotol pod pódiom sa natiahol skoro na celú šírku Randalu a tí, čo si chceli len spredu pokojne pozrieť koncert, boli chtiac-nechtiac pomletí besniacou masou publika. Celé vystúpenie trvalo úctihodné skoro dve a pol hodiny a zahrali  skoro úplne všetko, čo od skupiny Death stálo za zmienku počas ich 17-ročnej existencie, respektíve 18-ročnej, ak sa berie do úvahy aj MANTAS, ako sa rok pred tým volali (1983). Pod názvom DEATH existujú od roku 1984 až do roku 2001. Za toto obdobie vydali 7 štúdiových albumov Scream Bloody Gore ( 1987), Leprosy (1988), Spiritual Healing (1990), Human (1991), Individual Thought Patterns (1993), Symbolic (1995), z ktorého odznela sladba Misanthrope, a posledný The Sound Of Perseverance (1998). Popri tom mali ešte tri live albumy z ich vystúpení a jednu výberovku. Z tejto plodnej tvorby americkej legendy nám skupina Death revival vybrala a vkusne naservírovala, za čo im patrí veľká vďaka. Tešíme sa na nich opäť o rok.