Rozhovor so skupinou Volume z Trenčína sme urobili v M Bare na Sihoti v Trenčíne. Sadli sme si k pivu, nealko pivu a kofole a nezáväzne sme kecali. Prebrali sme rôzne témy. Väčšinou sme sa točili okolo skupiny Volume, ale zabŕdli sme aj do Megadicku a komercie. Prvou z tém bolo aj hranie mladých kapiel s tými zabehnutými.

Majo, spevák a gitarista: Písal som asi všetkým kapelám na Slovensku, ktoré koncertujú, a jediní, ktorí mi odpísali, boli Helenine Oči.

Ľubo, bubeník: Šak aj Jury odpísal. Len oni toho majú strašne veľa. Jak sú podchytení všetci agentúrou, tak dostanú plán, že vtedy a vtedy hráte tam a tam a hotovka.


Toto je presne to, čo čítam v knihách o veľkých kapelách. Ak sa toho chytia manažéri, tak to je úplná patália. To už nie je o umení a o hudbe, to je o peniazoch. To je tak nahovno.

Ľubo: Tak to si tá kapela nemôže ani prdnúť. Keby aj členovia povedali, že chceme konkrétnu predkapelu, tak agentúra by možno robila problémy. Ak by sa toto odstránilo, možno by sa objavilo toľko talentov zrazu a festivaly by neboli stále o tých istých menách, ale bolo by to rôznorodé zloženie a bolo by to rovnako kvalitné.

Presne, lebo mne sa ozvali z Trnavy Ballsqueezer, len mi prišli cédéčka poštou. Urobili sme recenziu a tiež majú problém s hraním. Freedom Fest robíte vy, z mladej kapely, tak tam sa hrať dá...

Ľubo: To je aj myšlienka Freedom Festu. Na prvý ročník prišlo asi 100 ľudí, ale pre mladú kapelu je aj toto publikum paráda. To je eufória. 26. júla bude druhý ročník a vstupné sme nastavili úplne smiešne, aby prišlo čo najviac ľudí. Nech sa tie mladé kapely majú pred kým ukázať. Je tam veľa talentovaných kapiel. Napríklad aj skupina „Tí Oní“ z Bánoviec. Výborná neopunková kapela. A o tom to je, dať tam priestor ukázať sa.

Majo: My sme na Freedom Fest špekulovali, že by sme pozvali Paranoid, keďže náš basák si s nimi píše. Aj nám odpovedali, že pokiaľ by to nešlo cez manažéra, tak že by prišli za cesťák, jedlo a pitie. Že si to pozisťujú a manažér sa vyjadril, že jemu je jedno, či je to neziskovka, alebo veľký festival – 1200€ je pevná sadzba a hotovo. A to je škoda, pretože keby tam oni prišli, pritiahli by divákov a aj tie mladé kapely by sa mohli prezentovať pred väčším publikom.

Ako ste sa dali dokopy. Ty (Ľubo) si ešte stále v Megadicku....

Ľubo: Ja hrám vo viacerých kapelách.
 

Sa ti nechce robiť, že....

Ľubo: Ale čo by nie, mám aj brigádičku....
Majo: Ono to bolo tak všelijako, lebo ja som začal písať nejaké demá pre seba, ešte so starým bubeníkom bola iná formácia, on odcestoval do Nemecka za prácou a dostal som doporučenie na Megašós a nejako sme sa dali dokopy.
Ľubo: Aj sme si sadli, rehoceme sa furt, čo to dá.
Majo: Tak sa z nás stalo také pevné jadro, aj keď je s nami Ľubo najkratšie.
Ľubo: My sme sa vlastne stretli úplne dávno niekedy, to si ty ani nepamätáš...
Majo: ...to si pamätám, to som bol na šrot.
Ľubo: My sme sa dali dokopy tak, že na Freedom Feste minulý rok mi vypadla jedna kapela. Vedel som, že Majo chce robiť ten projekt Majo Krátky Band, tak hneď telefón a už som išiel. Tak sme sa vlastne spoznali.
Majo: My sme sa vtedy videli prvýkrát, vlastne pred rokom. A Ľubo hrá s nami polroka, trištvrte.
Ľubo: No od zimy nejako.
Majo: Tak sme si našli k sebe cestu.

Rozhovor som prepisoval 4 hodiny. Aj tak tam nie je všetko.
Ak si ho chcete vypočuť v plnom znení ako mp3, pošlite nám 5 € alebo viac na číslo účtu: 520700-4201558041 / 8360.
Do variabilného symbolu vpíšte svoju emailovú adresu. Na uvedenú adresu vám pošleme kompletný rozhovor vo formáte mp3.
Vyzbieranú sumu venujeme na podporu Freedom Festu, ktorý je v rozhovore tiež spomínaný.

