Aký by to bol záver leta, keby nebola šanca niekde sa dobre vyskákať? V posledný augustový deň sme tak mohli učiniť napríklad aj na bratislavskom koncerte THIRTY SECONDS TO MARS na štadióne O. Nepelu.

 

Ako to býva zvykom, na hlavnú hviezdu sme si museli počkať. Na zahriatie poslúžil alebo mal poslúžiť, vyberte si sami, slovenský raper STRAPO. Jeho výkon asi úplne nesadol striktne rockovo orientovaným návštvníkom, no bola to voľba samotného Jareda Leta. Každopádne, snažil sa zo seba vydať čo najviac, aby poriadne predpripravil pole pre Mars.

 

Skôr, než sa na pódiu začali diať veci, ľudia od Marsákov v masovom dave námatkovo porozdávali veľké kapelné vlajky. Chvíľku na to zhasli svetlá, aby mohla započať šou. Niečo tesne po pol deviatej sa ozvali prvé tóny úvodného intra Monolith. Sotva sme sa nazdali a už si za bicie sadal starší z bratov Letových Shannon. Jared ho rýchlo nasledoval, čo sa príchodu na pódium týka. Prirútil sa ako neriadená strela, oblečený v štýle hippies. Od prvého momentu ľudia okamžite na neho reagovali, robili čokoľvek, o čo ich požiadal, niekedy dokonca aj viac.

 

Počas štvrtej skladby, ktorou bola This Is War, do davu nahádzali obrovské balóny. Tie sa občas dostali aj naspäť na pódium, kde ich Jared šikovne odkopával naspäť. A aby nebola nuda, s príchodom Do Or Die sa Jared po vysutom pódiu prešiel so slovenskou vlajkou. Všetko toto ale malo svoj dôvod. Od začiatku bolo možné všimnúť si kameramana pobehujúceho po pódiu. Bolo teda jasné, že na niečo potrebujú záznam, no nik nevedel na čo. Následne s príchodom skladby Hail To The Victor z aktuálneho albumu America Jared nakoniec oznámil prekvapivú správu. Práve u nás natáčali počas koncertu video k tejto skladbe. Aj preto záver piesne zopakoval Jared až trikrát, aby bolo z čoho vyberať to najlepšie.

 

Marsáci sa nezapreli ani v tom, ako veľmi radi bývajú blízko Echelonov, teda svojich fanúšikov. Po City Of Angels a romantickom svietení baterkami mobilov namiesto zapaľovačov, čo bolo bezpečnejšie, Jared dal výzvu do davu, kto si chce s ním prísť zatancovať na pódium. Vybral si osem dobrovoľníkov, ktorí mu robili spločnosť počas Rescue Me. Či bol výber náhodný alebo nie, ťažko povedať, lebo to skôr vyzeralo, akoby sa Jared iba tváril ako hľadá niekoho, koho poteší, ale pritom možno pohľadom blúdil len po tých, ktorým pred začiatkom koncertu boli náhodne rozdané špeciálne pásky.

 

Nech už to bolo akokoľvek, šťastný výber mal obrovskú radosť. Nechýbali selfie s Jaredom, videá a podobne, pričom si na pódiu rozpútali VIP párty. Poriadne to roztočili. Veď jeden z nich dokonca tancoval breakdance. No a keď sa skončilo päť minút slávy vyvolených, prišiel aj záver skladby. Niečo podobné ešte Jared zopakoval na konci koncertu, ale vtedy to už naozaj bolo čisto náhodné, keďže ľudia zaplnili takmer celé pódium a rozpútali ešte väčšiu divočinu než dovtedy vládla dolu v kotli.

 

Chvíľu na to prišiel zlomový moment koncertu, kedy Shannon opustil stanovisko za bicími, aby na moment odsunul Jareda nabok a ukradol si pozornosť pre seba. Prišla na rad Remedy, jediná skladba z dielne TSTM, ktorú nespieva Jared. Lebo mladší Leto nie je jediný, komu bol do vienka daný skvelý hlas. Shannon odspieval sladkú skladbu na vysutom pódiu, kde sa k nemu z davu dostali i nafukovacia zebra a žirafa.

