Trio stredoslovenských černokňažníkov po filozofickom škandále kontroverzného učenia nazývaného solipsizmus sa namačkali do podzemného štúdia a vytvorili päť negatívnych filozofických téz, ku ktorým sa explicitne určite žiadny zo známych filozofov neprihlási. To nevadí, lebo zástup načernalých fans kašle na nejakú kontroverznú subjektívno-idealistickú teóriu a určite nebudú v dejinách vyhľadávať systémy vyznačujúce sa určitými tendenciami, ktoré smerujú k pozíciám hájených radikálnym solipsizmom. Nie je zrejmé, akým spôsobom sa magická temná trojica z Brezna dopátrala k priepasti tohto filozofické smeru, ktorý uznáva len „JA“ a jeho zážitky za jedinú skutočnosť, a tým pozbavuje ľudskú činnosť a vedu akéhokoľvek zmyslu. Obrovský zmysel však má vnem tohto negativistického pohľadu v piatich krutých tézach obalených do čiernej škrupiny temného charakteru s existencialistickými posolstvami bez titulkov v našej rodnej slovenčine.

Čo vlastne vzniklo, sa nedá popísať všednou rečou a pritom slovenský jazyk je výnimočne bohatý a farebný. Ide o svojráznu formu temného filozofického kázania s obskúrnou atmosférou, s ľahkým vánkom dekadencie a s neskrývanou pohanskou sexualitou. Je to úplne presiaknuté emóciami, stavmi duše a trýznení vlastného bytia a síce Trhliny v (ne)skutočnosti nie sú síce úplne vyzretým dielkom, ale už naznačujú prepracovanejšiu koncepciu, ktorá v budúcnosti môže priniesť ešte väčšiu suverenitu. Zďaleka sa nekoná žiadne moderné využitie farieb klasického nástrojového obsadenia, ale do zaužívaných postupov klasického blacku, a do jeho základného dynamického rozvrhu, vkladajú zaujímavé farebné škály zvukov akustických nástrojov a ich prelínanie s čisto metalovým riffovaním je doplnené vsuvkami prírodných, ale aj syntetických ruchov. Vskutku čarovné!!! Nekoná sa vlastne nič neobvyklé, a pri tom je to skoro geniálne. Je to veľmi tradičné, ale z pohľadu štýlového black metalu by sa dalo povedať, že výborné. Pri vnímaní vyvstávajú pocity určitej bezmocnosti spôsobené pretlakom nápadov a miešaním tradičných čiernych prvkov s klasickým metalovým drajvom, temnou pochmúrnosťou a famóznym vokálom.



Melanchólia... nič iné v úvodnom dvojminútovom intre „Ozveny minulosti“ ani nečakajte. Prekrásny, pritom jednoduchý motív akustickej gitary doplnený zvukmi pukotajúceho ohňa a atmosférickým ruchom s klavírnym brnkaním je len klamom pred blastickým atakom, ktorý ovalí zúrivým hlukom sekundárnej „Posledný nech zhasne“. Po dojme z úvodného intra pre rituálne ambientné plochy, strihnuté dark elektronikou a akustickými nástrojmi, neostalo ani stopy a osemminútový epos stavil na tvrdosť, monotónnosť a zvukovú brutalitu vyhrabanú z blackových postulátov dôb minulých. Ponúknutá kolekcia čiernej hniloby so zovretými aranžmánmi a dušu drásajúcou monotónosťou je miestami prerušená oddychovými jemnejšími pasážami, ktoré tvoria akýsi predel medzi jednotlivými pomyselnými časťami celej kompozície. „Negalomania“ pokračuje temným krupobitím a jej jednoduché riffy, majúce svoju temnú tvrdosť, stoja spolu s parazitným rytmickým priestorom proti vokálnemu, ba priam pohanskému chrapotu s troškou divošskej moderny, pričom tieto dve, ľahko zlúčiteľné zložky, dohromady nemilosrdne tvoria čierno-šedý obraz, vznikajúci pri vneme tejto neudržateľnej deštrukcie zaužívaných postupov. V polovici skladby sa vyskytne pekná jemná krehotinka, ktorá nevydrží a pod náporom krutosti sa znovu rozpadne do dekadentnej psycho-teatrálnosti, ktorá smeruje od pohanských vôd až do temnej avantgardy. Odľahčenú neviazanosť a vzývajúcu radosť poskytujú pomalšie, naozaj pekne vystavané, dve tretiny kúsku „Krst rozbitým sklom“, ktorá sa následne prehupne do sonickej apokalypsy s dramatickými vyhrávkami a nasratým škrekom. Skoro neustále prítomný klavír to celé nadľahčuje a dodáva neuchopiteľnú atmosféru. Záverečné „Ozveny budúcnosti“ sú brutálnou repetíciou akustickej melódie z ozvien minulosti. Dávajú bodku za týmto brutálnym, premysleným „suisajdom“ ...a život je krásny, veď je to len súhrn opakujúcich sa depresií, ktoré nemajú zmysel a končia vždy smrťou.

spustiť videospustiť video

Kto nevydrží prvotný nápor, je odsúdený k záhube, ale ostatní si budú v tejto agresívno-temnej apokalypse „libovat“. Určitou zradnosťou takýchto albumov je monotónosť, ale tú sa podarilo eliminovať na minimum, a to zaujímavou dramaturgiou a mierne nadpriemerným skladateľským talentom.

Moje hodnotenie:

Solipsism majú trhliny v (ne)skutočnosti (recenzia) - 1Solipsism majú trhliny v (ne)skutočnosti (recenzia) - 2Solipsism majú trhliny v (ne)skutočnosti (recenzia) - 3Solipsism majú trhliny v (ne)skutočnosti (recenzia) - 4Solipsism majú trhliny v (ne)skutočnosti (recenzia) - 5Solipsism majú trhliny v (ne)skutočnosti (recenzia) - 6Solipsism majú trhliny v (ne)skutočnosti (recenzia) - 7Solipsism majú trhliny v (ne)skutočnosti (recenzia) - 8Solipsism majú trhliny v (ne)skutočnosti (recenzia) - 9Solipsism majú trhliny v (ne)skutočnosti (recenzia) - 10