Na konci novembra navštívili Slovensko fínski majstri melodického metalu SONATA ARCTICA. My sme sa stihli s dvoma členmi tejto kapely porozprávať ešte pár hodín pred ich vystúpením vo Zvolene. Klávesák Henrik a basgitarista Pasi prezradili veľa o ich najnovšom albume, ale došlo aj na otázky mierené na aktuálne turné či celkové smerovanie kapely.

 

Teraz ste na Slovensku po tretí raz. Prvýkrát ste navštívili našu krajinu v roku 2009 so svojím šiestym štúdiovým albumom. Prečo ste Slovensko tak dlho obchádzali?

Henrik: Ani neviem. Ale som rád, že sme späť. Turné vždy zostavuje náš agent, takže my to veľmi ovplyvniť nevieme. Ale som skutočne šťastný, že sme sa sem mohli vrátiť a verím, že medzi našimi návštevami už nebudú také dlhé pauzy. 

 

Váš prvý slovenský koncert bol v Košiciach. Druhý raz ste si zahrali na festivale v Banskej Bystrici a dnes je to Zvolen. Mali ste možnosť pozrieť si všetky tri mestá?

Henrik: Tie predošlé si nepamätám, ale čo sa týka tohto mesta, mali sme možnosť sa po ňom poprechádzať. Prišli sme už včera. Mali sme deň voľna, tak sme šli vonku, dali si niečo na jedenie a porozhliadli sa tu trochu. Je to pekné mesto.

Pasi: Boli sme na hrade. Najedli sme sa spolu a cítili sme sa tu skvelo.

Henrik: A dali sme si aj nejaké to pivo.

 

Toto je už deviata zastávka vášho turné. Ale koncertujete nepretržite v podstate už od februára. Máte vôbec čas na oddych?

Henrik: Myslím, že áno. Pred týmto albumom sme to vzali na rok či dva dosť zľahka. Odohrali sme len pár koncertov a pár festivalov. Vždy to vypukne, keď vydáme album. Potom koncertujeme podstatne viac. Ale vždy sa uistíme, že budeme mať medzitým čas na oddych. Samozrejme, že keď je turné dlhé, stáva sa to v určitom bode únavným, ale zatiaľ je všetko v poriadku.

Pasi: Presne tak. Máme dosť času byť doma medzi jednotlivými časťami turné, aj keď to vyzerá, že hráme každý mesiac. Ale aj po tomto turné ideme domov a máme vyše mesiaca voľno.

Henrik: Oddychujeme dosť.

 

Ako sa zatiaľ na tomto turné máte? Máte už nejaké nezabudnuteľné zážitky?

Pasi: Väčšinou také mávame, ale teraz je ťažké si na nejaké spomenúť. Počas turné je to vždy trochu hektické. Ale potom vždy na niektoré momenty spomíname.

 

Pre väčšinu fanúšikov je Sonata Arctica po vizuálnej stránke predovšetkým o zime a vlkoch. No potom prišiel album Unia. Žiadne vlky, žiadna zima. Dokonca aj logo sa zmenilo. Tento album započal, povedzme, druhú éru kapely. Prečo vlastne nastala?

Henrik: Myslím, že to bolo hlavne tým, že skladby píše Tony a už bol z tých powermetalových vecí unavený. Chcel skúsiť niečo iné. Povedal nám niečo ako: Snažím sa napísať powermetalový materiál, ale vôbec sa mi to nedarí. A my na to: Nevadí. Prosto napíš nejaké skladby a my ich zahráme. Bude to fajn. Hudba znela dosť odlišne, preto sme sa rozhodli pre trochu iné logo, a tak ďalej. Ale teraz sa vraciame späť a máme aj svoje pôvodné logo, také, aké má byť. Možno bola chyba meniť ho. Odvtedy sa naše albumy dosť zmenili. Hlavne posledné dva či tri roky. Teraz sú napríklad späť aj vlky. Takže si myslím, že to bolo pre kapelu menšie dobrodružstvo a teraz sme späť tam, kde by sme mali byť.

 

Dokopy mali odlišné logo tri albumy. Vaše najnovšie tri sa zvyknú označovať ako tretia éra kapely. Graficky a trochu aj hudobne sa ale veľmi približuje prvej. Aké hlavné rozdiely vidíte vy sami medzi prvými štyrmi a poslednými troma albumami?

Henrik: Sme starší. Myslím, že väčšina skladieb je podstatne pomalšia. A nie je tak vysoko posadená. Tony spieval skutočne vysoko, keď bol mladý, ale už starne a jeho hlas sa trochu zastiera. Ale inak neviem...

Pasi: Myslím, že hudba sa tiež dosť vyvinula. Znie dosť podobne, ale myslím, že svojou štruktúrou je teraz o dosť zaujímavejšia a komplikovanejšia. Nie taká priamočiara, ako zvykla byť.

