Rozdiely medzi vekovými kategóriami sú vždy veľké a v hudbe sa táto veľkosť zdvojnásobuje. Zatiaľ čo starší pri vyslovení AC/DC neskrývajú svoje nadšenie, nájdu sa aj takí, ktorí ostanú chladní, aj keď títo Austrálčania patrili a patria medzi masové hystérie a v súčasnosti sú zaradení medzi legendy hudobného neba. Dlho očakávaný audio materiál ich zachytil vo svojom fenomenálnom rock´n´rollovom besnení, ktoré sa udialo po šiestich rokoch hybernácie.

Veľkohubí geriatrickí aussie rockeri AC/DC s hrôzu naháňajúcimi bielymi zubnými protézami sa už pár ro(c)kov hrajú na epigónov samých seba a vcelku trefne hádžu svoj skvostný retro-hard-rock po všetkých tých mainstreamových príčinách prvých škvŕn na nohavičkách priblblých tínedžeriek, beznádejne prišpendlených v osídlach komerčnej stupidity chlapčenských bandov, vychrtlých popových devušiek a celej plejády slizkých napomádovaných mladíkov, ktorí miesto sluchového ústrojenstva dráždia leda tak svalnatú ruku zovretú v päsť.



Tento ich sedemnásty (v Austrálii), respektíve šestnásty opus, nie je až tak skvelý ako predposledný Black Ice a už sotva siaha po métach ako klasické dosky The Razors Edge či legendárny Back in Black, ale stále je to poprdeli zahratý, výborne produkovaný, vtipný a inteligentný hard-rock, ktorý si v určitých momentoch pokrytecky serie do huby a vyháňa čerta diablom. Totiž, používať k dehonestácii mainstreamu dookola tie stále riffy a niekedy až príliš okato prevzaté zo starších dosiek alebo robiť si prdel z rebríčkov a sami pritom vytvoriť hit (v tomto prípade ide o skladbu Shot in the Dark, ktorý keby sa hral v médiách, tak by bol zaručenou bombou).

Uplácať kolekciu dielikov z toho, čo už raz vymysleli a nikomu o tom nič nepovedia, a potom sa všetci piati akože angažovane brodia v spleti mainstreamových absurdít a v konečnom dôsledku prídu na to, že sa znovu zvezú na svojej obskúrnej imaginárnej vlne retro old-skull hard-rocku, ale s moderným soundom a kvapkou svojej geniálnej invencie, nedokáže len tak hocikto. A navyše udržať ten účelový hybrid po celú dobu v zábavnej a pútavej forme, to dokážu len takí klasici ako AC/DC. V logických a obskúrnych intenciách, aby ani hysterický heterofanúšik nechytal kompulzívne nutkanie hrdúsiť mačky, to ukazujú už od prvej pecky a druhom nasadenom singli Realize s charakteristickým vintage soundom a pekným zborom. Tento tovar od protinožcov je nášup ako sviňa a každý geriatrický rocker nad štyridsať ho nemôže nemilovať. Opus, klasicky plný až močopudne pôsobiaci ako lahodný sladový mok s hustou penou, je tvorený charakternými postupmi a zásadovými kánonmi a prestupuje tak naprieč zhnitým, bez chrbtovej kosti daným, hard-rockovým podzemím s kopou originálnych aj odpozeraných riffov, ktoré vrážajú do hromady nevyhranených mladých rockerov bezradne tápajúcich v dnešnej hudobnej produkcii dýku agresívnej a dobre šľapajúcej tvorby nasrdených Austrálčanov. Každá jedna skladba je osadená sympatickými a solídne znejúcimi prvkami, detailmi a postupmi. A v tejto bezútešnej realite hudobného biznisu pôsobia ako balzam na ubolené zvukovody, útrpne atakované dnešnou pop kultúrou. Kvintet rockerov síce nevynašiel penicilín, ale zato od prvej skladbičky človeka chytajú kardiovaskulárne problémy, ktoré sa stlmia až poslednou skvelou skladbičkou Code Red. Veľká porcia až nad rámec nenažranosti je obsiahnutá v tretej skladbičke a prvom nasadenom singli Shot In The Dark, ktorou vzdávajú hold svojej megadoske Highway to Hell nahratej ešte s Bonom Scottom. Je to typická rock´n´rollová hymna „se vším všudy“. Trochu južanského feelingu zaznie v Kick You When You're Down, ktorej predchádza klasická, s austrálskou príchuťou dokorenená, Through The Mists Of Time a krčné svalstvo dostane zabrať v kývajúcom headbangingu na pecku Witch's Spell. Vrcholom sa javí sympatický groove v Demon Fire, ktorý odnesie myseľ, hlavne tých skôr narodených, do dôb albumu Ballbreaker. Aj ďalšie bomby, ako vokálne silná Wild Reputation, pomalšia No Man's Land, hymnická Systems Dow a možno budúca klasika Money Shot, sa rútia na uši s intenzitou zemetrasenia a sú odohrané v jednom šate bez prestávky, ale nečakajte nič mimoriadne, iba staré dobré AC/DC vo výbornom charakteristickom zvuku.

spustiť videospustiť video

Jedna z posledných hardrockových bánd sa po smrti Malcolma Younga a návratu Briana Johnsona rozhodla znovu povstať a znovu sa pokúsiť rozhorieť fakľu svojej signifikantnej hudobnej tvorby, v ktorej sedemdesiatkový hard-rocku hrá tú najvýznamnejšiu úlohu spolu bluesrockom a heavy metalom... a zjavne sa to podarilo! Hudba je hlučná, agresívna a perfektná k pitiu pivka či whisky v lacnej špinavej krčmičke na predmestí. V podstate je to jedna kostra klonovaná na mnoho spôsobov, ktoré udržia v pozornosti aj tých náročnejších receptorov, aj keď vyslovene nároční fans o toto len tak nezakopnú.

 

Žáner: Hard-rock

Dátum vydania: 13. november 2020

Vydavateľstvo: Columbia

Minutáž albumu: 41 min 03 sek

Pôvod: Austrália

 

Skladby:

01.Realize
02.Rejection
03.Shot In The Dark
04.Through The Mists Of Time
05.Kick You When You’re Down
06.Witch’s Spell
07.Demon Fire
08.Wild Reputation
09.No Man’s Land
10.Systems Down
11.Money Shot
12.Code Red

 

Zostava:          

Brian Johnson - vokály

Phil Rudd - bicie

Cliff Williams - basgitara

Angus Young - gitara

Stevie Young - gitara

Moje hodnotenie:

Silová nálož od AC/DC (recenzia) - 1Silová nálož od AC/DC (recenzia) - 2Silová nálož od AC/DC (recenzia) - 3Silová nálož od AC/DC (recenzia) - 4Silová nálož od AC/DC (recenzia) - 5Silová nálož od AC/DC (recenzia) - 6Silová nálož od AC/DC (recenzia) - 7Silová nálož od AC/DC (recenzia) - 8Silová nálož od AC/DC (recenzia) - 9Silová nálož od AC/DC (recenzia) - 10