Ak potrebujete na zaslanú sumu doklad, vyžiadajte si ho emailom na sjekel@rocker.sk

Koľko členov je v kapele? A kto spieva?

Majo: Basa, bicie, dve gitary a spev, to stačí. Spievam ja, musím byť všade.
Ľubo: Jasné, on keď zhodí tričko – všetky ženy na neho.
Majo: Preto Bea nemôže chodiť som mnou.
Ľubo: Šak v Bratislave bola, čo robíš?
(spoločný smiech)
 

Ďalší dvaja sa kde flákajú?

Majo: Basák spí, lebo ťaháva nočné, pravdepodobne aj gitarista, ale to je na dlho.... (Nechce povedať a zahmlieva o tom gitaristovi)

Vypočul som si na bandzone vašu hudbu. Dobré to je.

Majo: Díky. Na to, že je to nahrávané tak všelijako v obývačke, nemali sme možnosť spraviť profi bicie, tak sú samplované. Ale na rozbeh to stačí.

Jedna skladba je tam useknutá tak neočakávane. Počul som asi 4 krát ten album, a vždy ma to prekvapí.

Ľubo Majovi: Musíme povedať, že to tak má byť. Aby to ľudia počúvali.

Ako ste prišli k názvu „Volume“?

Majo: Ešte starý bubeník Tomáš....
Ľubo: On neni starý naozaj....
Majo: ….kapelu som plánoval prihlasovať do autorských súťaží ako Majo Krátky Band a Tomáš trepol do éteru Volume. Čím kratší názov, tým lepšie zapamätateľný, tak sme to premysleli a zostalo to tak. Aj sme chceli zisťovať, či už to niekto nemá....
 

Ja som teraz pozeral, či vás nachytám, a nachytal som. Nejakí Taliani to majú a potom z Indonézie som stránku našiel...

Ľubo: Ale sú aj v Košiciach Volume Band, alebo tak nejak. Ale našiel som aj Megadick v Amerike, úplne vážne.
 

V Amerike je megadick každý druhý.

Ľubo: Ja som netušil, že toto môže niekto ako názov použiť. Nebola to žiadna vulgárna muzika, taká barová. Španielky gitary a pohodička.

Tak ani váš Megadick nie je vulgárny. Nedávate si servítku pred ústa, ale to je rokenroll, tak to má byť. Nie nejako skľúčene.

Majo: Tak Volume nehrá tiež nejako nalinkovano. Žiadne veľké skúšanie pred koncertom. Napíšeme zoznam a hráme. Hlavne, že sa ľudia bavia.
Ľubo: To môžem potvrdiť. Majo keď vyjde na pódium a dole sú dvaja ľudia, za desať minút je tam dvadsať, za ďalších 10 minút ďalších dvadsať a tak ďalej.
Majo: Ja sa snažím s tými ľudmi stále nejako komunikovať, lebo stáť tam zase....
Ľubo: V tomto má Majo takú charizmu, že tam nabehne, aj ten, komu sa to nepáči. Len sa pozrieť, čo sa tam deje.

Toto je tvoja koľká kapela v poradí“ - pýtam sa Maja, lebo Ľubo išiel na WC

Odpovedá Majo, lebo som sa pýtal jeho: Druhá. Ja už od malička sa snažím nejako muzike sa venovať. Aj keď sa dlho čakalo, kým sa nahrá niečo, lebo bubeník nemal bicie, potom nebolo štúdio, potom jeden nemohol, druhý išiel robiť do zahraničia a zostalo to niekde na mŕtvom bode. A to bol vlastne podnet pre Volume. Nakúpil som domov zvukovky, káble, filtre a začal som si robiť pre seba. A už sa to nabaľovalo jedno na druhé, tak sme to nahrali. V podstate to všetko vznikalo u mňa doma. Obal, nahrávky. Len je tam škoda tých bicích, že sú nasamplované.
 

Koľko hráte počas roka?

Majo: No kde sa dá. Teraz budeme mať asi rok, tak sa nám podarilo – Nitra, Bratislava, nejaké festivaly. 

A ty čo Ľubo? Megadick alebo Volume?