 

Môžeme očakávať u kapely aj ďalšie éry?

Henrik: Ale áno, stať sa môže čokoľvek. Keď začíname pracovať na novom albume, vždy je to podobné. Tony prinesie nejaké demá a začneme ich počúvať. Je to pre nás veľmi vzrušujúce, pretože sme sami zvedaví, čo z toho materiálu napokon vznikne.

Pasi: A po turné k novému albumu je to vždy, akoby pre nás začínala nová éra. Hlavne, keď počúvame nové demá k ďalšiemu albumu.

Henrik: Bude zaujímavé pozorovať, čo sa ďalej bude diať. Ale myslím, že určite nebudeme nahrávať rovnaký album znova a znova. Takže vždy sa bude diať niečo nové a odlišné.


spustiť videospustiť video

Už druhýkrát máte názov albumu vo fínčine. Prečo ste sa tak rozhodli? Prečo vlastne nemáte vo svojej materinčine aj texty piesní?

Henrik: Naozaj dlho sme premýšľali, ako sa bude tento album volať. Potom Tony povedal Talvi, čo znamená zima. Ale mysleli sme, že je to úplná nuda. Tak povedal Talviyö. Povedali sme si OK, môže byť. Je veľmi ťažké vymýšľať názvy albumov.

Pasi: Mali sme najprv obal až potom názov? Nie som si istý, ale práve obal pripomína zimnú noc.

Henrik: Uvažovali sme aj o názve v angličtine. Ale každý môže pomenovať album Zimná noc v angličtine. Je to nuda. A čo sa týka textov piesní, ľudia sa často pýtajú, prečo nespievame po fínsky, ale ja neviem. Možno raz... Ale nemyslím, že to bude celý album.

 

Je celkom populárne robiť albumy bilingválne ako napríklad nový album Opeth. Premýšľali ste už niekedy nad takouto možnosťou?

Henrik: Ani nie. Neviem, či nad tým Tony premýšľal, ale my nie. Aspoň nie v reálnej rovine.

 

Je pravda, že basa a bicie boli nahrávané spolu?

Pasi: Áno. Tentokrát sme mali externého producenta a rozhodli sme sa hrať s Tommym naživo.

 

Boli oba nástroje nahrávané naraz?

Pasi: Áno.

 

A bolo to ťažšie alebo ľahšie než zvyčajné nahrávanie?

Pasi:  Bolo to ľahšie a oveľa zaujímavejšie. Môžete popri nahrávaní komunikovať s bubeníkom a je to oveľa lepšie. Teda aspoň pre mňa.

 

Na novom albume sú dve pesničky – Storm The Armada a Who Failed The Most – ktoré sú o životnom prostredí a problémoch, ktoré sa ho týkajú. Snažíte sa tak zvyšovať povedomie o tomto aktuálnom globálnom probléme?

Henrik: Myslím, že to je niečo, čo by lepšie vedel Tony, ale keďže sme z Fínska a máme radi prírodu, tak sa to týka aj toho. Tony slobodne píše o tom, čo zaujíma jeho. Ale naším hlavným cieľom ako kapely je baviť ľudí a zariadiť, aby si na chvíľu oddýchli od ich každodenných životov, užili si šou a trochu sa zabavili. Ale, samozrejme, tie piesne... Neviem, či sa nimi snaží zvýšiť povedomie alebo čo, ale povedal by som, že je to viac-menej jeho voľba. Myslím, že my sme tu na to, aby sme sa zabávali a spravili šou. Väčšina našich piesní je o láske a rôznych príbehoch, ale na posledných dvoch či troch albumoch je vždy jedna alebo dve pesničky o prírode a životnom prostredí.

 

Slovo sonata vo vašom názve... Je to odkaz ku klasickej hudbe? Je vaša hudba ovplyvnená týmto typom hudby? Máte ju radi?

Henrik: Začalo to naším kamarátom, ktorý napísal knihu Sonata Arctica. On vymyslel názov, takže tým možno na klasickú hudbu zamýšľal odkázať on. Ale ja som začal hrať na klasický, klavír keď som bol malý, hral som zopár rokov, ale keď som bol pubertiak, začal som počúvať rock n' roll a bolo. Ale z času na čas mám rád aj klasickú hudbu, to je pravda. Nie všetku, ale viem si z nej vybrať. A občas je fajn a príjemné vypočuť si niečo úplne odlišné od hudby, ktorú robíme my.

 

Máte nejaký odkaz pre fanúšikov a našich čitateľov?

Pasi: Áno, je super, že sme znova tu. Dúfam, že uvidím veľa ľudí a že sa tu čoskoro uvidíme na nejakom festivale alebo znovu na turné.

Henrik: Vďaka, že ste si na nás počkali.

spustiť videospustiť video