Americká kresťanská rocková kapela SKILLET je na scéne už viac ako 20 rokov, vydala 10 albumov, ale jej slovenskí fanúšikova museli čakať až do novembra 2019, aby ju konečne uvideli naživo aj v našich končinách. Nielen táto udalosť, ale aj vydanie albumu Victorious vytvorili vhodnú príležitosť položiť pár otázok frontmanovi Johnovi Cooperovi.

 

Slovensko je nadšené, že prvýkrát navštívite našu krajinu. Prečo to trvalo tak dlho? Čo od tohto koncertu očakávate?

Nie som si istý, prečo to trvalo tak dlho, ale sme radi, že konečne prídeme! Nikdy neviem, čo očakávať, ale zvyčajne ma prekvapuje vidieť toľko ľudí, ktorí poznajú naše piesne. Internet umožnil šírenie hudby do celého sveta a je úžasné stretnúť sa s ľuďmi, ktorí hovoria inými jazykmi, ale sú zjednotení láskou k hudbe.

 

Odohráte rovnaký setlist ako na celom turné alebo pridáte aj niečo špeciálne, keďže je to vaša prvá šou na Slovensku?

Zvyčajne hráme rovnaký setlist počas celého turné. Rád prechádzam šou v rovnakom poradí, aby bola všetka produkcia a osvetlenie čo najprofesionálnejšie.

 

Váš nový album sa volá Victorious. Aké bolo vaše najväčšie víťazstvo v kapele alebo vo vašom osobnom živote?

Jedným z najväčších víťazstiev kapely je pravdepodobne skutočnosť, že sme spolu už viac ako 20 rokov. Mnoho kapiel nevydrží tak dlho a nevydá 10 albumov, takže som veľmi vďačný fanúšikom. Najmä preto, že veľa ľudí tvrdilo, že to Skillet nezvládne. Usilovne sme pracovali na tom, aby boli naši fanúšikovia šťastní a je požehnaním, že stále môžeme robiť hudbu.

 

Titulná skladba Victorious je o depresii a bola inšpirovaná smrťou Chestera Benningtona. S Chesterom ste sa ale nestretli osobne. Máte však okolo seba niekoho, kto trpí depresiou? Alebo ste už počuli o niekom, kto je v depresii a táto skladba mu pomohla?

Počul som od mnohých ľudí na koncertoch, ako im táto pieseň pomohla. Vlastne som to počúval od fanúšikov mnoho rokov s množstvom našich piesní. Nepoznám osobne nikoho, kto zápasí so samovražednými myšlienkami, hoci poznám veľa ľudí, ktorí bojujú s osamelosťou.


spustiť videospustiť video

Victorious je prvý album, ktorý ste si produkovali úplne sami. Zmenilo to niečo v procese prípravy albumu?

Bolo zábavné produkovať si to sami, pretože sme mohli vyskúšať čokoľvek, čo sme chceli. V minulosti sme občas museli presvedčiť producentov, aby vyskúšali naše nápady a zvyčajne každá minúta, ktorú strávite skúšaním nápadu, vás v štúdiu stojí peniaze. Pretože sme to robili sami, mohli sme s tým stráviť viac času.

 

Na predchádzajúcom albume ste mali úspešnú spoluprácu s Lacey Strumom, hoci spoločná skladba bola len ako bonus. Uvažovali ste o nejakej spolupráci aj pri tomto albume? Ak nie, je niekto, s kým by ste chceli nahrať niečo spoločné v budúcnosti?

Pôvodne som chcel mať na albume nejaké hosťovania iných interpretov, ale z nejakého dôvodu mi nevyšiel čas. Mám veľa priateľov, s ktorými by bolo super zahrať si. Napríklad Jacoby Shaddix z Papa Roach alebo Brent zo Shinedown.

 

Vraj ste pre tento nový album pripravili najskôr 48 demo nahrávok. Čo sa stane s nevybranými skladbami? Zostanú zabudnuté v šuplíku alebo ich použijete v budúcnosti?

Niekedy tieto piesne používame v budúcnosti. Možno ich zoberieme a vylepšíme alebo prepíšeme niektoré časti. Pôvodne bola skladba Legendary napísaná pre náš posledný album, ale nedostala sa tam. Prepísali sme ju a zmenili, ale základ ostal.

 

Victorious je váš desiaty, a teda jubilejný album. Plánujete niečo špeciálne, aby ste to oslávili?

 

Neplánujeme oslavu, ale pravdepodobne by sme mali. Niekedy sa zdá, že pracujeme tak tvrdo, že zabudneme oslavovať veľké víťazstvá.

 

Ste na scéne už viac ako 20 rokov. Ako ste sa v priebehu rokov zmenili a ako sa zmenili vaši fanúšikovia?

Najväčšie zmeny za posledných 20 rokov sa týkali skôr sveta než nás. Keď sme začali, internet bol ešte v začiatkoch. Boli sme jednou z prvých kapiel, ktorá mala webovú stránku v roku 1996. O päť rokov neskôr bolo ťažké predstaviť si úspešnú kapelu, pokiaľ nemá webovú stránku. Myslím, že sme sa už dosť skoro naučili zahŕňať budúcnosť a nové marketingové cesty dostupné na internete. To je ďalší dôvod, prečo sme do Európy neprišli tak dlho. Pretože sme nechápali silu internetu, nemysleli sme si, že by niekto vedel, kto sme. Povedal by som, že najväčším spôsobom, ako som sa zmenil, je to, že v druhej polovici svojej kariéry som začal brať obchodnú stránku Skillet veľmi vážne.

 

Stretli ste sa niekedy s nejakou diskrimináciou, pretože ste kresťanská kapela? Hoci žijeme v modernej dobe, stále existujú ľudia, pre ktorých je náboženstvo dôvodom útočiť na niekoho.

Áno, povedal by som, že súčasťou najväčšieho víťazstva skupiny a fungovania 20 rokov ako kapely je skutočnosť, že sme kresťania. V biznise stále existuje veľa ľudí, ktorí nemajú radi miešanie náboženstva do hudby. Nemyslím si ale, že to poslucháčov až tak zaujíma. Myslím si však, že fanúšikovia Skilletu sú veľmi rôznorodí. Niektorí sú náboženskí a mnohí nie. A to sa mi páči, pretože som presvedčený, že hudba by mala ľudí spájať.

 

V kapele ste manželský pár. Neleziete si na nervy jeden druhému, keď ste spolu v práci aj doma?

Byť manželia a spolu na cestách je dosť ťažké. Nelezieme si na nervy, ale občas sme všetci na cestách psychicky unavení a nepríjemní jeden na druhého. Ak je to možné, snažíme sa rozhovory o práci oddeliť od manželských rozhovorov. Máme veľké šťastie, že sme si navzájom tak verní a verní nášmu vzťahu. Naša viera v Boha nám pomohla v našom manželstve a výchove našich detí.


spustiť videospustiť video