Ľubo: Ja si nejak nevyberám. Ja sa snažím každej tej kapele dať maximum zo seba. Nestalo sa mi ešte ani raz, že by som jednu kapelu odsunul kvôli tej druhej. Ja som si to vybral takto, baví ma to a snažím sa stíhať. Je to aj tým, že s Majom sa mi veľmi dobre spolupracuje. Je to živel...
 

No tak ja som ho v Mku zažil, tak ja viem. (spoločný smiech)

Majo: Keď sa niekto dobre cíti v partii, tak je to iné, ako keď chodí na skúšky nútene, lebo musí.
Ľubo: V tomto obdivujem moju Peťu, že mi to toleruje. Ja jej koľkokrát poviem, že budem celý večer v prdeli a berie to. Ja keby som na jej mieste, tak si pekne nadávam....

By si sa nechcel?

Ľubo: No asi tak.
Majo: Beáta to isté. Keď sme to nahrávali u mňa, už si vlasy trhala, nech to skončí.

Koľko trvalo nahrávanie?

Majo: My nahrávame stále. Priebežne. Nahrávky na album Experiment sme robili asi polroka. Stále tam nebolo niečo dobré, chalani boli u mňa a stále sme čosi riešili.
Ľubo: To keď tresneme v obývačke, tak až okná rinčia.
 

A susedia čo na to?

Majo: Susedov syn je malý bubeník...
 

Tak prečo samplujete bubny?

Majo: ….ten je super, bude s nami hrať aj na FreedomFeste. On má asi 9-10 rokov.

Jasné, ja som tú fotku s malým bubeníkom vlastne videl. Na facebooku alebo kde... Myslel som, že je to len sranda. Že ste našli nejakého opusteného chlapca... Tak potom klobúk dole.

Majo: Fakt je dobrý.
 

Tak to mohol hrať aj s Jaredom Letom.

Ľubo: Tak dúfam, že bude pre ľudí sympatické, ak za bicie posadíme malého chlapca. Tak sa vlastne aj najlepšie naučí. Hodíme ho do vody a nech pláva.


Idem na WC teraz ja a nabádam Maja a Ľuba, nech mi na diktafón povedia nejaké prekvapko.

Majo: Až keď ti komár pristane na vajciach, až vtedy zistíš, že sa veci dajú riešiť s kľudom bez použitia násilia. Volume špeciálne pre rocker.sk
Ľubo: Featuring komár na vajciach.
 

Nejaké ruchy sa nahrali a chalani sa zabávajú a smejú. Počuť, že sú zohratá dvojka. Nebudem to uverejňovať, aj keď zreteľne rozumiem, že Ľubovi niečo prevísa a Majo mu radí, nech si povolí opasok. Počuť aj obavy, či to s tým bruchom uverejním. Keďže som fér chlap, tak som to neuverejnil.

Fanynky čo? Jačia?

Majo: Popravde, ja moc nemôžem riešiť...
Ľubo: Tak to ani nehovor, že si zadaný. Veľa fanyniek teraz sklameš a nebudú chodiť na koncerty.
 

Viem, že pripravujete nové CD. Bude po anglicky alebo po slovensky?

Majo: Viac po slovensky. Máme hotových nejakých 17-18 demoverzií, tak z toho budeme vyberať to najlepšie. Ľudia si pýtali viac slovenské, ale pár anglicky spievaných necháme. Pre prípad, že sa podarí nejaký koncert vo Wembley.
 

Ako vlastne vznikajú skladby? Pri pive, zo života.

Majo: Mal som jednu skladbu a chcel som ju otextovať. Vedel som, o čom to má byť, ale za boha mi nevedelo nič napadnúť. Keď som išiel domov z Lemondu z Radegastu v nejakom potuženom stave, tak som chytil telefón a písal som a písal. Ráno som si to prečítal a neveril som, že mi takéto niečo mohlo napadnúť....

Klipy ako plánujete točiť?

Majo: No ako nám napadne. Ten prvý je taký domáci hand šmejd. Teraz ten druhý.... no uvidíme, urobíme to po svojom. Všetko, čo robíme, robíme vlastne prvýkrát. Pre každého člena sú to nové veci.
 

Aké sú vaše hviezdy, ktoré uznávate?

Majo: Každý člen má inú hudbu napočúvanú.
Ľubo: Nie je na škodu taký rozhľad.
Majo: V podstate čerpáme odtiaľ inšpiráciu
 

Do budúcnosti máte čo v pláne?

Majo: Rokenrolovú sieň slávy, 5x po sebe vypredať Wembley a potom nejakú chatu....

V Kubrej... (spoločný smiech) ....späť ku koreňom.

spustiť videospustiť video

Ako to vnímate vy, je o vašu hudbu záujem?

