Neviazaná zábava, kde alkohol tečie potokmi, stvárajú sa rôzne prasačiny za doprovodu naozaj kvalitných, ale väčšinou domácich kapiel so zábavou až do rána bieleho alebo kto koľko znesie a oslava narodenín oboch organizátorov Miša alias Girzlyho a Duška alias Bieleho Vlka. To všetko sa uskutočnilo 7. apríla. Tento rok vzhľadom na uzavretie klubu Kolečko, čo rozosmútilo nejedného metalistu zo širšieho či užšieho okolia Žiliny, ich s otvorenou náručou privítal ružomberský klub Nové Korzo.

 

Prvou kapelou blázinca tohto večera boli SORGOTH. Človek si povie, že pomerne neznáme kapela, hrajú prvý rok, asi to nebude nič extra. Nie! Ešte aj oni museli dobre zahrať, s dobrým zvukom, príjemne prekvapiť a navyše ako správni blackmetalisti s warpaintami a bodcami na rukách.


Druhou kapelou boli MINOR. To už sa rozpútalo úplné peklo. Skákanie do kotla z pódia, crowdsurfingy sa nedali ani spočítať. A keď náhodou niekto spadol na zem, nič sa nestalo a nehľadiac na odreniny či niečo rozbité, za hecovania samotnej kapely skákalo sa ďalej. Musím priznať, že takto dobre nazvučený Minor som ešte nevidel (resp. nepočul), takže radosť vystrájať pod pódiom.

Treťou kapelou boli Mikuláščania FIERY WALTZ. Chalani sú overená kvalita a doteraz som nezažil koncert, kde by zahrali zle. V ich bande hádam nenájdete slabé miesto v podobe niektorého hudobníka a čo sa týka vokálu, tak tam to je naozaj sila. Počas ich setu bola vyhlásená súťaž o to, kto prvý nafúka kondóm do prasknutia. Moderovania sa ujal Minor s príhovormi jemu vlastnými, takže nejedno oko zostalo vlhké - od rehotu.

Potom už nasledovalo to, na čo sa tešili alebo boli minimálne všetci zvedaví - kapela SATARIAL. Deň predtým sa im zrušil kvôli náboženskej komunite koncert v Poľsku. Že vraj kvôli ich rituálom, názorom a bohvie ešte čomu. Máme 21. storočie a obdobie temna, keď sa čokoľvek, čomu človek nerozumel, pripisovalo nadprirodzenému (v stredoveku hlavne diabolskému) by už dávno malo byť preč. Čo sa týka ich rituálu, kto má aspoň trochu naštudovanú mytológiu, popripáde staré pohanské zvyky a rituály, vie, že sa tam nič prevratné neudialo. Čo sa týka ich hudobnej stránky, mne to ako black metal nepripadalo, skôr to bol nejaký druh folk metalu so zbytočne dlhým, jednotvárnym až mdlým setom. Nebyť jednej určitej časti zavŕšenej pyrotechnikou, len málokto by dokázal sledovať ich šou dlhšie ako do polovice.

 

Čo sa týka kvality zvuku, nebyť toho, že sa ho snažili prekombinovať a nebyť výraznej podpory zo samplov, tak by to bolo možno jednoduchšie, ale aspoň prirodzenejšie. Popravde, vidieť tváriť sa bubeníčku, že spieva zborovým hlasom niekoľkých dievčat, popri tom hrá na bicie a zároveň na klávesy, mi pripomínalo skôr pouličných hudobníkov. Ich prítomnosť tu bola ale hlavne kvôli zábave a ich povestnej šou, ktorej neostali nič dlžní. Je pravda, že na to treba hlavne ľudí s nadhľadom a tých sa, našťastie, na rozdiel od Poľska, našlo v Korze habadej.

Ku skutočnej hudbe sme sa opäť vrátili s kapelou SAMSARA, ktorí boli dôstojným zavŕšením večera. Vidieť ich šou plnú ťaživých a ťahavých tónov a k dokonalosti vycibreným zvukom naozaj stálo za to počkať aj do tretej rána. To sa, nanešťastie, aj pre množstvo vypitého alkoholu nie každému podarilo. Kto vydržal, dočkal sa poriadnej hudobne kvalitnej odmeny.