Vo štvrtok 21. novembra opäť po nejakej dobe Zvolen ožil skvelou muzikou. A prítomní diváci výkony trojice zahraničných interpretov aj patrične ohodnotili. Priznám sa, že som už dlho nebol na koncerte, kde by úplne prvá kapela večera takto dokázala strhnúť ľudí. Napriek svojmu nesmierne mladistvému výzoru sú glamrockeri TEMPLE BALLS na scéne už desať rokov a majú na konte dva štúdiové albumy. Navyše štvrtkový koncert v Dome kultúry ŽSR ani nebol ich prvou skúsenosťou so slovenským publikom. A dovolím si tvrdiť, že ani poslednou.


Bolo veľmi milé, ako sa chalani nesnažili skrývať emócie a akí boli prekvapení z oduševnených ovácií. Pri tejto kapele platí, že energiu, ktorú dostanú od publika, vracajú stonásobne. Zabehnuté glamové riffy v ich sviežom podaní, nastriasajúce sa bujné hrivy, spevákove pohyby miestami pripomínajúce Mercuryho a hlavne skvelá šou plná energie bavili všetkých prítomných a publikum neostávalo chladné ani vtedy, keď ho spevák zapájal do dramaturgie ich vystúpenia. Chlapci si vo Zvolene určite našli mnoho nových fanúšikov.

 

Po fínskych hairmetalistoch prišli na rad americkí EDGE OF PARADISE. Tí sa našincom predstavili po prvý raz. Bolo trochu náročné zaradiť, čo to kapela vlastne hrá za štýl. Gotický dark metal s prvkami doomu? Ktovie. Ich hudba bola opradená tajomnom a človek sa miestami cítil, akoby sa sabat čarodejníc pozvoľna menil na lúčne šantenie víl a naopak.


Šarmantná Margarita Monet, ktorá je nepochybne ozdobou kapely, bola aj tvorkyňou všetkej šou, ktorú kapela ponúkla. Statickosť pánov muzikantov vynahrádzala divákom mimikou a gestikuláciou, svojím hereckým prejavom a ezoterickým hlasom a úsmevom. Edge Of Paradise predviedli kvalitný koncert a veľmi zaujímavú nádielku skladieb, ale v porovnaní s Temple Balls odviazaná zábava a šantivá atmosféra akosi upadli.

 

Napokon na pódium prišla hviezda večera. Fínski majstri melodiky SONATA ARCTICA sa na Slovensku predstavili po tretí raz. Na pódium sa uviedli symfonickým až soundtrackovo rozprávkovým introm a odpálili vystúpenie plné pozitívnej energie. Keďže kapela momentálne predstavuje svoju albumovú novinku, niet sa čo čudovať, že aj setlist pozostával predovšetkým zo skladieb z najnovšej dosky Talviyö.

 

Publiku to ale absolútne neprekážalo a už od prvej piesne Little Less Understanding spievalo svorne s Tonym všetky refrény. Fanúšikovia sa ale dočkali aj starších powermetalových evergreenov ako Black Sheep či Fullmoon. Nechýbal, samozrejme, ani slaďák Tallulah, ktorý už, ako nám Tony prezradil, v istom fínskom karaoke klube zakázali spievať. Fanúšikom sa ale ani za tie roky táto pieseň neopočúvala a Tony ich nechal odspievať takmer celú prvú slohu samých.


Kapela si večer na pódiu dokonale užívala a predvádzala bezchybné výkony. Tony, ktorý neprestával fanúšikom ďakovať za podporu kapiel a chodenie na živé vystúpenia, znel navlas rovnako ako z CD. A to platí tak pre nové skladby s jeho zamatovejším hlasom ako aj pre staršie veci, kde tlačí na pílu o poznanie viac. Navyše kvalitné texty v spojení s jeho charizmou a gestikuláciou dostávajú naživo úplne nový rozmer.

 

Po prídavkoch sa Tony ešte naposledy zabavil s publikom obľúbenými hrami na opakovanie predspievaných fráz a súťaž o najhlučnejšiu sekciu publika a kapela ponúkla prítomným ako zlatý klinec krátku zábavnú pieseň o vodke. A to už bola skutočne posledná bodka za ďalším vydareným večerom nabitým skvelou muzikou.

 

Setlist: A Little Less Understanding, Closer To An Animal, Whirlwind, The Day, I Have A Right, Cold, Storm The Armada, X Marks The Spot, Who Failed The Most, Tallulah, Black Sheep, FullMoon, Losing My Insanity, Life