Majo: Nejaký záujem tu je...
Ľubo: Ide o to, že sme na scéne krátko. Nemáme ešte vybudovanú základňu.
 

Ako často sa umývate?

Majo: Poväčšine každý večer, ale niekedy.... hmmm. Teraz po Topfeste až po troch dňoch.

Tak ale festivaly sa nerátajú. Festivaly a pobyt v Mku.

A čo postoj ku komercii? Zavolá vám strana Smer a ponúkne 10 tisíc. Pôjdete hrať?

Majo: Asi nie.
Ľubo: Jak asi!?
Majo: Ja by som chcel kapelu držať čo najdlhšie nie moc komerčne.
Ľubo: Záleží od toho, aká ponuka príde. Ten Smer si zrovna trafil, hehe.
Majo: Keby niekto prišiel a povedal, tu máš tisíc euro a sprav mi takú a takú pesničku, tak do toho by som nešiel. Radšej by som bol na tom tak ako Jury s Konfliktom. Síce sa nehrajú v rádiách, ale keď vydajú album, ľudia si to kúpia a prídu na koncert. A stokrát by som si tú hudbu užil.

Aj si dáte do hudby kecať, alebo si tvrdo valíte svoj štýl?

Majo: Jediné, čo nám ľudia odporúčajú je, že máme spievať v slovenčine. Ľudí počúvame, mali sme na stránke aj anketu, treba s nimi komunikovať.
Ľubo: Treba to brať ako radu, nie kecanie do hudby. Ale ak by niekto povedal úplnú kokotinu, že nech tam dáme zabékať kozu, tak by sme si nedali povedať. Ide fakt o to, či by to bolo dobrý nápad, alebo úplne od veci.
Majo: Keby prišiel nejaký kápo a povedal, toto urobte tak a tak a bude z toho hit, tak to už nie je naša pesnička. Už sme len bábka, ktorá to odohrá. Nedá sa vyhovieť všetkým.

Ako tvoríte hudbu? Zatvoríte sa do garáže.... Zdá sa mi, že slovenské skladby sú pomalé a anglické rýchle.

Majo: Hudbu tvorím ja podľa nálady. Poskladám nejaké nápady, stretneme sa s kapelou a preberáme to. Každý člen má napočúvaný iný štýl hudby a každý ma na to iný pohľad. Ale nijaké rozbroje v kapele nie sú.

Spomínali ste, že máte urobených 18 songov. Ktoré pôjdu na nové CD? Ako to vyberáte?

Majo: To, čo sa nám bude najviac páčiť. Napr. skladba Say Goodbye je taká, že keď ju aj hráme 100x po sebe, je na kapele počuť, že nás to baví. Takže toto je kritérium.

Majovi zvoní mobil a pýtam sa, či má ako zvonenie hudbu Volume. Nemá.... tak to je vrchol. Hovorí, že je to starý Bon Jovi.
 

Pred akým najväčším publikom ste doteraz hrali?

Majo: Asi 100 ľudí. V Nitre sme ako stará zostava vypredali Starú Pekáreň. Ale ťažko sa to odhaduje, niektoré akcie sú openair.

Ja sa snažím s tými ľudmi stále nejako komunikovať, lebo stáť tam zase....

Už si niekedy rozbil na koncerte gitaru?

Majo: Ešte nie, ale špekulujem nad tým.
Ľubo: Nabádam ho do toho.
Majo: Mám takú, ktorú nepoužívam....

To musíš dať. Na rockerovi je aj návod, ako rozbiť gitaru v desiatich krokoch.

Zaujíma ma, čo kapela a rozdelenie slávy? Majo ako spevák berie 80% a ostatní 20? Závidíte si?

Majo: Tak to nie. Ja ako spevák Ľuba nahováram, nech spieva so mnou. Sme kapela a delenie slávy u nás nefunguje. Každý dáva to svoje do výkonu na pódiu, a práve to robí čaro kapely.
Ľubo: Majo behá po pódiu, komunikuje s ľudmi. Robí to dobre, nemám prečo závidieť.
 

Pri počúvaní som nejak nezachytil, že by v skladbách boli sóla jednotlivých členov. Všetko robíte spolu.

Ľubo: No pri tých nasamplovaných bicích sa nedá moc čarovať – nejaké sólo.
Majo: Keď skladám, tak tam chcem dať taký náboj a na koncerte zaimprovizujeme a poslucháč sa poteší – wau, takto to na albume nebolo. Ja si zakladám na live hraní. Môžeš sa ukázať v plnej paráde.