 

No ako dozneli jej posledné tóny, znova prišla na scénu Shanimal, divoká beštia neľútostne mlátiaca do blán bicích. Vtedy z tieňa na chvíľu vyšiel na scénu aj Stevie Aiello, ktorý Marsákom už niekoľko rokov robí člena na turné v podobe dievčaťa pre všetko, keďže hrá na basgitaru, klávesy (ktoré boli tentokrát nápomocné s gitarou, keďže sa na pódiu nachádzalo o člena menej kvôli odchodu Toma Miličevića) a ešte i spieva sprievodné vokály. Steviemu sa ušlo gitarové sólo, ktoré by inak patrilo Tomovi.

 

Nasledujúcu skladbu Live Like A Dream Jared venoval všetkým snílkom slovami. Po niekoľkých ďalších piesňach prišiel záver večera, ktorý započal s masovým pozvaním ľudí na pódium. Tých najskôr vyberalo dievčatko, čo si Jared vybral z davu, potom i Jared a ďalej to už bolo len náhodné. Nakoniec sa počas Closer To The Edge pódium zmenilo na rovnaký vriaci kotol ako ten pred ním, pričom lietali konfety a plazil sa dym. S poslednými tónmi klasiky sa kapela rozlúčila so slovenskými fanúšikmi, skončila divokú párty a my sme sa museli vrátiť z Marsu naspäť na Zem.

 

Čo sa týka celkového hodnotenia koncertu, zvukovo bol riešený veľmi dobre, priestorovo tiež (organizátor vybral vhodné miesto pre obrovskú masu ľudí a s dobrou akustikou), ale bolo smutné, že kto sedel na bočnej tribúne, odchádzal z koncertu slepý ako krt, lebo mu často svietili do očí reflektory, ktorými kapela krásne a efektne dotvárala šou aj spolu s obrazovkou umiestnenou za ich chrbtami. To by sa stále dalo akceptovať, veď je normálne z dobrého koncertu odchádzať totálne zdevastovaný. Tragické ale bolo, ako pár ľudí nerešpektovalo ostatných. Išlo o to, že niektorým prosto nevyhovovalo stáť, a preto si radšej kúpili lístky na sedenie, odkiaľ mali dobrý výhľad bez tlačenice. Nijako však nebolo regulované, aby im ten výhľad nebol kazený, a tak sa stalo, že sa niektorí intolerantní jedinci postavili ku zábradliu rovno pred prvými radmi sediacich, ktorí potom mohli vidieť akurát tak... 

 

Inak to bola vydarená akcia, len škoda poklesu ducha poriadnej rockovice u TSTM. Veci z nového albumu totiž veľakrát zneli tak, až mal človek pocit, že sa zrazu ocitol na koncerte úplne iného žánru, než na aký plánoval ísť. V tomto už kvalitovo poklesli, príliš sa dali ovplyvniť prúdom trendov ako aj mnoho iných kapiel. Mali radšej zostať pri starej dobrej klasike. Našťastie, setlist Marsáci zostavili tak, že obsahoval množstvo obľúbených starých klasík ako Kings And QueensThis Is WarFrom Yesterday a iné. Dokonca ich bolo rovnako veľa ako noviniek z Americy, čo len pridávalo k dobru. Pravdaže, niekto si mohol povedať aj aký od veci bol výber predskokana, lenže pri počutí nových vecí TSTM to možno nebolo až také stúpenie mimo. Tento koncert ponúkol obrovskú všehochuť žárov. Každopádne bolo to parádne ukončenie leta, ktoré si nemohol nechať ujsť žiadny fanúšik Marsákov, keďže nech sa deje, čo sa deje a nech hrajú, čo hrajú, vždy stoja za to. Minimálne už len za všetkú šou, ktorú predvádzajú a za oddanosť fanúšikom, čím poskytujú nezabudnuteľný zážitok alebo rovno spôsobujú závislosť, že ich nikdy nemáte dosť.

 

Setlist: Monolith (Intro), Up In The Air (extra refrén), Kings And Queens (extra štúdiové intro, extra refrén, bez posledného refrénu, extra outro), This Is War (chorálové intro), Dangerous Night (bez intra), From YesterdayDo Or Die (extra intro, acapella outro), Love Is MadnessHail To The VictorCity Of Angels (intro spievané s fanúšikmi), Rescue Me (extra intro), Hurricane (bez druhého refrénu, skrátené outro a accapelový záver), Remedy (extra intro), One Track Mind (bez refrénu a outra, extra gitarové sólo), Live Like A DreamThe Kill (Bury Me) (extra intro, bez posledného refrénu), Walk On WaterCloser To The Edge (extra intro, extra outro)