Ľubo, nevykrádaš Megadick? Že si niečo poviete a potom prídeš za Majom a urobíte ten nápad spolu?

Majo: To nie, hráme úplne iné žánre.
Ľubo: Nie, kapely oddeľujem, pristupujem k nim osobitne.
 

Ak raz budete slávni a bývalí členovia budú požadovať podiel na tantiémach, ako to vyriešite?

Majo: Normálne. Každý má svoj podiel autorstva. V tomto by som problém nevidel. Keď sa CD robí, tak každý do toho investuje svoj čas a zručnosti.
Ľubo: Berme to tak, že ak sa dostaneme k tantiémam, tak sme spokojní.

Treba hrať čo sa dá. Čo najviac. Hlavne to robiť zo srdca. Toto je moja myšlienka. Keď to človek robí programovo a nemá z toho úsmev na tvári, načo to robí? Aj taká tvrdá muzika sa dá robiť zo srdca. Prečo nie?

Aj sa podarilo niečo také, že z nezáväzného jamovania hneď vznikla skladba?

Majo: Sú také skladby. Aj na tomto albume Experiment. Napr. trinástka.
 

S kým by ste ste si chceli zahrať na jednom pódiu? Živý alebo už v rockovom nebi.

Majo: Isto Megadeth, teraz na nich dosť fičím. Nie Megadick.
Ľubo: Tublatanka, Beatles. So Smatanovou.
 

Na Topfeste.

Majo: Tá tam mala tento rok big band.
 

Gangbang (smiech). Ja som videl na Pustohlave Petra Nagya a myslel som, že to bude Peter Nagy z platne, a to bol fakt rockec. Vynikajúci koncert.

Majo: Ja som bol príjemne prekvapený z Paľa Haberu. Na Topfeste si dokázal urobiť srandu sám zo seba. Nehral sa na hviezdu. Hovorí publiku, poznáte texty, spievajte s nami, ale dávajte si kurva pozor na intonáciu, lebo som pedant.

Čo hovoríte na Zónu A?

Majo: Môže byť. Ja od nich poznám málinko vecí.
Ľubo: Ja ich má rád. Robíme s Megadickom covery Zóny. Teraz myslím, že zrovna dneska vydali klip.
 

Nebolo to na rockerovi, tak to asi nebude pravda.

Ľubo: Ja to beriem tak, že sú to legenda.

Čo vám hrá v aute?

Ľubo: Momentálne Konflikt, potom Robbie Williams, Gladiátor. Nebyť Gladiátora, tak ja sa k hudbe ani nikdy nedostanem. Vďaka, Georgio.
 

Má niekto v kapele hudobné vzdelanie? Či samouci?

Majo: Samouci. Škola je teória. Ja som skôr za živelnú tvorbu.
Ľubo: Tam nie je taký priestor na vyjadrenie.
 

Ako tvoríš tú hudbu? Proste napíšeš, že teraz bubeník tresne, gitarista brnkne a tak?

Majo: Keď mám v hlave nejaký nápad, tak sú to poväčšine gitary. Podľa tej melódie urobím bicie, potom gitary, spevy. Potom im to donesiem a takáto kostra sa obaľuje.
 

Ľubovi zvoní telefón. Pýtam sa, či je to ich hudba? Nie je... ts ts ts

Hrali ste pred publikom v stave, že ste boli na šrot?

Majo: Ja som mal taký koncert. Bolo to na Rock Me Fest, tá akcia nás posunula dopredu. Postúpili sme do semifinále a potom sa hralo o finále a s basákom sme sa tak spracovali... ale nakoniec sme postúpili. Tak to k tomu patrí.

Povedzte ešte na záver nejakú veľkú myšlienku a ukončíme to.

Majo: Ja som ju povedal už do toho prekvapenia.
Ľubo: Treba hrať, čo sa dá. Čo najviac. Hlavne to robiť zo srdca. Toto je moja myšlienka. Keď to človek robí programovo a nemá z toho úsmev na tvári, načo to robí? Aj taká tvrdá muzika sa dá robiť zo srdca. Prečo nie?

Ďakujem páni, 2 hodiny 4 minúty a 9 sekúnd. Bolo to príjemné.

Na rozhovor mi chalani doniesli aj dve CD s názvom Experiment. Vlastnoručne ich podpísali a poputujú k Vám, ak v sútaži správne odpoviete na otázku. Odpovedajte do 23.júla 2014. Súťažte a počúvajte rockenroll.